plafón -u/-a m. hovor. strop, povala
plafón -nu/-na pl. N -ny m. ⟨fr.⟩ hovor. ▶ stavebná konštrukcia tvoriaca hornú časť miestnosti, strop: vysoký, nízky p.; p. v izbe, v spálni; škvrna, fľak na plafóne; štuková výzdoba plafónov; knižnica siaha až po p.; z plafónu viseli krištáľové lustre; Ležal horeznačky na posteli, ruky mal zložené pod hlavou a neprítomne civel do plafónu. [M. Fartelová] ◘ fraz. skákať/vyskakovať [od radosti až] po plafón veľmi sa tešiť, prejavovať veľké nadšenie
plafón -u/-a m. ‹f› strop: vymaľovať p.;
plafónový príd.: p. ventilátor; p-á anténa
plafón p. povala 2
povala 1. priestor pod strechou budovy • pôjd: vyjsť na povalu, na pôjd; zniesť niečo z povaly, z pôjda
2. stavebná konštrukcia, ktorá uzaviera istý priestor zhora, horná časť miestnosti • odb. strop: povala, strop tunela • hovor. plafón: nízka povala, nízky plafón • nár. povalina
plafón, -u m. (franc.) hovor. povala, strop: Vyfúkne dym až po plafón. (Ráz.)
(jeden) plafón; (bez) plafónu; (k) plafónu; (vidím) plafón; (hej) plafón!; (o) plafóne; (s) plafónom;
(tri) plafóny; (bez) plafónov; (k) plafónom; (vidím) plafóny; (hej) plafóny!; (o) plafónoch; (s) plafónmi;