plakať -če -čú nedok. slziť (obyč. so vzlykaním) od žiaľu, bolesti ap.: usedavo, horko p.; p. od bolesti; p. za nebohým, p. nad svojím nešťastím;
pren. expr. vydávať zvuky ako pri plači, kvíliť: husle p-ú, meluzína p-e
● nebudem za tým p. nebude mi za tým ľúto; tu (už) nepomôže ani p. nedá sa nič robiť; p. nad rozliatym mliekom ľutovať čin, keď je už neskoro;
opak. plakávať -a
nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudom • expr.: horekovať • lamentovať • lamentiť • božekať: horekovala celú noc • kniž.: žalostiť • bolestiť: dlho žalostila nad stratou muža • plakať • slziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko! • expr.: revať • ziapať • vrešťať • jojčať • jajčať • jojkať • jajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolesti • vzlykať • fikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikala • expr. fňukať • kniž. roniť slzy • poet. lkať (Sládkovič, Krasko) • stonať • stenať • kvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobom • expr.: achkať • ochkať • skuvíňať • skučať • kňučať • zavýjať • vyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľu • kniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou
2. p. sťažovať sa
plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastím • expr. plačkať • kniž.: roniť slzy • prelievať slzy • expr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudom • vzlykať • expr.: fňukať • fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkať • expr.: smokliť • smokliť sa • pejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už! • expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkali • expr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučať • mravčať • kňučať • skučať • gajdovať • drumbľovať • gaudžať • gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú noc • expr. škvrndžať (Beňo) • hovor. expr.: muzikovať • koncertovať • organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertuje • nariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský) • expr.: revať • rumázgať • rumádzgať • rumácať • ručať • rúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskať • vrešťať • ziapať • jačať • húkať • bliakať • zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávať • expr.: vyrevúvať • vyrevovať • hovor. expr.: vyvreskúvať • vyvreskovať • vybľakúvať • vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou
p. aj smútiť, bedákať
smútiť prežívať smútok, byť smutný (op. tešiť sa): smúti za rodinou • žialiť (prežívať veľký smútok, žiaľ): žiali nad stratou syna • kniž. žalostiť (prežívaný smútok, žiaľ obyč. vyjadrovať aj navonok): bedáka, žalostí, že ostane sama • kniž. želieť • kniž. zastar. teskniť: želieť, teskniť nad svojím osudom • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za mladosťou • trúchliť (prežívať smútok za mŕtvym) • clivieť (so smútkom túžiť): clivie za domovom • ľútostiť • ľútiť (preciťovať ľútosť, súcit s dakým, s dačím): ľútostí, ľúti za strateným šťastím • nár. ľútať si (Kálal) • zarmucovať sa (pociťovať zármutok nad niečím): zarmucujú sa, že celý plán stroskotal • kormútiť sa • kniž. rmútiť sa (prežívať pocity smútku a trápenia): Nermúť sa už nad tým! • zried. melancholizovať (byť melancholický, zádumčivý, smutný) • pren.: plakať • nariekať • kvíliť • poet. lkať
plakať, -če, -čú, rozk. plač nedok.
1. (bezpredm. i za kým, za čím) slzami prejavovať veľké dojatie, bolesť, smútok, zried. i radosť: usedavo, žalostne p., p. od bolesti, od žiaľu, p. od zlosti, od radosti, p. od dojatia, p. pre niečo, p. za niekým, za niečím, dieťa plače; plakal ako dieťa veľmi, žalostne; Videla som ľudí plakať dojatím a zatínať päste (Heč.);
pren. vydávať žalostné, plačlivé tóny: husle plačú; Meluzína plače fúka silný vietor
● tu nepomôže ani p. nič, všetko je zbytočné;
2. expr. sťažovať sa, ponosovať sa, horekovať, lamentovať;
opak. plakávať, -a, -ajú;
dok. k 1 zaplakať