piskot -u m. pískanie: p. lokomotívy; p. divákov výraz nespokojnosti
piskot -tu m.
piskot -tu m. 1. ▶ ostrý vysoký zvuk vznikajúci fúkaním do štrbiny nejakého nástroja al. vypúšťaním vzduchu cez zošpúlené pery, pískanie, hvizd: p. fanúšikov; nespokojný p. publika; vlna nadšeného piskotu; z diaľky počuť potlesk zmiešaný s piskotom davu 2. ▶ zvuk fúkacieho hudobného nástroja, pískanie: p. píšťalky, pikoly; Heligón hučal a piskot klarinetu bolo počuť len vtedy, keď sa klarinetista o pol doby omeškal. [V. Šikula] 3. ▶ ostrý vysoký hlas vtákov a niektorých živočíchov pri vzájomnom dorozumievaní al. ako varovanie v prípade nebezpečenstva, pískanie, pišťanie: p. lastovičiek; p. jastrabov, kaní; p. čajok nad morskými vlnami; p. komárov; líška počuje aj jemný p. myší; Spoza plota, zo záhrady, kam nám oči nevideli, ale uši počuli, priletela odpoveď: piskot vtáčích pyštekov. [D. Dušek] 4. ▶ ostrý, prenikavý zvuk (často nepríjemný a nežiaduci) vznikajúci pri pohybe, manipulácii s predmetmi a pod.; prenikavý zvuk (signalizačných) zariadení, pískanie: p. bŕzd, pneumatík; p. klaksónov, sirén; načúvať piskotu vetra; granát s piskotom rozvíril vzduch; Ozýva sa piskot lokomotívy a za oknom vidieť sivé stĺpy sivého staničného nástupišťa. [S. Háber] 5. ▶ hlasný, prenikavý, obyč. detský al. ženský krik, výskanie: z kúpaliska dolieha p. detí; Medzi piskotom dievčat sa výrazne vynímal hrubý chrapľavý hlasisko. [M. Čierny] 6. pl. N -ty i lek. ▶ slabé pískavé zvuky v telových orgánoch, obyč. ako sprievodný jav niektorých ochorení: dýchavica s piskotom pri výdychu; sťažuje sa na sústavný p. v ušiach; zápal priedušiek spôsobuje záchvaty kašľa, piskoty na pľúcach
piskot tvorenie a vydávanie prenikavých zvukov fúkaním do istej štrbiny • expr. pisk: piskot lokomotívy; strhol sa pisk • hvizdot • hvizd: ostrý hvizdot, hvizd • expr.: kvik • kvikot: kvikot detí
p. aj hvizd
piskot, -u m. expr. ostrý, prenikavý zvuk, pískanie: p. koliesok; V noci ho šramot, piskot a behanie zobudili. (Zgur.)
piskot m. (pizgot) 1. zried. strsl a zsl expr. ostrý prenikavý zvuk pripomínajúci pískanie al. pišťanie: Akí piskod robí tod viatr (Kameňany REV); Takí piskod robili té miši tam (Lapáš NIT); Na hodi zme si kúpili po_šátri cukrové píždželki, a to bolo pizgotu po celéj dzedzine! (Brestovany TRN); piskot (Hor. Lehota DK) 2. zried. strsl expr. krik, vresk: Akí piskod roba̋ tia bambuchi (Rochovce ROŽ); piskot (Blažovce MAR)
piškóta, piškótňa ž. i piškót m. (peškuotňa) strsl, čiast. zsl a vsl múčnik al. pekársky výrobok z ľahkého vajcového cesta: Bola som si v sklepe kúpiť piškótňe pre ďieťa (Hliník n. Hron. NB); Do cmúľka zme zaviazale peškuotňu, takú namočenú do teji (Čelovce MK); Piekla som švagrici na veseľie a piškuota mi prihorela (Kšinná BÁN); Len piškóti bi jedov (Lukáčovce HLO); piškót (Sučany MAR); piškóti (Hor. Lehota DK) F. vizerá jak piškóta (V. Maňa VRB) - je veľmi tenká, vychudnutá; piškótový príd.: Piškótovú tortu som spravila na nedeľu (Jelšava REV); Zrobila kolač z piškotoveho cesta (Haniska KOŠ); piškótoví (Hor. Lehota DK, Koniarovce TOP); piškótka ž. i piškótik m. zdrob. expr.: Malému treba piškóťig do mľiečka namočiť (Socovce MAR); F. tota piškotka śe ňigda ňevida, bo bi ju prelamal chlop (Haniska PRE) - je veľmi tenká
pizgot p. piskot
piskot, pisk m, piskotanie [-í] s ostrý prenikavý zvuk, pískanie, hvízdanie: labru: pisk (NP 17. st); pipatus: piskot, pisk, na spúsob mladych wtákúw piskotani; pipatio: piskotani (KS 1763); gen neskorsség gsú rozličné huki, piski a treski s krčém do chrámuw powewáďané (BR 1785)
pisk p. piskot
piškóta ž, piškót m tal/nem 1. ľahký múčnik z vajec, cukru a múky: biscoctus: pisskot (NP 17. st); ket sem dwe piskoti zedla, ces den dost mi bolo (RADVAŇ 1714); panwa na pysskoty pečenya (s. l. 1737); nech se gim (nezdravým) často dáwá lechký, ale wssak posylugjcý pokrm, pisskoty, čokoláda, mléko (TiS 1788) 2. suchár: buccellatum: dwakrát pečeny chléb wogánský, pysskot; paxamax: dwakrár pečeny chléb, pisskota (KS 1763)