plačky prísl. s plačom, plačúc: lúčiť sa p., chlapec prišiel za matkou p.
plačky prísl. ▶ s plačom, plačúc: p. prosiť, ďakovať; Hovorte si, priatelia, čo chcete, ale pre mňa je to strašný podraz, – takmer plačky lamentoval obetavý kuchár. [Ľ. Zelienka]
plačky slzami (a vzlykaním) prejavujúc pocit žiaľu, bolesti, ukrivdenia a pod. • s plačom • plačúc • plačúcky: plačky, s plačom sa vrátila domov; plačúc, plačúcky vybehol z izby • vzlykajúc • fikajúc • expr.: fňukajúc • mraučiac • rumázgajúc • rumádzgajúc • poet. lkajúc
plačky prísl. s plačom, plačúc: Zachar začal plačky slabikovať. (Hor.)
(jedna) plačka; (bez) plačky; (k) plačke; (vidím) plačku; (hej) plačka!; (o) plačke; (s) plačkou;
(tri) plačky; (bez) plačiek; (k) plačkám; (vidím) plačky; (hej) plačky!; (o) plačkách; (s) plačkami;