Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

plakať -če -čú nedok. slziť (obyč. so vzlykaním) od žiaľu, bolesti ap.: usedavo, horko p.; p. od bolesti; p. za nebohým, p. nad svojím nešťastím;

pren. expr. vydávať zvuky ako pri plači, kvíliť: husle p-ú, meluzína p-e

nebudem za tým p. nebude mi za tým ľúto; tu (už) nepomôže ani p. nedá sa nič robiť; p. nad rozliatym mliekom ľutovať čin, keď je už neskoro;

opak. plakávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plakať ‑če ‑čú ‑kal nedok.

nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudomexpr.: horekovaťlamentovaťlamentiťbožekať: horekovala celú nockniž.: žalostiťbolestiť: dlho žalostila nad stratou mužaplakaťslziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko!expr.: revaťziapaťvrešťaťjojčaťjajčaťjojkaťjajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolestivzlykaťfikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikalaexpr. fňukaťkniž. roniť slzypoet. lkať (Sládkovič, Krasko)stonaťstenaťkvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobomexpr.: achkaťochkaťskuvíňaťskučaťkňučaťzavýjaťvyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľukniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou

2. p. sťažovať sa


plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastímexpr. plačkaťkniž.: roniť slzyprelievať slzyexpr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudomvzlykaťexpr.: fňukaťfikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkaťexpr.: smokliťsmokliť sapejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už!expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkaliexpr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučaťmravčaťkňučaťskučaťgajdovaťdrumbľovaťgaudžaťgavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú nocexpr. škvrndžať (Beňo)hovor. expr.: muzikovaťkoncertovaťorganovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertujenariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský)expr.: revaťrumázgaťrumádzgaťrumácaťručaťrúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskaťvrešťaťziapaťjačaťhúkaťbliakaťzavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávaťexpr.: vyrevúvaťvyrevovaťhovor. expr.: vyvreskúvaťvyvreskovaťvybľakúvaťvybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

p. aj smútiť, bedákať


smútiť prežívať smútok, byť smutný (op. tešiť sa): smúti za rodinoužialiť (prežívať veľký smútok, žiaľ): žiali nad stratou synakniž. žalostiť (prežívaný smútok, žiaľ obyč. vyjadrovať aj navonok): bedáka, žalostí, že ostane samakniž. želieťkniž. zastar. teskniť: želieť, teskniť nad svojím osudomvzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za mladosťoutrúchliť (prežívať smútok za mŕtvym) • clivieť (so smútkom túžiť): clivie za domovomľútostiťľútiť (preciťovať ľútosť, súcit s dakým, s dačím): ľútostí, ľúti za strateným šťastímnár. ľútať si (Kálal)zarmucovať sa (pociťovať zármutok nad niečím): zarmucujú sa, že celý plán stroskotalkormútiť sakniž. rmútiť sa (prežívať pocity smútku a trápenia): Nermúť sa už nad tým!zried. melancholizovať (byť melancholický, zádumčivý, smutný) • pren.: plakaťnariekaťkvíliťpoet. lkať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plakať, -če, -čú, rozk. plač nedok.

1. (bezpredm. i za kým, za čím) slzami prejavovať veľké dojatie, bolesť, smútok, zried. i radosť: usedavo, žalostne p., p. od bolesti, od žiaľu, p. od zlosti, od radosti, p. od dojatia, p. pre niečo, p. za niekým, za niečím, dieťa plače; plakal ako dieťa veľmi, žalostne; Videla som ľudí plakať dojatím a zatínať päste (Heč.);

pren. vydávať žalostné, plačlivé tóny: husle plačú; Meluzína plače fúka silný vietor

tu nepomôže ani p. nič, všetko je zbytočné;

2. expr. sťažovať sa, ponosovať sa, horekovať, lamentovať;

opak. plakávať, -a, -ajú;

dok. k 1 zaplakať

Morfologický analyzátor

plakať nedokonavé sloveso
(ja) plačem VKesa+; (ty) plačeš VKesb+; (on, ona, ono) plače VKesc+; (my) plačeme VKepa+; (vy) plačete VKepb+; (oni, ony) plačú VKepc+;

(ja som, ty si, on) plakal VLesam+; (ona) plakala VLesaf+; (ono) plakalo VLesan+; (oni, ony) plakali VLepah+;
(ty) plač! VMesb+; (my) plačme! VMepa+; (vy) plačte! VMepb+;
(nejako) plačúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor