plač -u m. slzami (a vzlykaním) prejavený pocit žiaľu, bolesti, nárek: usedavý p.; dieťa prišlo domov s p-om plačúc; je mi do p-u
plač -ču pl. N -če m. ▶ prejav žiaľu, niekedy i radosti, dojatia spojený s ronením sĺz, príp. aj s vydávaním zvukov, vzlykotom, nárek: detský, ženský p.; tichý, hlasitý, srdcervúci p.; p. bábätka; nemá dôvod na p.; pustiť sa, dať sa do plaču; chvela sa od potláčaného plaču; je mu do plaču chce sa mu plakať; syn prišiel zo školy domov s plačom; o mojich nočných plačoch vedela všetko; Tvár mala červenú od plaču a oči plné sĺz. [K. Gillerová] ◘ fraz. je to do plaču je to veľmi smutné; mať plač na kraji/na krajíčku mať blízko k plaču, začínať plakať; ostali mu len oči pre plač je nešťastný, smutný z výsledku činnosti ◘ parem. po smiechu býva plač po veľkej radosti prichádza veľký smútok; ranný dážď, ženský plač a psie krívanie nemá dlhé trvanie niektoré javy rýchlo pominú
plač slzami prejavený pocit žiaľu, bolesti • nárek: bolestný plač, nárek nad stratou otca • expr.: fňukot • fňuk • fikot (prerývaný plač): ozýval sa ženský fňukot, fikot • vzlyk • vzlykot (prerušovaný plač): potláčať vzlyk, vzlykot • poet. osrk (Hviezdoslav) • expr.: bľakot • bľak • expr. rev (silný plač): pustiť sa do revu • expr.: ryk • rykot • výlev (reč spojená s plačom): nebudem počúvať jej výlevy • hovor. lamenty (Urban) • poet. kviľba (Figuli) • hovor. lamentácia
plač, -u m. prejav citového vzrušenia, žiaľu, zried. i radosti, spojený s ronením sĺz a s vydávaním nepríjemných zvukov: detský p., srdcervúci p., usedavý, žalostný p.; dať sa, pustiť sa do p-u, potlačiť p.; hovoriť, prosiť s p-om; skriviť tvár do p-u; je mu do p-u chce sa mu plakať; Po smiechu býva plač. (prísl.) Šklbala si vlasy a v plači sa zachodila. (Ondr.)
● hovor. vždy má plač na konci (končeku) je náchylný plakať; to je do p-u smutné
(jeden) plač; (bez) plaču; (k) plaču; (vidím) plač; (hej) plač!; (o) plači; (s) plačom;
(dva) plače; (bez) plačov; (k) plačom; (vidím) plače; (hej) plače!; (o) plačoch; (s) plačmi;