Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

plávať -a -ajú bud. i popláva nedok.

1. (o živých organizmoch) vlastnými silami sa pohybovať na hladine vody al. vo vode: ryby, husi p-jú, pes vie p., plavci p-jú v bazéne; p. ako ryba výborne; expr. p-a ako sekera, ako motyka nevie plávať; p. proti prúdu i pren. byť v opozícii; p. po prúde i pren. byť bezzásadovo prispôsobivý

2. (o plavidlách) pohybovať sa na hladine vody al. vo vode pomocou hnacieho mechanizmu: loď, ponorka p-a

3. byť unášaný prúdom, voľne sa niesť na vode: drevo p-a v rieke; p. dolu vodou i fraz. upadať

4. expr. byť zaliaty tekutinou: oči mu p-jú v slzách plače; halušky p-jú v masti;

pren. p. v blahobyte, v dlžobách

5. hovor. expr. neovládať niečo, nevyznať sa v niečom: p. v zložitej problematike; p. pri odpovedi nevedieť

nechať niečo p. prestať sa starať o niečo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plávať ‑a ‑ajú bud. bude plávať i popláva nedok.

plávať pohybovať sa po vode (o plavidlách) • plaviť sa: loď už dva dni plávala, plavila sa po rozbúrenom morikniž. brázdiť: čln brázdi hladinuplachtiť (plávať na plachetnici) • kniž., obyč. poet. pluť: v diaľke pluje loďpoet. tenúť (byť unášaný vodným prúdom)


smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k morukráčaťísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domovletieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavyplávať (na vode): loď pláva do prístavuhovor.: kerovaťkarovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

p. aj ísť

2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hradkniž. spieťdospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemuísť: ide pomaly k svojmu cieľuvyvíjať sapostupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncuústiťvyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriťcieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otecobracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na náskniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centramať tendenciuhovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku


topiť sa1 1. klesať pod hladinu, na dno a obyč. hynúť zadusením • kniž. tonúť: Topíme sa, zachráňte nás!; tonúca loďpotápať sa: čln plný vody sa potápaponárať sakniž. noriť sahrúžiť sa (obyč. na istý čas): nevládze plávať, už sa ponára, norí pod vodu, na dno rieky; hrúži sa do vĺn

2. expr. byť naplnený, zaplavený niečím, mať niečoho veľa • byť zahrnutýoplývať: topí sa v bohatstve, je zahrnutý prepychom, oplýva peniazmibyť bohatý (na niečo) • mať hojnosť (niečoho) • kniž. tonúťutápať saplávať (v niečom): utápa sa v biede, v žiali, v radosti; pláva v dlhoch, slzách


vznášať sa 1. pomalým letom vystupovať hore, dvíhať sa od zeme • vzlietať: balón sa vznáša, vzlieta do výškyletieť (smerom hore): lietadlo letí k oblakom

2. pohybovať sa vo vzduchu al. na povrchu hladiny • nadnášať sa: nad kopcami sa vznášala ranná hmlaplávať: lístie pláva na jazere, vo vzduchupoletovaťpoletúvať (pozvoľna lietať hore-dolu): vo vzduchu poletujú vločky snehu, zástavynadletovať (vznášať sa v menšej výške): lastovičky nadletujú nízko nad zemouplachtiť (letieť na vetroni al. bez pohybu krídel; plávať na plachetnici): nad skalami plachtí orollietať: v jesennom vetre lietalo babie leto

3. p. niesť sa 1, 2 4. p. vypínať sa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plávať, -a, -ajú, bud. bude plávať i popláva nedok.

1. (o vodných zvieratách a vodných vtákoch) pomocou plávacích orgánov (napr. nôh, plutiev) pohybovať sa po hladine vody al. vo vode: krokodíl, tuleň, vydra pláva, pes pláva, hus, kačka čajka pláva, ryba pláva;

2. (o človeku) rytmickými pohybmi rúk a nôh sa udržiavať na vode a pohybovať sa po hladine vody al. vo vode: človek pláva; šport. p. znak, p. prsia, p. motýlika, p. voľný spôsob; p. v rieke, v bazéne, v mori, p. po prúde; p. proti prúdu, pren. byť v opozícii; expr. pláva ako motyka, ako sekera zle, nevie plávať; pren. p. vo vodách niekoho, niečoho byť prívržencom niekoho, niečoho, obyč. nejakého myšlienkového smeru;

3. (o veciach) vznášať sa na vode a pohybovať sa pôsobením hnacej sily (obyč. motora), plaviť sa: loď pláva (po mori), plachetnica pláva;

4. byť unášaný vodným prúdom, vznášať sa na vode: drevo, korok, plť pláva, ľahké veci plávajú;

pren. bás. vznášať sa v priestore: oblaky plávajú po nebi, mesiačik pláva po oblohe

hovor. nechaj to (všetko) p. nestaraj sa o to; hovor. majetok plával dolu vodou míňal sa;

5. (v čom) byť zaliaty tekutinou, byť ponorený do tekutiny: oči plávali v slzách, mäso pláva v masti, rezance, halušky plávali v masle;

pren. byť ponorený v niečom, oplývať niečím: mesto pláva vo svetlách je veľmi osvetlené; Pódi pláva v úplnej radosti (Tim.) veľmi sa teší

6. štud. slang. nevedieť na skúške

Morfologický analyzátor

plávať nedokonavé sloveso
(ja) plávam VKesa+; (ty) plávaš VKesb+; (on, ona, ono) pláva VKesc+; (my) plávame VKepa+; (vy) plávate VKepb+; (oni, ony) plávajú VKepc+;
(ja zajtra) poplávam VBesa+; (ty) poplávaš VBesb+; (on) popláva VBesc+; (my) poplávame VBepa+; (vy) poplávate VBepb+; (oni) poplávajú VBepc+;
(ja som, ty si, on) plával VLesam+; (ona) plávala VLesaf+; (ono) plávalo VLesan+; (oni, ony) plávali VLepah+;
(ty) plávaj! VMesb+; (my) plávajme! VMepa+; (vy) plávajte! VMepb+;
(nejako) plávajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor