plachta ž.
1. csl väčší kus plátna upravený na prikrývanie slamníkov, matracov ap. v posteli: Plachta na posťel je s troch puol a je dlhá (Návojovce TOP); Na treťí ďeň išli plachti prať (V. Maňa VRB); Šisťia plachťi som dala na postel (Revúčka REV); To si mosela každá napráscit na plachti (Mor. Lieskové NMV); F posceľi bula slama a na slame bul pokrovec aj plachta (Baldovce LVO); Slama f posceľi śe prikrila s platňanu plachtu (Dl. Lúka BAR); Chodzela som tkadz na posceľe plachti (Sokoľ KOŠ)
L. posťelná plachta (V. Maňa VRB, Bošáca TRČ), postelniä plachti (Ratková REV), postelná plachta (St. Turá NMV), konopňí pu̯achta (Stupava BRA) - utkaná z konopí; kanavasova plachta (Kokšov-Bakša KOŠ) - ľanová al. bavlnená; paťolatova plachta abo gradľova (Buglovce LVO) - damasková; ketiežová plachta (Rybník REV) - ozdobená čipkou; zarábaná plachta (Dechtice TRN) - ozdobená farebnou vzorkou; oškasta plachta (Kokšov-Bakša KOŠ) - doma tkaná; štrafkasta plachta (Kokšov-Bakša KOŠ) - z kúpenej jemnejšej priadze
F. rietkou plachtou ho pánboch prikriu̯ (Rim. Píla RS), riétkú plachtú ho panbo oďál (Bošáca TRČ), odátí je rítkú plachtu (Lukáčovce HLO) - oženil sa s chudobnou dievkou; išli plachtu prať (V. Maňa VRB) - dojedať a dopíjať na druhý deň zvyšky po svadbe
2. kus plátna upravený na prikrývanie
a. voza, šiatra, stohu slamy ap.: Zakrili (voz) plachtáma, zaviazali špagáton a to poton odviezli furmaňi (Tek. Breznica NB); Ke_to povihrabuvali šecko tú slamu, poton dali na vos plachtu (Ružindol TRN)
L. vozová plachta (Žaškov DK), vozňí pu̯achta (Štefanov SEN) - na prikrytie voza pri zvážaní; vozná plachta (Ozdín LUČ, Ardanovce HLO, Kostolné MYJ), vozová plachta (Bošáca TRČ), vozňí plachta (Lamač BRA) - na vystielanie voza pod zbožie; vosková plachta (Ardanovce HLO), voščenná plachta (Bučany HLO), vošenná plachta (Myjava) - voskom napustená; šatrove plachti (Bobrov NÁM) - na prikrytie šiatra; stohová plachta (Blatné MOD) - na prikrytie stohu slamy; hasická plachta (Ležiachov MAR) - veľkorozmerná plachta
b. stola, obrus: Plachta na stuol je križná (Návojovce TOP); Dán na stvól tú zelenú plachtu (Hrušové NMV); Pret ščedrú večeru manka na stól spravili kríš ze slami, na prostrídek usipali potroške s každého zbožá a navrch prestreli konopnú plachtu (Červeník HLO); A bíval obruz lebo konopná plachta na stole prestretá (Ružindol TRN); konopná pu̯achta (Pernek MAL)
c. vypracovaného cesta na chlieb: Večer sa kvaz vitrepav varacov, zatrepalo sa, prikrilo sa to plachtov (V. Maňa VRB); Chlebová plachta sa zahrála a teplučká sa dala na cesto (Trakovice HLO)
d. bielizne, šiat pri praní: Naukladá sa plná zvárka, navrch sa dá plachta, na tú popol a na ten popol sa leje rozovrievaná voda, tá šatáma prejšla (V. Maňa VRB)
3. záves z plátna
a. oddeľujúci kút izby, v ktorom je posteľ šestonedieľky: Posťeľ pre posťeľkiňu bejvala kúťe zložená za plachtov (Čelovce MK); Bula taká plachta, co śe na povaľinu pribilo a tag dookola śe tota posciľ s totu plachtu obložila a tam tota žena ľežela (Baldovce LVO)
L. zasťeľacia plachta (Heľpa BRE); záponná plachta (Leopoldov HLO); kradľova plachta (Kokšov-Bakša KOŠ) - záves, ktorým sa zastierala posteľ rodičky; umrčia plachta (Brestovec MYJ), pohrebná plachta (Myjava) - pohrebné rúcho
b. na verajach miesto dvier (obyč. cez leto ochrana proti muchám): Len sa tun švodŕnáš, neháváš dvere roschlámené, čo máte doma plachtu? (Červeník HLO)
F. beťi za plachtou (Šuľa MK) - byť po pôrode; tašku poňeśe za plachtu (Sobrance) - o prepitnom v naturáliách
4. strsl, zsl väčší štvorcový kus plátna s popruhmi na rohoch slúžiaci obyč. na nosenie sena, trávy, príp. iného krmiva al. potravín: Aspon tej mládze do plachti utrhám (Dol. Lehota DK); Plachta na noseňie batohou je križná, ale je zo zrebného plátna (Návojovce TOP); Ďiouke dostávaľi do víbavi aj batožňie plachťi (Pukanec LVI); S klkó sä pra̋dli nitki na mechi, plachti senänia (Ratková REV); Babi vláčá plné plachti (Trenč. Závada TRČ); Tí halúze ze slivami nazbírali do plachti a išli do Vídna predávat (Smolenice TRN)
L. koncová plachta (Dol. Lehota DK), rohová plachta (Brvnište PB, Trenč. Závada TRČ), rošková plachta (Bánovce n. Bebr.), traková plachta (Trakovice HLO), trávova plachta (St. Turá NMV), nošná plachta (Bošáca TRČ), nošková plachta (St. Turá NMV, Rakovice PIE) - s popruhmi, trakmi na nosenie na chrbte
F. po celý rog jennu kravu rohovú plachtú obživuje (Dol. Súča TRČ) - je chudobná
5. množstvo sena, trávy, ktoré sa zmestí do plachty: Ešťe mi ostávalo na dve plachti (trávy) (Žaškov DK); Požišil som ednú plachtu seno (Rochovce ROŽ)
6. menší kus plátna bez popruhov, z ktorého roľník po poli rozsieval zrno, rozsievačka: Dakodži zmo tag rukó sa̋li s plachti (Gem. Milhosť REV); Rossiévač si zvázal na plachťe dva rohi, obesil plachtu na krk a pravú rukú rossiéval nasipané zrno (Bošáca TRČ); Rolníg mav prec_cebu uvázanú plachtu (Trakovice HLO); To dakedi śe ňeśalo z mašinami jag ňeśka, aľe s takej plachti, to śe volalo rośifka (Krivany SAB)
L. nošková plachta (Trakovice HLO) - na rozsievanie zrna
7. väčší plátený obrúsok na tvaroh al. syr, aby z neho odtiekla voda, srvátka: Takú vaňicu mau̯, tam dau̯ to mľieko, to sedlo sa a tam rukami to sťískau̯, plachta sa volala hruďienka, zavesiu̯ to, abi sťeklo (Dechtáre LM)
8. expr. lalok rožného statku: Akú plachtu má tá jelovica, musímo jú len za rohi priva̋zať (Revúčka REV); plachtisko s. zvel. expr. k 4, 6: Keť to mvóže také hnusné plachcisko na seba zavesit! (Bošáca TRČ)
plachtisko p. plachta