plášť -ťa pl. N -te I -ťami m. 1. ▶ vrchný voľný odev (s rukávmi al. v podobe peleríny) chrániaci pred chladom, slúžiaci ako ochranný (pracovný) odev al. plniaci symbolickú funkciu: dlhý, trojštvrťový p.; zamatový, balónový p.; p. s kapucňou; nová kolekcia dámskych a pánskych jarných plášťov; nepremokavý p. do dažďa; lekársky biely p.; vojenský maskovací p.; zamestnanci nosia modré pracovné plášte; hermelín sa používal na zdobenie kráľovských plášťov; Odrazu sa dvere otvorili a v nich sa zjavila Nina zabalená do kúpacieho plášťa. [B. Štrauchová]; pren. ulica sa zahalila plášťom noci ↗ i fraz. □ rozpráv. neviditeľný plášť zázračný odev, vďaka ktorému je jeho nositeľ neviditeľný; syndróm bieleho plášťa pocity ako úzkosť a stres z prítomnosti lekára majú určitý vplyv na zvýšené hodnoty krvného tlaku
2. i tech. ▶ samostatná pokrývka predmetov chrániaca pred poškodením al. zabezpečujúca niečo: igelitový p. na kočík; reflexný p. na ruksak; tepelné ohrievacie plášte na sudy
3. odb. ▶ súvislá (obyč. vonkajšia, povrchová) celoplošná súčasť zariadenia, výrobku, súčiastky a pod. slúžiaca napr. na ochranu, izoláciu, spevnenie: p. pneumatiky; vnútorný p. kotla; stredný, dolný, horný p. trojplášťovej strechy; keramický p. pece; vodotesný p. trupu plavidla; celokovová konštrukcia plášťa motora; mechanicky poškodené vonkajšie plášte káblov; izolačný panel s nepriepustným hliníkovým plášťom; čerpadlo má p. z antikorovej ocele; stav. obvodový p. budovy konštrukcia vymedzujúca pôdorys objektu a slúžiaca ako ochranná vrstva medzi interiérom a exteriérom
4. biol., anat. ▶ súvislá vrstva, obyč. s ochrannou funkciou, obaľujúca, pokrývajúca telo al. nejakú časť tela živočíšneho al. rastlinného organizmu; anatomická zložka, obyč. pokrývajúca niečo: p. ulitníkov, plášťovcov; prirodzený lipidový p. pokožky; sacharidový p. na povrchu bunkovej membrány; biela hmota miechy tvorí p. okolo sivej hmoty; svaly tvoria ochranný p. okolo ramenného kĺbu; niektoré mäkkýše dýchajú aj plášťom alebo plášťovou dutinou
5. odb. ▶ (o neživej prírode) vrstva, ktorá niečo pokrýva, oddeľuje al. obaľuje: kryštalický p. žulového plutónu; pôdny p.; p. Neptúna tvorí pravdepodobne zmes horúcich plynov vodíka, hélia, vody a metánu; p. planéty postupne vychladol; geol. zemský p. hrubá vrstva hornín obkolesujúca jadro Zeme ležiaca pod zemskou kôrou
6. ekol. ▶ prechodné pásmo medzi dvomi rôznymi spoločenstvami, napr. medzi lesom a lúkou, kde dochádza k náhlej zmene ekologických podmienok a tým aj k zmene druhového zloženia spoločenstiev: lesný p.; teplomilné plášte; okraj dubiny s plášťom; šírka plášťa závisí od podmienok stanovišťa
7. mat. ▶ súvislá plocha vytvorená povrchom geometrických telies: p. hranola, valca; kužeľový p. sa zužuje smerom k vrcholu; p. ihlana pozostával zo štyroch rovnoramenných trojuholníkov
◘ fraz. publ. biele plášte lekári; pod plášťom noci/tmy v noci, za tmy; rozprestrieť nad niekým ochranný plášť chrániť, ochraňovať niekoho; ten by predal/prepil aj z Krista Pána plášť je to veľký pijan, všetko prepije
◘ parem. kam vietor, tam plášť pridržiavať sa výhod, zištne, bezcharakterne meniť svoje názory a postoje podľa okolností
▷ pláštik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 1: Okolo prešla navoňaná žena v krátkom bielom pláštiku. [L. Ballek]
◘ fraz. pod pláštikom niečoho pod zámienkou; pod pláštikom noci/tmy [niečo robiť] a) pod ochranou, záštitou b) utajene, potajomky, bez vedomia iných