plakať nedok.
1. csl slziť a vzlykať od žiaľu, bolesti ap.: Uš to ďecko fše ľen plakalo a ma_c_ňím (Žaškov DK); Aj proseu̯ jedon, plakau̯, abi náz ňezasreleli (Kľak NB); Misela plakaťi, kot son ju šťípau̯ (Kokava n. Rim. RS); S nú veru nebolo reči, furt len plakala a plakala (V. Rovné BYT); To bolo tedi tag zaužívané, že ked nevesta bude plakat, že ím budú kravi dobre dojjévat (Kostolné MYJ); Velice som neráda išól do školi, som plakál (Ružindol TRN); Ta ja aš plakal, ked mi madz davaľi obľikac tote srebne pačesne gače (Krivany SAB); Ke_dzecko plakalo, mušeľi stavac s posceľi (Rozhanovce KOŠ); Išče mi ľem taka malka bula, a furd mi plakala, žebi mi daľi bigľoš (Brezina TRB)
F. plakau̯ ako maluo ďieťa (Bobrovec LM), plakau̯ som, aňi čuo bi mi maď umrela (Vyš. Kubín DK), pu̯akau̯, aňi čuo bi mu kŕdeľ zhinú (Zázrivá DK), plače jag nat trunu (Studenec LVO), plakala jag organ (Fintice PRE), plakal jag dišč (Krásna n. Horn. KOŠ) - veľmi silno, hlasno, ľútostivo, žalostne; nepu̯ač, kúpíme ti klepáč! (Jablonové MAL) - žart. prestaň plakať; pul śveta od bidoti plače a pul śveta od vilagou skače (Rakovec n. Ond. MCH) - niekto sa má zle, niekto dobre
2. jstrsl, jzsl, jvsl vin. vypúšťať miazgu zo zostrihnutej časti viniča (o rastlinách): Čak ťi viňica plače ako maluo ďecko, ňeskoro si strihau̯! (Pukanec LVI); Ked je viničo suché za rezački, ešte spí, netrajbuje, no potom vinohradi začínajú plakat (Dvorníky HLO); Níkedi je vinik, drevo svížé a na reze uš plače, ket sa reže (Šintava ŠAĽ); Ked mízga išla a sa rezalo, z réva vitekala vodička, temu zme hovorili, že krč plače (Pezinok MOD); Kedz mocno viňica plače, ta očka pośľepnu (Trnava p. Lab. MCH)
L. klobuk plače (Kys. N. Mesto) - púšťa farbu; plakávať opak.: Potom som plakavala, dluho som plakavala (Slanica NÁM); Žďi sa bála, plakávala, plakávala (Lešť MK); Velice plakávala za tín dzifčatom (Ružindol TRN)