plačlivý príd.
1. zvukovo podobný plaču: p-é zvuky, tóny
2. náchylný plakať, často plačúci: p-é dieťa;
pren. p-á jeseň daždivá;
plačlivo prísl.: p. stonať;
plačlivosť -i ž.
plačlivo 2. st. -vejšie prísl. 1. ▶ hlasom podobným plaču; s plačom, plačky: p. hovoriť, pýtať sa, žalovať sa; neďaleko p. mňaukali mačky; v korune stromu p. zanôtil akýsi vták; slová opakovala čoraz hlasnejšie, plačlivejšie, prosebnejšie; Nemohol si ma zobudiť? – plačlivo sa ozvala. [B. Štrauchová] 2. ▶ (o zvuku) pripomínajúc plač; znejúc ako plač: Keď si líhali, staručký gauč plačlivo zavŕzgal. [V. Balla]
1. plačom podfarbený, premiešaný s plačom, vyjadrujúci žiaľ, bôľ: p. hlas, tón; Terezu ovalí plačlivou výčitkou. (Heč.); pren. výraz biedy plačlivý (Tim.) veľmi smutný;
2. náchylný k plaču; často plačúci: p-á žena; pren. p-á jeseň daždivá; expr. p-é údolie a) podľa náboženských predstáv život na zemi, plný biedy a trápenia; b) žart. o často plačúcej žene;
plačlivo prísl.;
plačlivosť, -ti ž. zried.