plť -e ž. jednoduché ploché plavidlo zo zviazaných kmeňov: zbíjať p.; plaviť drevo p-ami;
plťový príd.;
plťka -y -tiek ž. zdrob.
plť plte pltí ž.
plťka ↗ plť
plť plte pltí ž. ▶ jednoduché ploché plavidlo zhotovené z kmeňov stromov upevnených vedľa seba, používané pôvodne na prepravu dreva; (prv) tradičný vodný dopravný prostriedok: doštená, trámová, guľatinová p.; postaviť jednoduchú p.; spúšťanie plte na vodu; plavba pltí po prúde rieky; plaviť sa na plti; Chov statku umožňoval obchod s mäsom, ktoré aj s bryndzou, syrom, tvarohom, drevom, šindľom a doskami zvážali na pltiach dolu Váhom. [KSl 1968] ▷ plťka -ky pltiek ž.: na vode sa kolísala p.; postrčiť plťku doprostred vody
plť, -te ž. primitívne, ploché plavidlo, zhotovené z odkôrnených kmeňov, ktoré sú upevnené vedľa seba; používa sa obyč. na prepravu dreva po prúde riek: zbiť p.; dopravovať drevo p-ami, p. pláva dolu Váhom;
pltný i plťový príd.;
plťka, -y, -tiek ž. zdrob. expr.
pliť p. plť
pltok p. plť
pltový, plťový p. plť
plť ž., plt m. i plťa ž. (plit, puc, puť) strsl, zsl, šar jednoduché ploché plavidlo zo zviazaných odkôrnených kmeňov: S pltou som chodievau̯ ako chlapec až dolu do Komárna (Stankovany RUŽ); Proťi Širokej, tam nám rostrhlo jednu pľťu na skaľe a druhá pľťa prešla celá (Lokca NÁM); Paňebože, ďe sa já tera_s tím pľtom pribijem? (Dol. Lehota DK); Ňemohľi zme pľť pribiť (Šútovo MAR); Kedz_me zaviezli fúru do Žarnovici alebo takto tam gu Hronu, to plťiama potom otchádzali tie drevá (Bzenica NB); Gďe ti puťe boli, tam nakladali ten tovar (Riečnica KNM); Ňebohá macer mi rospraväla, že jéj ocec chodzieval s pucámi do Nového Mesta a ňiekedi až do Komárna (Brvnište PB); Drevo zme spúštali dole vodu na plti (Val. Belá PDZ); A išla plt, išli hornáci s pltáma (Brestovany TRN); Plta sa vám roztrískala! (Sv. Peter p. Váh. HLO); Vézli pltu dreva (Brodské SKA); śedľi na jeden plit (V. Šariš PRE) L. zvazek plcí (Bošáca TRČ) - viac spojených pltí F. nesie sa ako plť (Part. Ľupča LM) - hrdo, sebavedome kráča (obyč. o dievčati); pije ako plť (Part. Ľupča LM) - veľa pije (o opilcovi); čuo hľaďíš, aňi kej ťi pľti uťenuľi? (Tvrdošín TRS) - smutne hľadíš; plťový i pltový príd.: Pľtovuo drevo zastalo na námeľi (Dol. Lehota DK); pltovuo drevo (Hubová RUŽ); pltík i pltok m. zdrob. expr.: Ke_ca voda nazbierala, nazbijaľi plťi, menše jako na Vahu a te plťiki išľi dolu vodom do Slaňice (Zubrohlava NÁM); Ja hipz na nohi, zal poltek, tra sa bolo previesť ku ňim za vodu (Ústie n. Or. TRS)
plť ž 1. jednoduché ploché plavidlo zo zviazaných brvien: byl mi pan jednu plt ssenkoval (ČACHTICE 1545 SLL); pan Fferencz na plti dolu se pustil (ŽILINA 1585); dolu Wahom pustily se dwe pltj, na kterych gest ssyndelow 300 (SKLABIŇA 1612); delagj se tež plti ze spolu zbitych brewen (OP 1685); pred urbarmi vždycky nam bolo slobodno na plti drevo rubat (PRIBYLINA 1781 LP); dwe tabli aneb lode a plte, na kterych se wsseci plawime (MK 18. st) 2. množstvo nákladu, kt. sa zmestí na plť: mam dwe plty soli od dawneho czasv kupene (ŽILINA 1604); Mikloss na to staweny dlžen bude gednu plt drewa dat (T. TEPLÁ 1635); -ový, pltný príd k 1: brwen pltnich wetssych no 69 (TRENČÍN 1658); pltnim hospodarom, čuo okolo plti chodili den 10 (ŽILINA 1719); prigem drewa pltoweho (DUBNICA n. V. 1731); -ka dem k 1: Elias z manželku swu kupil gednu pltku (ŽILINA 1698); ratiuncula: pltka, mala plt (KS 1763); zeznawam, že sem panu uradnikowy predal jednu pltku (ORLOVÉ 1786)