Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

plávať -a -ajú bud. i popláva nedok.

1. (o živých organizmoch) vlastnými silami sa pohybovať na hladine vody al. vo vode: ryby, husi p-jú, pes vie p., plavci p-jú v bazéne; p. ako ryba výborne; expr. p-a ako sekera, ako motyka nevie plávať; p. proti prúdu i pren. byť v opozícii; p. po prúde i pren. byť bezzásadovo prispôsobivý

2. (o plavidlách) pohybovať sa na hladine vody al. vo vode pomocou hnacieho mechanizmu: loď, ponorka p-a

3. byť unášaný prúdom, voľne sa niesť na vode: drevo p-a v rieke; p. dolu vodou i fraz. upadať

4. expr. byť zaliaty tekutinou: oči mu p-jú v slzách plače; halušky p-jú v masti;

pren. p. v blahobyte, v dlžobách

5. hovor. expr. neovládať niečo, nevyznať sa v niečom: p. v zložitej problematike; p. pri odpovedi nevedieť

nechať niečo p. prestať sa starať o niečo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plávať ‑a ‑ajú bud. bude plávať i popláva nedok.

plávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok.

plávajúci -ca -ce príd. 1. tech. ▶ (o technických plavidlách) položený na vodnej hladine a určený na práce na vode, vodných cestách a v prístavoch: riečny p. stroj; p. bager na ťažbu štrku a piesku; spustiť na vodu p. žeriav; odvoz vyťaženého materiálu je možný po plávajúcich pásových dopravníkoch; plávajúce potrubia výrazne šetria náklady na inštaláciu potrubia
2. tech. ▶ (o plavidlách) ktorý je zakotvený al. vyviazaný pri brehu a umiestnený na stálom mieste, ktorý nie je určený na opakované premiestňovanie: p. maják; plávajúce mólo; plávajúce ťažobné plošiny; plávajúce pristávacie pontóny
3. ▶ (o rastlinách) rastúci vo vode s časťami rastlinného tela plávajúcimi na hladine al. čiastočne ponorenými, vodný: vzácna, chránená plávajúca bylina; plávajúce rastliny do akváriabot. červenavec plávajúci Potamogeton natans trváca bylina rastúca najmä v stojatých vodách, s listami plávajúcimi na hladine al. ponorenými; kotvica plávajúca Trapa natans jednoročná rastlina rastúca v močiaroch, jazerách a mŕtvych ramenách
4. stav. plávajúca podlaha ▶ obyč. laminátová interiérová podlahová krytina z lepených al. poskladaných lamiel, neupevnená na podklad a od nosnej základnej vrstvy oddelená pružným materiálom, ktorý spôsobuje tzv. plávanie
5. fin.ktorý sa mení (hlavne) podľa ponuky a dopytu po danej mene, pohyblivý, fluktuujúci: p. výmenný kurz op. pevný menový kurz; plávajúca mena využívajúca takýto menový kurz; dlhopisy s plným, pohyblivým alebo plávajúcim kupónom
▷ ↗ i plávať


plávanie -nia s. ▶ udržiavanie sa vlastnými silami (rytmickým pohybom rúk a nôh) na hladine vody al. vo vode a prekonávanie istej vzdialenosti; plavecký šport; jednotlivé plavecké disciplíny: kondičné, rekreačné, rehabilitačné p.; p. v studenej vode na otvorených vodných plochách za každého počasia; inštruktor plávania; správna technika plávania; organizovať kurzy plávania; venovať sa zimnému plávaniu v studenej vode (8 – 4 °C) al. v ľadovej vode (pod 4 °C); olympijský víťaz v plávaní; majstrovstvá sveta v plávaní; v dobrej kondícii sa udržiava najmä pravidelným plávaním; medzi jej záľuby patrí turistika a p.; Slovenské plávanie prvý raz bez paralympijskej medaily. [Šp 2008] reprezentační plavci ▷ šport. synchronizované plávanie plavecký šport využívajúci tanečné, baletné, gymnastické a akrobatické prvky a hudobný sprievod na vytváranie rôznych figúr a obrazcov na vode al. pod vodou, umelecké plávanie; plutvové plávanie plávanie s plutvami (s vystretými pažami, dlaňami cez seba a hlavou medzi pažami) na hladine bazéna s dýchacou trubicou, pod vodou na nádych al. s dýchacím prístrojom na vzdialenosti od 50 do 1 500 m; diaľkové plávanie plávanie na otvorených vodných plochách (riekach, jazerách, moriach) na vzdialenosti od 1 do 25 km ľubovoľným plaveckým štýlom; bazénové plávanie plavecké disciplíny uskutočňované v športovom al. rekreačnom bazéne ▷ ↗ i plávať


plávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie bud. bude plávať/popláva budú plávať/poplávajú nedok. 1. ▶ (o živočíchoch) pohybovať sa na hladine vody al. vo vode na základe druhovej danosti al. inštinktívnej telesnej schopnosti: pes, kôň vie p.; v priezračnej vode plávajú ryby; na jazere plávali labute, husi; A ona [kačka] si len plávala, plávala, raz dolu kanálom, potom zasa naspäť. [Sln 1972]
2. (ø; čo; kam) ▶ (o človeku) rytmickým pohybom rúk a nôh sa udržiavať na hladine vody al. vo vode a takýmto spôsobom prekonávať istú vzdialenosť; venovať sa plaveckému športu: p. v bazéne, v mori; p. prsia, znak; p. kraul, kraulom; p. motýlika; p. s plutvami; p. 50 metrov; neviem p.; naučiť sa p.; výborne, slabo pláva; rád sa bicyklujem a plávam; deti, neplávajte ďaleko od brehu!; plávali až po bóje, doprostred jazera; pri plávaní sa nechtiac napil vody; oči som nezatváral ani pri plávaní pod vodou [D. Dušek]; neos. na programe boli štafety, plávalo sa v otvorenom bazéne; neos. Pláva sa dobre, voda je teplá a stojatá. [L. Ťažký]
3. (na čom/čím po čom; kam; odkiaľ) ▶ prekonávať určitú vzdialenosť vodným dopravným prostriedkom, prepravovať sa plavidlom, v plavidle, plaviť sa: p. na jachte, na kanoe; p. na kajaku pozdĺž pobrežia; páčilo by sa mu p. na lodi po šírom mori; rád pláva na nafukovačke; z Hodonína sme plávali loďou po rieke Morave do Rohatca; Plávali sme teda na východ, dnes ráno sme zakotvili pri malej pevnosti [...]. [J. Červenák]
4. (po čom; kade) ▶ (o plavidlách) pohybovať sa istým smerom, obyč. aj pomocou nejakého mechanizmu; syn. plaviť sa: parník pláva po mori; člny plávajú pozdĺž pobrežia, po prúde, proti prúdui fraz.; ponorka plávala pod arktickým ľadovcom
5. (kde) ▶ (o veciach) byť unášaný vodným prúdom, vznášať sa na povrchu vodnej plochy; syn. plaviť sa: dolu riekou plávajú ľadové kryhy; sudy plávali na vode; v jazierku plávalo lístie a ihličie; Pozeral som sa na kus dreva, ktorý plával v mútnej vode. [J. Heriban]
6. expr. (v čom) ▶ byť zaliaty nejakou kvapalinou al. niečím tekutým (obyč. vo väčšom, nežiaducom množstve): halušky, pirohy plávajú v masti; kaša plávala v masle; špagety na tanieri plávali v kečupe; praskol radiátor, koberec plával vo vode; Celý nákup v taške plával v pive [...]. [K. Gillerová] v taške sa rozbila fľaša piva; pren. Oči jej plávajú v slzách. [S. Lavrík] plače
7. (v čom) ▶ pohybovať sa na povrchu hladiny al. byť ponorený v tekutine: na polievke plávajú mastné oká; kúsky mäsa plávali v kotlíku; v citronáde plávali kocky ľadu; šišky musia v oleji p.
8. trochu expr. (kde) ▶ zľahka sa pohybovať, vznášať sa vo vzdušnom priestore: orol majestátne pláva vo výšinách; po oblohe plávajú mračná, obláčiky; mesiac už plával vysoko; Býval na Pieskoch, nad ktorými ustavične plával dym z parného mlyna a para a čmud z rozkúrených lokomotív. [L. Ballek]; pren. Jej tenučké nôžky priam plávali v dospeláckych topánkach. [Pc 1999]
9. hovor. expr. (v čom; kde) ▶ nevyznať sa v niečom, neovládať niečo; mať nedostatočné schopnosti, vedomosti: p. vo fyzike; p. na skúške; Chodili sa tam spolu už celý týždeň učiť maturitné otázky, najmä matematiku, v ktorej obaja dosť plávali. [A. Baláž]; A nebýva to aj tak, že režisér v hre totálne pláva a nechá hercov, nech si robia, čo chcú? [DF 2001]
10. trochu expr. (v čom) ▶ nachádzať sa v nejakej situácii, v nejakom stave, ocitať sa niekde, byť: p. v nepríjemnej afére; plávala vo víre šťastia, spomienok; šport. publ. p. v pokojných vodách v strede tabuľky usilovať sa o stredové umiestnenie v rámci hodnotenia nejakej súťaže, nebojovať o prvé miesta a vyhýbať sa aj najhoršiemu umiestneniu; publ. nechce plávať v priemerných vodách mainstreamu [Sme 2010]
11. (v čom) ▶ byť ponorený do niečoho, byť obkolesený, obklopený niečím: celý kraj pláva v opare leta; O pol tretej už izba pláva v šere. [P. Nagyová-Džerengová]
12. publ. ▶ (o mene, kurze) voľne sa pohybovať, meniť sa: kurz amerického dolára a eura cez deň plával v pásme od 1,2818 USD/EUR do 1,3067 USD/EUR; Obchodovanie so slovenskou korunou bolo v pondelok pokojné a jej kurz oproti euru plával ani nie v desaťhalierovom pásme. [HN 2008]; Kurzy okolitých mien plávali v úzkych pásmach. [Sme 2010]
13. ▶ (o automobile) nekontrolovateľným spôsobom sa vychyľovať z jazdnej dráhy počas jazdy, kývať sa (ako loď na vlnách): auto na trati neskutočne pláva; ak auto v zákrute pláva, treba skontrolovať podvozok; pri vyšších rýchlostiach vozidlo plávalo a nakláňalo sa
fraz. pláva ako motyka/sekera a) zle pláva b) nevie plávať; pláva ako ryba výborne pláva; nechať niečo plávať prestať si niečo všímať, prestať sa niečím zaoberať; nechať niekoho plávať a) stratiť o niekoho záujem b) rozísť sa s niekým, opustiť niekoho; plávať hore bruchom (o rybách) uhynúť; plávať po prúde/s prúdom konať podľa zvyklostí, vžitých, zaužívaných spôsobov, podľa panujúcej verejnej mienky; plávať proti prúdu vzoprieť sa bežným, tradičným názorom, postaviť sa proti konvenciám; plávať v oblakoch predstavovať si neskutočné, zidealizované situácie, snívať, rojčiť, fantazírovať

-ávať/105643 2.17: verbá inf. nedok. 97992 rozprávať/11220 dávať/7557 očakávať/6573 správať/5805 vykonávať/5316 predávať/3543 vydávať/2911 porovnávať/2409 podávať/2313 obávať/2227 plávať/1775 vychovávať/1743 stretávať/1731 dostávať/1584 spávať/1209 zachovávať/1151 zabávať/1146 prekonávať/1092 (448/36687)

-vať/817165 2.10: verbá inf. nedok. 588327 pracovať/17188 pokračovať/15464 rozprávať/11220 sledovať/10170 používať/9192 bojovať/8133 považovať/7629 vať/7557 milovať/7477 počúvať/6909 očakávať/6573 využívať/6510 správať/5805 potrebovať/5516 uvažovať/5480 vykonávať/5316 trvať/4985 stavať/4971 fungovať/4821 rozhodovať/4633 študovať/4630 spolupracovať/4604 podporovať/4449 nasledovať/4447 pozorovať/4298 vať/4104 existovať/4044 rokovať/3921 rešpektovať/3875 postupovať/3743 cestovať/3693 predávať/3543 poskytovať/3515 budovať/3434 pohybovať/3340 kontrolovať/3325 vysvetľovať/3300 spievať/3236 udržiavať/2971 vydávať/2911 vyjadrovať/2886 dôverovať/2864 dodržiavať/2846 opakovať/2840 usilovať/2820 pripravovať/2771 predstavovať/2757 zvyšovať/2654 diskutovať/2423 porovnávať/2409 obsahovať/2389 prežívať/2360 podávať/2313 vať/2265 pochybovať/2247 obávať/2227 čudovať/2223 presadzovať/2164 uplatňovať/2140 hlasovať/2122 organizovať/2111 kupovať/2098 tancovať/2094 objavovať/2087 užívať/2065 analyzovať/2054 vystupovať/2047 trénovať/2044 posudzovať/1992 prejavovať/1941 zasahovať/1900 ovplyvňovať/1869 nakupovať/1812 plávať/1775 navštevovať/1752 vychovávať/1743 reprezentovať/1737 stretávať/1731 uvedomovať/1721 obdivovať/1717 (2973/269385)

plávať pohybovať sa po vode (o plavidlách) • plaviť sa: loď už dva dni plávala, plavila sa po rozbúrenom morikniž. brázdiť: čln brázdi hladinuplachtiť (plávať na plachetnici) • kniž., obyč. poet. pluť: v diaľke pluje loďpoet. tenúť (byť unášaný vodným prúdom)


smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k morukráčaťísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domovletieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavyplávať (na vode): loď pláva do prístavuhovor.: kerovaťkarovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

p. aj ísť

2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hradkniž. spieťdospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemuísť: ide pomaly k svojmu cieľuvyvíjať sapostupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncuústiťvyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriťcieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otecobracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na náskniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centramať tendenciuhovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku


topiť sa1 1. klesať pod hladinu, na dno a obyč. hynúť zadusením • kniž. tonúť: Topíme sa, zachráňte nás!; tonúca loďpotápať sa: čln plný vody sa potápaponárať sakniž. noriť sahrúžiť sa (obyč. na istý čas): nevládze plávať, už sa ponára, norí pod vodu, na dno rieky; hrúži sa do vĺn

2. expr. byť naplnený, zaplavený niečím, mať niečoho veľa • byť zahrnutýoplývať: topí sa v bohatstve, je zahrnutý prepychom, oplýva peniazmibyť bohatý (na niečo) • mať hojnosť (niečoho) • kniž. tonúťutápať saplávať (v niečom): utápa sa v biede, v žiali, v radosti; pláva v dlhoch, slzách


vznášať sa 1. pomalým letom vystupovať hore, dvíhať sa od zeme • vzlietať: balón sa vznáša, vzlieta do výškyletieť (smerom hore): lietadlo letí k oblakom

2. pohybovať sa vo vzduchu al. na povrchu hladiny • nadnášať sa: nad kopcami sa vznášala ranná hmlaplávať: lístie pláva na jazere, vo vzduchupoletovaťpoletúvať (pozvoľna lietať hore-dolu): vo vzduchu poletujú vločky snehu, zástavynadletovať (vznášať sa v menšej výške): lastovičky nadletujú nízko nad zemouplachtiť (letieť na vetroni al. bez pohybu krídel; plávať na plachetnici): nad skalami plachtí orollietať: v jesennom vetre lietalo babie leto

3. p. niesť sa 1, 2 4. p. vypínať sa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plávať, -a, -ajú, bud. bude plávať i popláva nedok.

1. (o vodných zvieratách a vodných vtákoch) pomocou plávacích orgánov (napr. nôh, plutiev) pohybovať sa po hladine vody al. vo vode: krokodíl, tuleň, vydra pláva, pes pláva, hus, kačka čajka pláva, ryba pláva;

2. (o človeku) rytmickými pohybmi rúk a nôh sa udržiavať na vode a pohybovať sa po hladine vody al. vo vode: človek pláva; šport. p. znak, p. prsia, p. motýlika, p. voľný spôsob; p. v rieke, v bazéne, v mori, p. po prúde; p. proti prúdu, pren. byť v opozícii; expr. pláva ako motyka, ako sekera zle, nevie plávať; pren. p. vo vodách niekoho, niečoho byť prívržencom niekoho, niečoho, obyč. nejakého myšlienkového smeru;

3. (o veciach) vznášať sa na vode a pohybovať sa pôsobením hnacej sily (obyč. motora), plaviť sa: loď pláva (po mori), plachetnica pláva;

4. byť unášaný vodným prúdom, vznášať sa na vode: drevo, korok, plť pláva, ľahké veci plávajú;

pren. bás. vznášať sa v priestore: oblaky plávajú po nebi, mesiačik pláva po oblohe

hovor. nechaj to (všetko) p. nestaraj sa o to; hovor. majetok plával dolu vodou míňal sa;

5. (v čom) byť zaliaty tekutinou, byť ponorený do tekutiny: oči plávali v slzách, mäso pláva v masti, rezance, halušky plávali v masle;

pren. byť ponorený v niečom, oplývať niečím: mesto pláva vo svetlách je veľmi osvetlené; Pódi pláva v úplnej radosti (Tim.) veľmi sa teší

6. štud. slang. nevedieť na skúške

plávať nedok. (plovat)
1. jstrsl, jzsl (o živých organizmoch) vlastnými silami sa pohybovať na hladine vody al. vo vode: On veďeu̯ plávať, aľe ona ňie (Čierny Balog BRE); Hus plave na potoku (Rochovce ROŽ); Plávaťi ňeveďele (sliepky), šecke sa tam potopile (Čelovce MK); Tí chlapci tam vedzeli plávat, tak tú žénskú vitáhli z Váhu na brech (Brestovany TRN); Kačenu už biu̯o vidzet, jak pu̯ovala (Jablonové MAL)
F. pláva ako motika (Rim. Píla RS), ví plávat jak sekera (Lukáčovce HLO), plove jak pantok bez topora (Kátov SKA) - nevie plávať al. pláva veľmi zle
2. jstrsl, jzsl byť unášaný vodným prúdom al. vznášať sa na vode (al. inej tekutine): Iba kod začala pľeva plávaťi po voďe, todej zbadau̯, že veľačo je ňi po kostou̯nom riaďe (Lešť MK); Ak prišól gu riake, odrazu viďí, že po voďe plave dákí genec (Revúca); Pu̯ovali zvírence, pu̯oti, búdi (Záh. Ves MAL)
F. z jennéj dužobi som plával do druhéj (Trenč. Závada TRČ) - mal som stále dlžoby
3. byť zaliaty tekutinou al. ponorený do tekutiny: Šo to plave f ťé poliauke? (Čierna Lehota ROŽ)
4. spiš prepravovať niečo po vode (obyč. drevo): śicko (drevo) zme plavaľi, to ftedi zme buľi vo vodze a u_zme s capinami počahovaľi te klati (Smižany SNV); To śe toto drevo s Klauzu plavalo (Smižany SNV)
5. viezť sa po hladine vody na nejakom plavidle: Enem tak oňi z boží pomocú na štvrtej čásce šífu plovali dálej (Záh. Bystrica BRA)
6. voľne sa pohybovať v nejakom priestore: Misíš si kúpiť takie topánke, abi ťi nohe v ňich pu̯ávali (Lutila KRE)


plovať p. plávať

plávať, plovať, pluť, plúvať, plývať ndk
1. kde (o zvieratách a vtákoch) pomocou plávacích orgánov sa pohybovať po hladine vody al. vo vode: po wrchu po wode plugjcy had (KoB 1666); ribý pliwagj we wode; labut, hus a kačka plywagi (OP 1685); (Boh) stworil ryby, aby pliwali (SSt 1742); fluctuant tauri et cameli: plowagú na wode welblúdi a bjci (KS 1763); dewet kachen mam, we dwóre w lúži plawagi (SNS 1786); rybička w mori pluge (BlR 18. st)
2. (o človeku) pohybmi rúk a nôh sa pohybovať vo vode: lide, kterj dluho pod wodu mohu pluwat, wsselike hlbocini prepluwagj (KoB 1666); urinator: kteri pod wodú plowe (NP 17. st); plawci w mori plawagjcjho (Telemacha) poznať nemohli (PT 1796);
x. pren (Mária) podaj ruku wzywagicym, w mori sweta pliwagicym nam hrissnym (KW 1775); mezy čistym strachem a swatym dúffanjm plowati mosyme (BlR 18. st) žiť: Affrica cor sangvine redundavit: plávala v sve krvi Afrika (LD 18. st) boli tam dlhotrvajúce krvavé boje
F. proty wode pliwat newelmi snadno biwa (BV 1652); težko hor wodu plawaty (Se 18. st) stavať sa proti väčšine
3. (o plavidlách) pôsobením hnacej sily sa pohybovať po hladine, plaviť sa: skrz (polárku) ukazuje compas, skrze nu prez nekolko tysíc mýl plawegj na mori loďy (PP 1734); flucto: plowám; nato: plowám (KS 1763); šyf z wody na zem wytahnutý, který dokud na wodách pluwal, teškost swoju neukazowal (CDu 18. st)
4. (o veci) vznášať sa na hladine vody: (svedok) deskj, ssindle pluti dolu po Waze pusstjal (RAJEC 1665); kdy chceš wedeti, zdali woda we wíne, wezmi borowicowé trísky, polož do wína, gestli pláwagú z wrchu, techdy ge wíno sprawedliwé (VK 1764); kdiž se slad močy, magu zrna pliwagice na wrchu zbierat (NN 18. st); oleg gest lekssi od wodi, ponewač u gegi wrchu pliwa (PR 18. st)


plovať p. plávať


plývať p. plávať

Zvukové nahrávky niektorých slov

aby sme plávali spoločne que nous nagions ensemble
čo pláva na vode qui flotte sur l'eau
dobre riadil a plával maniait bien et filait
loď pláva pod vlajkou navire bat le pavillon
metrov, ktoré plávajú pod jeho vlajkou mètres battant son pavillon
nie je povolené plávať n'est autorisé à battre
plávala šikmo k ostrovu obliquement vers l'île
plávať pod jej vlajkou à battre son pavillon
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu