Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma subst

plán -u m.

1. predstava budúcnosti, zámer, úmysel: životný p., mať, uskutočniť svoje p-y, prekaziť niekomu p-y

2. vopred určený rozvrh činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ (najmä v min.): hospodársky, pracovný, mesačný p., splniť, prekročiť p.

3. pôdorysné zachytenie terénu, stavby ap.: p. ulice, stavby

4. odb. jedna zo stránok, zložiek celku: rytmický p. skladby, zvukový p. jazyka

robiť p., mať v p-e plánovať

kuť p-y;

plánik -a m. zdrob. k 3, expr. k 1, 2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plán ‑u m.; plánik ‑a m.

plánikplán


plán -nu pl. N -ny m.fr.1. (i o čom; na čo; s neurčitkom) ▶ premyslená, pripravená predstava o konaní v budúcnosti, úmysel: dobrý, smelý p.; plán pomsty, na pomstu, pomstiť sa; čo máš v pláne po maturite?; nadnes nemám žiadne plány; náhla smrť otca zmenila jeho životné plány; Čakala si, že si bude s tebou robiť plány o detičkách a domčeku ako pubertiak? [B. Štrauchová]; Začal potichu, nereval ako Matej, tichým hlasom si vynútil pozornosť, akoby ich zasväcoval do tajného plánu. [P. Glocko]mať niečo v pláne, na pláne; robiť si plán, plány plánovať, chystať sa na niečo
2. ▶ vopred stanovený rozvrh niečoho, čo má byť urobené, časový a vecný rozvrh; syn. harmonogram, program: p. práce; p. činnosti; denný, ročný p.; akčný plán stanovenie činnosti jednotlivých krokov, ktoré musia byť vykonané, aby sa dosiahol vytýčený cieľ; edičný p. súpis diel, ktoré vydavateľstvo pripravuje vydať v určitom období; výrobný, obchodný, vojenský p.; koncertný p.; podrobný p. služobnej cesty; p. rozvoja mesta, vidieka; zostaviť liečebný, operačný, rehabilitačný p.; oboznámiť učiteľský kolektív s plánmi výchovy a vzdelávania; znížiť podľa plánu rozpočtový deficit verejných financií; pre zlé hospodárenie firiem dochádza k meškaniu plánov výstavby diaľnic; Pri osevnom pláne zohľadňujeme aj striedanie druhov hnojenia. [Sme 2010]ekon. finančný plán dokument, ktorý porovnáva a hodnotí súčasnú a budúcu potrebu finančných prostriedkov a momentálne existujúce a budúce očakávané zdroje ich krytia; náb. Boží plán (v kresťanstve) Boží zámer spásy v prospech všetkých ľudí zjavený prostredníctvom Božieho Syna Ježiša Krista; stav., environ. územný plán projekt komplexného riešenia priestorového usporiadania a funkčného využitia územia z hľadiska regionálnej samosprávy s ohľadom na životné prostredie; škol. študijný plán prehľad obsahových, kvalitatívnych i kvantitatívnych požiadaviek, ktoré treba zvládnuť počas štúdia al. jeho určitého obdobia, a ich časové vymedzenie; individuálny študijný plán osobitný študijný plán, ktorý môže byť určený v odôvodnených prípadoch študentovi al. skupine študentov riadneho štúdia na vysokej škole; polit. Plán európskej obnovy program hospodárskej a finančnej pomoci USA európskym krajinám určený na prekonanie následkov druhej svetovej vojny, ktorý prijalo 16 štátov západnej a južnej Európy, tzv. Marshallov plán
3. ▶ vypracovaný grafický návrh uskutočnenia určitého zámeru, napr. pôdorysné zachytenie, náčrt krajiny al. stavby, projektová schéma, dokumentácia: p. domu, bytu; schematický p. opevnenia; konštrukčné plány automobilov; digitálne spracovanie plánovgeod. geometrický plán výsledok geodetických a kartografických činností obsahujúci grafické znázornenie nehnuteľností pred zmenou a po zmene, výkaz výmeru parciel a popisové pole
4. ▶ jednoduchá navigačná pomôcka, mapka: p. pohoria; podrobné plány jaskýň; žiaci sa učia orientovať podľa plánu; Nemal plán mesta a bol bez neho trocha nesvoj. [A. Hykisch]
5. odb. ▶ súhrn javov, prvkov, ktoré tvoria v rámci nejakého celku relatívne samostatnú časť, rovina: harmonický p. skladby; lit. kompozičný p. postup pri usporiadaní ideovo-tematickej zložky epického a dramatického diela do vnútorne stmeleného celku; tematický p. výber námetov, ktoré umelecké dielo zobrazuje; výtvar. priestorový p. priestorová vrstva v obraze tvoriaca jeho hĺbku; lingv. zmeny v zvukovom, obsahovom pláne jazyka
fraz. kuť plány pripravovať niečo; skrížiť plány niekomu zmariť, prekaziť niečí zámer, zabrániť niečomu; v prvom pláne na povrchu, v popredí; v druhom pláne z hľadiska významu, dôležitosti až na druhom al. ďalšom mieste
plánik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 4: p. areálu; p. trasy pochodu; orientačné plániky tatranských osád

plán -u m. ‹f›

1. úmysel, zámer, projekt

2. vopred stanovený rozvrh niečoho, čo má byť urobené: p. práce; cestovný p.; voj. mobilizačný, operačný p.; ped. učebný, študijný p.

3. pôdorys krajiny, stavebného diela: polohopisný p.; stav. stavebný p. projekt; územný p.; tech. mazací p. stroja

4. lingv. jazykový podsystém, rovina: zvukový, gramatický, lexikálny p.

5. výtv. priestorové p-y vrstvy na obraze tvoriace jeho hĺbku;

plánový príd.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť • mať v úmyslemať úmyselzamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športuchystať samieniťchcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiťstrojiťstrojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovaťplánovaťmať plánmať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sapomýšľaťzastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnaniehovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu


chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlaťmieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľaťpomýšľaťmať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovaťmať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sahotoviť sastrojiť sapriberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať sipriať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadaťžiadať sivyžadovaťpožadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť saľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať


chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovaťstrojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večerupriprávaťvystrájať: pripráva, vystrája deti na výlethovor.: hotoviťhotovať: hotoví synovi svadbuhovor. zastaráv. richtovaťsubšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačkuorganizovaťplánovaťmať plánkniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzysnovaťsnuťosnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigykniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úkladyexpr.: variťpiecťkutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia


idea 1. myslený obraz o niečom, výsledok myslenia • myšlienka: to je výborná idea, myšlienkanápad (náhla idea): mať dobrý nápadplánzámerúmysel: uskutočniť svoj plán, zámer, úmyselcieľ: svoj cieľ opísal niekoľkými slovamipredstava: utopické predstavy

2. produkt myslenia odrážajúci vzťah ľudí k vonkajšiemu svetu • myšlienka: idey, myšlienky slobodyzásada: zásady demokraciepojem: pojem nekonečnapresvedčenie (idea, ktorú človek pokladá za nespornú): drží sa svojho presvedčenia

3. obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela • myšlienkatéma: hlavná idea, myšlienka, téma filmunámet: námet skladby


koncepcia 1. ucelená sústava názorov, spôsob nazerania • chápanie: koncepcia, chápanie slovenských dejínkniž.: ponímaniepoňatie: mať jednotné ponímanie, poňatie

2. spôsob chápania niečoho • osnova: režijná koncepcia, osnovaplánrozvrh: urbanistický plán, rozvrhkniž. koncept: mať vlastný koncept riešenia

3. p. počatie


osnova predbežné al. základné myšlienkové usporiadanie podľa nejakého organizujúceho princípu • kostranáčrt: robiť si v duchu osnovu, kostru, náčrt prednášky, článkukoncepciakniž. koncept: podľa pôvodnej koncepcie malo mať dielo iný záver; koncept reportážescenár: vypracoval si scenár verejného vystúpeniarozvrhplánprogram (podrobnejšia osnova so zreteľom na vytýčený cieľ): urobiť si rozvrh, plán, program učebnej látky na tri týždnepráv. predloha: predloha zákona


plánovať mať v úmysle vykonávať niečo v blízkej budúcnosti • mať plánmať v plánechystať: plánovali, mali v pláne, chystali odvetné opatreniazamýšľať: zamýšľa stať sa učiteľompripravovaťstrojiť: návštevu významnej osobnosti treba pripravovať dlho dopreduprojektovať (robiť technický plán): projektovať prestavbu historického jadra mestahovor. programovať: atletické súťaže programovali už v januárikniž. proponovať: gestorská organizácia proponuje jazykové kurzy pre svojich pracovníkovorganizovať (plánovať a cieľavedome konať): organizovať zájazdsnovaťsnuťosnúvať (tajne plánovať)


plán 1. predstava budúcnosti • zámerúmysel: plány, zámery na ďalšie roky; mojím úmyslom je založiť prosperujúcu firmucieľ: uskutočnil svoj cieľúčel: nejasný účel poradypredsavzatie (rozhodnutie niečo vykonať): mať veľké predsavzatieidea: to je dobrá ideakniž. zámysel

p. aj úmysel, zámer, idea 1

2. vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ: pracovný plán, plán rozvoja spoločnostirozvrh: rozvrh hodín, prácprogram: program koncertu, edičný programgrafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov): grafikon dopravyharmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia rozličných činností): pracovať podľa harmonogramuprojekt (plán vedeckého, umeleckého diela): projekt výkladového slovníkascenár: scenár filmu, výstavyosnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, učebné osnovyporiadok (súhrn pravidiel, predpisov na istý postup): cestovný poriadokkoncepciakniž. koncept (spôsob chápania niečoho): režijná koncepcia hry; mať vlastný koncept riešeniahovor. rozpočet (finančný plán): zmariť niekomu rozpočet

p. aj koncepcia 2

3. pôdorysné zachytenie terénu stavby: plán mesta, uliceodb. dispozícia: dispozícia prízemiaprojekt (plán technického diela): projekt divadla, stanicepôdorys: pôdorys budovy

4. p. zložka

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plán, -u m.

1. rozpracovaná, premyslená, pripravená predstava o niečom, týkajúca sa budúcnosti: životný p., dobrodružný, fantastický p., robiť p-y do budúcnosti, má plnú hlavu p-ov, uskutočniť svoj p., mať p-y, zmeniť p.; prečiarknuť, prekaziť, skrížiť p-y; v jeho hlave sa zrodil tento p.; osnovať p. úteku; všetky plány zlyhali; Pán notár majú v pláne krčmu stavať. (Tim.) Pokyvuje hlavou, v ktorej snujú sa ďalekosiahle plány. (Kuk.) Ale darmo kula svoje plány, darmo čakala. (Barč)

2. (obyč. v plánovanom hospodárstve) rozvrh činnosti s uvážením cieľa a prostriedkov na jeho dosiahnutie, obsahujúci postup procesov, lehoty splnenia činností ap.: národohospodársky, budovateľský p., dvojročný, päťročný p., pracovný, učebný p., osevný, hospodársky, finančný, výrobný, odbytový p., p. práce, smerný, dlhodobý, krátkodobý, výhľadový, perspektívny, ústretový p.; edičný p.; rozpis p-u, kontrola p-u, robiť nad p., splniť, prekročiť p., pracovať podľa p-u, vypracovať, zostaviť p., predložiť p.; voj. mobilizačný, operačný, strategický p.;

3. pôdorysné zachytenie, náčrt krajiny al. stavby, situačný výkres: stavebný, regulačný, situačný p., p. mesta, p. budovy, kótový, topografický p., vrstevnicový p.; narysovať, navrhnúť p.;

4. rozvrh, náčrt obsahujúci rozloženie častí niečoho, program: p. článku, p. večierka, p. hry

presunúť dačo na prvý p. vysunúť do popredia;

5. odb. oblasť, súhrn príbuzných javov: literárnohistorický p.; muzikálny, zvukový, rytmický p.; jazykový p.;

plánový príd.: plánik, -a m. zdrob.: p. ihriska

Morfologický analyzátor

plán podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) plán; (bez) plánu; (k) plánu; (vidím) plán; (o) pláne; (s) plánom;

(štyri) plány; (bez) plánov; (k) plánom; (vidím) plány; (o) plánoch; (s) plánmi;

Plán Plán
plán
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) plán
G (bez) plánu
D (k) plánu
A (vidím) plán
L (o) pláne
I (s) plánom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) plány
G (bez) plánov
D (k) plánom
A (vidím) plány
L (o) plánoch
I (s) plánmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor