plášť -a m.
1. (ľahký) dlhý kabát: balónový p., pracovný p., p. do dažďa
2. odb. vonkajší obal niečoho: p. pneumatiky, p. hodiniek, olovený ochranný p.; zool. ochranný obal tela niekt. živočíchov; geom. plocha povrchu telesa: p. valca
● kam → vietor, tam p.;
plášťový príd.: tech. p. plech;
pláštik -a m. zdrob.;
pren. zámienka, maska: pod p-om tmy
plášť -ťa pl. N -te I -ťami m. 1. ▶ vrchný voľný odev (s rukávmi al. v podobe peleríny) chrániaci pred chladom, slúžiaci ako ochranný (pracovný) odev al. plniaci symbolickú funkciu: dlhý, trojštvrťový p.; zamatový, balónový p.; p. s kapucňou; nová kolekcia dámskych a pánskych jarných plášťov; nepremokavý p. do dažďa; lekársky biely p.; vojenský maskovací p.; zamestnanci nosia modré pracovné plášte; hermelín sa používal na zdobenie kráľovských plášťov; Odrazu sa dvere otvorili a v nich sa zjavila Nina zabalená do kúpacieho plášťa. [B. Štrauchová]; pren. ulica sa zahalila plášťom noci ↗ i fraz. □ rozpráv. neviditeľný plášť zázračný odev, vďaka ktorému je jeho nositeľ neviditeľný; syndróm bieleho plášťa pocity ako úzkosť a stres z prítomnosti lekára majú určitý vplyv na zvýšené hodnoty krvného tlaku 2. i tech. ▶ samostatná pokrývka predmetov chrániaca pred poškodením al. zabezpečujúca niečo: igelitový p. na kočík; reflexný p. na ruksak; tepelné ohrievacie plášte na sudy 3. odb. ▶ súvislá (obyč. vonkajšia, povrchová) celoplošná súčasť zariadenia, výrobku, súčiastky a pod. slúžiaca napr. na ochranu, izoláciu, spevnenie: p. pneumatiky; vnútorný p. kotla; stredný, dolný, horný p. trojplášťovej strechy; keramický p. pece; vodotesný p. trupu plavidla; celokovová konštrukcia plášťa motora; mechanicky poškodené vonkajšie plášte káblov; izolačný panel s nepriepustným hliníkovým plášťom; čerpadlo má p. z antikorovej ocele; stav. obvodový p. budovy konštrukcia vymedzujúca pôdorys objektu a slúžiaca ako ochranná vrstva medzi interiérom a exteriérom 4. biol., anat. ▶ súvislá vrstva, obyč. s ochrannou funkciou, obaľujúca, pokrývajúca telo al. nejakú časť tela živočíšneho al. rastlinného organizmu; anatomická zložka, obyč. pokrývajúca niečo: p. ulitníkov, plášťovcov; prirodzený lipidový p. pokožky; sacharidový p. na povrchu bunkovej membrány; biela hmota miechy tvorí p. okolo sivej hmoty; svaly tvoria ochranný p. okolo ramenného kĺbu; niektoré mäkkýše dýchajú aj plášťom alebo plášťovou dutinou 5. odb. ▶ (o neživej prírode) vrstva, ktorá niečo pokrýva, oddeľuje al. obaľuje: kryštalický p. žulového plutónu; pôdny p.; p. Neptúna tvorí pravdepodobne zmes horúcich plynov vodíka, hélia, vody a metánu; p. planéty postupne vychladol; geol. zemský p. hrubá vrstva hornín obkolesujúca jadro Zeme ležiaca pod zemskou kôrou 6. ekol. ▶ prechodné pásmo medzi dvomi rôznymi spoločenstvami, napr. medzi lesom a lúkou, kde dochádza k náhlej zmene ekologických podmienok a tým aj k zmene druhového zloženia spoločenstiev: lesný p.; teplomilné plášte; okraj dubiny s plášťom; šírka plášťa závisí od podmienok stanovišťa 7. mat. ▶ súvislá plocha vytvorená povrchom geometrických telies: p. hranola, valca; kužeľový p. sa zužuje smerom k vrcholu; p. ihlana pozostával zo štyroch rovnoramenných trojuholníkov ◘ fraz. publ. biele plášte lekári; pod plášťom noci/tmy v noci, za tmy; rozprestrieť nad niekým ochranný plášť chrániť, ochraňovať niekoho; ten by predal/prepil aj z Krista Pána plášť je to veľký pijan, všetko prepije ◘ parem. kam vietor, tam plášť pridržiavať sa výhod, zištne, bezcharakterne meniť svoje názory a postoje podľa okolností ▷ pláštik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 1: Okolo prešla navoňaná žena v krátkom bielom pláštiku. [L. Ballek] ◘ fraz. pod pláštikom niečoho pod zámienkou; pod pláštikom noci/tmy [niečo robiť] a) pod ochranou, záštitou b) utajene, potajomky, bez vedomia iných
plášť, -a m.
1. dlhší vrchný kabát: pánsky, dámsky p., kožený, cestovný p.; balónový, nepremokavý p.; vojenský p.; lekársky, biely p.; pracovný p.
● hovor. kam vietor, tam plášť o človeku bez zásad, bez charakteru;
2. zool. ochranný kožovitý obal nižších živočíchov, napr. slimáka;
3. tech. obal rozličných strojových súčiastok al. zariadení: gumový p., bicyklový p., chladiaci p., ochranný, plechový p., studňový p.;
4. geom. súvislá plocha vytvorená povrchom geometrických telies, napr. valca, gule, kužeľa;
plášťový príd.: p. plech, p. elektromagnet;
pláštik, -a m. zdrob. expr.
● hovor.: robiť niečo pod p-om (niečoho) pod zámienkou, utajene; niečo je niekomu p-om zámienkou
(jeden) pláštik; (bez) pláštika; (k) pláštiku; (vidím) pláštik; (hej) pláštik!; (o) pláštiku; (s) pláštikom;
(tri) pláštiky; (bez) pláštikov; (k) pláštikom; (vidím) pláštiky; (hej) pláštiky!; (o) pláštikoch; (s) pláštikmi;