Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

plakať -če -čú nedok. slziť (obyč. so vzlykaním) od žiaľu, bolesti ap.: usedavo, horko p.; p. od bolesti; p. za nebohým, p. nad svojím nešťastím;

pren. expr. vydávať zvuky ako pri plači, kvíliť: husle p-ú, meluzína p-e

nebudem za tým p. nebude mi za tým ľúto; tu (už) nepomôže ani p. nedá sa nič robiť; p. nad rozliatym mliekom ľutovať čin, keď je už neskoro;

opak. plakávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plakať ‑če ‑čú ‑kal nedok.

plakať plače plačú (ne)plač! plakal plačúc plačúci plakanie nedok. 1. (ø; za kým; zried. čo) ▶ ronením sĺz a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod., ale aj radosti: veľmi, nahlas, usedavo p.; chce sa mu p.; dieťa žalostne plače za matkou; prečo plačeš?; urobím, čo chceš, len už neplač; diváci v kine plakali od smiechu; hlas sa mu chveje, oči plačú; p. trpké, horké slzy žalostne plakať; chúlila sa do klbka a tíško plakala; Sledujem ju ku kríkom na úbočí, chytíme sa okolo pliec a plačeme od šťastia. [M. Vadas]; pren. Starí Indiáni tvrdia, že keď prší, plače nebo. [R. Brat]
2. (za čím; nad čím) ▶ vyjadrovať ľútosť za niečím, smútiť nad stratou niečoho, niekoho: p. za stratenou láskou; v srdci plače za domovom; nebudem však plakať za niečím, čo nemôžem mať; Aj Viedeň bola vtedy krásna a veselá. Cez vojnu som plakala nad ňou. [L. Ťažký]
3. expr. (ø; s vedľajšou vetou) ▶ vyjadrovať nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod., sťažovať sa, ponosovať sa; syn. lamentovať: stále plače, že nemá peniaze; plakal, vraj je jeho život v troskách; dlho ste nerobili nič a teraz plačete; plakala namiesto toho, aby konala
4. expr. ▶ vydávať žalostné, plačlivé tóny: primášove husle plačú; Zimnou krajinou meluzína plače. [Š. Žáry]
fraz. plače ako baba (o mužoch) (z pohľadu kritikov) je slaboch, mal by premôcť plač; plače, akoby ho z kože drali veľmi hlasno narieka; plakať ako [malé] dieťa veľmi plakať, neovládať sa; [darmo] plakať nad rozliatym mliekom (darmo) oneskorene ľutovať nejaký čin; nebudem za tým plakať nebude mi za tým ľúto; plakať do vankúša al. plakať po kútoch plakať potajomky, bez prítomnosti iných; plakať na nesprávnom hrobe sťažovať sa na nesprávnom mieste; tu [] nepomôže ani plakať nedá sa nič robiť
parem. fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia, staré dievky plačú, že sa nevyskáču končia sa fašiangy, obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy, tradične spojené so zábavami; keď dedič plače, v srdci sa smeje smrť niekoho, kto zanechal dedičstvo, je dobrou správou pre dediča; lepšie s múdrym plakať ako s bláznom skákať
opak. plakávať -va -vajú -val: veľakrát aj potajomky plakávala

nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudomexpr.: horekovaťlamentovaťlamentiťbožekať: horekovala celú nockniž.: žalostiťbolestiť: dlho žalostila nad stratou mužaplakaťslziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko!expr.: revaťziapaťvrešťaťjojčaťjajčaťjojkaťjajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolestivzlykaťfikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikalaexpr. fňukaťkniž. roniť slzypoet. lkať (Sládkovič, Krasko)stonaťstenaťkvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobomexpr.: achkaťochkaťskuvíňaťskučaťkňučaťzavýjaťvyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľukniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou

2. p. sťažovať sa


plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastímexpr. plačkaťkniž.: roniť slzyprelievať slzyexpr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudomvzlykaťexpr.: fňukaťfikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkaťexpr.: smokliťsmokliť sapejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už!expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkaliexpr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučaťmravčaťkňučaťskučaťgajdovaťdrumbľovaťgaudžaťgavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú nocexpr. škvrndžať (Beňo)hovor. expr.: muzikovaťkoncertovaťorganovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertujenariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský)expr.: revaťrumázgaťrumádzgaťrumácaťručaťrúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskaťvrešťaťziapaťjačaťhúkaťbliakaťzavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávaťexpr.: vyrevúvaťvyrevovaťhovor. expr.: vyvreskúvaťvyvreskovaťvybľakúvaťvybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

p. aj smútiť, bedákať


smútiť prežívať smútok, byť smutný (op. tešiť sa): smúti za rodinoužialiť (prežívať veľký smútok, žiaľ): žiali nad stratou synakniž. žalostiť (prežívaný smútok, žiaľ obyč. vyjadrovať aj navonok): bedáka, žalostí, že ostane samakniž. želieťkniž. zastar. teskniť: želieť, teskniť nad svojím osudomvzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za mladosťoutrúchliť (prežívať smútok za mŕtvym) • clivieť (so smútkom túžiť): clivie za domovomľútostiťľútiť (preciťovať ľútosť, súcit s dakým, s dačím): ľútostí, ľúti za strateným šťastímnár. ľútať si (Kálal)zarmucovať sa (pociťovať zármutok nad niečím): zarmucujú sa, že celý plán stroskotalkormútiť sakniž. rmútiť sa (prežívať pocity smútku a trápenia): Nermúť sa už nad tým!zried. melancholizovať (byť melancholický, zádumčivý, smutný) • pren.: plakaťnariekaťkvíliťpoet. lkať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plakať, -če, -čú, rozk. plač nedok.

1. (bezpredm. i za kým, za čím) slzami prejavovať veľké dojatie, bolesť, smútok, zried. i radosť: usedavo, žalostne p., p. od bolesti, od žiaľu, p. od zlosti, od radosti, p. od dojatia, p. pre niečo, p. za niekým, za niečím, dieťa plače; plakal ako dieťa veľmi, žalostne; Videla som ľudí plakať dojatím a zatínať päste (Heč.);

pren. vydávať žalostné, plačlivé tóny: husle plačú; Meluzína plače fúka silný vietor

tu nepomôže ani p. nič, všetko je zbytočné;

2. expr. sťažovať sa, ponosovať sa, horekovať, lamentovať;

opak. plakávať, -a, -ajú;

dok. k 1 zaplakať

Morfologický analyzátor

plakať nedokonavé sloveso
(ja) plačem VKesa+; (ty) plačeš VKesb+; (on, ona, ono) plače VKesc+; (my) plačeme VKepa+; (vy) plačete VKepb+; (oni, ony) plačú VKepc+;

(ja som, ty si, on) plakal VLesam+; (ona) plakala VLesaf+; (ono) plakalo VLesan+; (oni, ony) plakali VLepah+;
(ty) plač! VMesb+; (my) plačme! VMepa+; (vy) plačte! VMepb+;
(nejako) plačúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor