plachý príd.
1. (o človeku) bojazlivý, nesmelý; svedčiaci o tom: p-é dievča; p. pohľad, p-á prosba
2. (o zvieratách) plašiaci sa, ľakavý: p. kamzík, p-é vtáča
3. expr. jemný, letmý: p. bozk, p. stisk ruky;
placho prísl.: p. sa obzrieť, p. sa správať;
plachosť -i ž.
placho 2. st. -chejšie prísl. ▶ bez dostatku odvahy, istoty, sebadôvery; plachým, nesmelým, hanblivým spôsobom, nesmelo, neisto, ostýchavo: správať sa, pôsobiť p.; p. hľadieť; p. prikývla; zatvári sa ešte previnilejšie a plachejšie; Zbadal ju až vtedy, keď sa na neho placho usmiala. [J. Tužinský]
placho p. plachý
plachý, 2. st. plachejší príd.
1. (o človeku) nesmelý, bojazlivý: p. človek, p-á žena, p-é dieťa;
2. (o zvierati) utekajúci pred všetkým rušivým, bojazlivý; neskrotený: p. kôň, p-á srnka, p-á ryba, p-é vtáča;
3. prezrádzajúci bojazlivosť, nesmelosť, ustrašenosť: p. pohľad, p-á prosba; p-á zvedavosť (Pláv.); p. sen krátky, letmý;
placho prísl. nesmelo, bojazlivo, ustrašene: p. pozerať, prosiť, p. klopiť oči;
plachosť, -ti ž.: p. vtákov, rýb, lesnej zveri