placho p. plachý
plachý, 2. st. plachejší príd.
1. (o človeku) nesmelý, bojazlivý: p. človek, p-á žena, p-é dieťa;
2. (o zvierati) utekajúci pred všetkým rušivým, bojazlivý; neskrotený: p. kôň, p-á srnka, p-á ryba, p-é vtáča;
3. prezrádzajúci bojazlivosť, nesmelosť, ustrašenosť: p. pohľad, p-á prosba; p-á zvedavosť (Pláv.); p. sen krátky, letmý;
placho prísl. nesmelo, bojazlivo, ustrašene: p. pozerať, prosiť, p. klopiť oči;
plachosť, -ti ž.: p. vtákov, rýb, lesnej zveri