Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma

plánovať nedok.

1. zamýšľať uskutočniť niečo: p. výlet, p-me ísť do divadla

2. robiť, zostavovať plán (význ. 2): p. finančné prostriedky, efektívne p-nie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plánovať ‑uje ‑ujú nedok.

naplánovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -novaný -novanie dok. (čo) ▶ určiť plánovaním, vytvorením konkrétnej predstavy uskutočnenia niečoho, urobiť plán: dôkladne, starostlivo si n. dovolenku; n. oslavu do detailov; nedá sa všetko n.; Človek si čosi naplánuje a nejaká náhoda alebo nepredvídaná prekážka mu to náhle zmarí. [S. Rakús]; Budeme musieť reagovať na niečo, čo sme nenaplánovali. [Pt 2001]nedok.plánovať


plánovanie -nia s. i odb. ▶ cieľavedomé zostavovanie, tvorba plánov pracovných činností, úloh z hľadiska obsahu, časového priebehu v budúcnosti, dôležitosti a pod., príp. aj určovanie konkrétnych postupov na dosiahnutie stanovených cieľov: krátkodobé, strednodobé, dlhodobé p.; národohospodárske, podnikové, regionálne p.; finančné p.; strategické p. podniku analyzujúce podnikateľské prostredie i budúce možnosti a hrozby, vytyčujúce ciele, prostriedky, stratégie; projektové p. zamerané na zabezpečenie istého projektu; územné p. zamerané na komplexné riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia; p. výroby, výrobné p.; metódy a techniky plánovania; východiská obranného plánovania vytvárajúce predpoklady na zabezpečenie obrany štátu podľa možností a dostupných limitov ľudských, vecných a finančných zdrojov; najnovšie trendy v oblasti architektonického plánovania; získať podklady na operatívne dopravné p.; cieľom daňového plánovania je úspora daní; (prv) socialistické centrálne p. (napr. v bývalom Československu) v ktorom rozhodujúcu úlohu mali rozhodnutia centrálneho plánovacieho orgánu určujúceho záväzné úlohy ▷ ↗ i plánovať


plánovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok. 1. (čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ zamýšľať niečo v budúcnosti urobiť, dosiahnuť, získať a pod., mať niečo v pláne; op. neplánovať: p. kúpu auta; plánuje prázdninovať u starých rodičov; neplánuje pomstu, odvetu; aj naďalej plánujeme spolupracovať na projekte; plánujú, že sa presťahujú do väčšieho bytu; čo plánujete robiť po maturite?; plánovali spoločnú budúcnosť, spoločný život; neplánovala sa ešte vydávať; Určite plánujete aj deti. Koľko by ste ich chceli mať? [Šp 2009]
2. (čo) ▶ vopred (organizačne) pripravovať, zabezpečovať priebeh niečoho: cestu, dovolenku si vždy poctivo, detailne plánujú; sedia za stolom a plánujú program osláv výročia, narodenín; stretnúť sa kvôli plánovaniu opatrení pri návšteve prezidenta
3. i odb. (čo) ▶ cieľavedome zabezpečovať chod, vyvíjať činnosť podľa plánu, stanovenia úloh, cieľov a ich časového rozvrhu vopred; op. neplánovať: p. ekonomický rozvoj obcí, regiónov; p. výrobu; p. vedeckú činnosť; p. zisk; dlhodobo p. investície; jasne stanovené pravidlá pomôžu p. náklady; prácu si vždy plánujem tak, aby som mal leto na oddych; deficit bude nižší, ako sa plánovalo; riadenie, kontrola sú plánované procesy
dok.naplánovať

plánovať nedok. ‹f›

1. (~; čo) robiť plán, mať v pláne, projektovať: p. dopredu

2. (čo; ~) plánovite pripravovať, chystať, riadiť: p. investície, výrobu; podnikové, územné p-anie

hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť • mať v úmyslemať úmyselzamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športuchystať samieniťchcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiťstrojiťstrojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovaťplánovaťmať plánmať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sapomýšľaťzastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnaniehovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu


chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlaťmieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľaťpomýšľaťmať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovaťmať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sahotoviť sastrojiť sapriberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať sipriať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadaťžiadať sivyžadovaťpožadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť saľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať


chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovaťstrojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večerupriprávaťvystrájať: pripráva, vystrája deti na výlethovor.: hotoviťhotovať: hotoví synovi svadbuhovor. zastaráv. richtovaťsubšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačkuorganizovaťplánovaťmať plánkniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzysnovaťsnuťosnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigykniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úkladyexpr.: variťpiecťkutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia


plánovať mať v úmysle vykonávať niečo v blízkej budúcnosti • mať plánmať v plánechystať: plánovali, mali v pláne, chystali odvetné opatreniazamýšľať: zamýšľa stať sa učiteľompripravovaťstrojiť: návštevu významnej osobnosti treba pripravovať dlho dopreduprojektovať (robiť technický plán): projektovať prestavbu historického jadra mestahovor. programovať: atletické súťaže programovali už v januárikniž. proponovať: gestorská organizácia proponuje jazykové kurzy pre svojich pracovníkovorganizovať (plánovať a cieľavedome konať): organizovať zájazdsnovaťsnuťosnúvať (tajne plánovať)


uvažovať 1. úvahou prichádzať k niečomu a hodlať to uskutočniť • rozmýšľaťmyslieťzamýšľaťpomýšľať: uvažuje, rozmýšľa o tom, že sa k nám pridá; zamýšľa vstúpiť do spolku; pomýšľa, myslí na ženeniemať v úmyslemať v pláneplánovať (týmito slovesami sa vyjadruje väčšia miera odhodlania realizovať niečo): má v úmysle, v pláne samostatne podnikať; plánuje si cestu do zahraničiachystať sastrojiť sa (zbierať sily uskutočniť niečo už uvážené, premyslené): chystá sa, strojí sa prestať fajčiť; chystá sa, strojí sa, že nebude súhlasiť s návrhom

2. p. premýšľať 3. p. skúmať 1


zamýšľať mať myšlienku, predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti • mať v úmyslemať úmyselpomýšľaťzmýšľať: z(a)mýšľa, má v úmysle kúpiť si obchodzastar. obmýšľaťmieniťchcieťchystať sastrojiť (sa): nemieni, nechce sa s nami udobriť; chystá sa, strojí sa vrátiť do vlastiplánovaťmať v plánemať plán: plánuje pomstuhodlať: Hodláte ostať doma?expr. hútať: húta oženiť sahovor., obyč. pejor. špekulovať (rátať s niečím vo svoj prospech): špekuluje, že pozemok výhodne predá

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plánovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo) mať v úmysle vykonať dačo v blízkej budúcnosti: p. zahraničnú cestu, výlet, dovolenku;

2. (bezpredm. i čo) v plánovanom hospodárstve robiť, zostavovať plány: p. pracovné sily, invenstície; socialistické plánovanie; tematické, finančné plánovanie, plánovanie cien, osevu;

dok. naplánovať, zaplánovať

Morfologický analyzátor

plánovať nedokonavé sloveso
(ja) plánujem VKesa+; (ty) plánuješ VKesb+; (on, ona, ono) plánuje VKesc+; (my) plánujeme VKepa+; (vy) plánujete VKepb+; (oni, ony) plánujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) plánoval VLesam+; (ona) plánovala VLesaf+; (ono) plánovalo VLesan+; (oni, ony) plánovali VLepah+;
(ty) plánuj! VMesb+; (my) plánujme! VMepa+; (vy) plánujte! VMepb+;
(nejako) plánujúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

plánovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor