plakať, -če, -čú, rozk. plač nedok.
1. (bezpredm. i za kým, za čím) slzami prejavovať veľké dojatie, bolesť, smútok, zried. i radosť: usedavo, žalostne p., p. od bolesti, od žiaľu, p. od zlosti, od radosti, p. od dojatia, p. pre niečo, p. za niekým, za niečím, dieťa plače; plakal ako dieťa veľmi, žalostne; Videla som ľudí plakať dojatím a zatínať päste (Heč.);
pren. vydávať žalostné, plačlivé tóny: husle plačú; Meluzína plače fúka silný vietor
● tu nepomôže ani p. nič, všetko je zbytočné;
2. expr. sťažovať sa, ponosovať sa, horekovať, lamentovať;
opak. plakávať, -a, -ajú;
dok. k 1 zaplakať