piskľavý príd.
1. i pískavý prenikavý, ostrý, hvízdavý: p. hlas, zvuk
2. vydávajúci vys. prenikavý zvuk, pištiaci: p-é vtáča;
piskľavo prísl. k 1: p. sa zasmiať
piskľavo 2. st. -vejšie prísl.
piskľavo 2. st. -vejšie prísl. ▶ nepríjemne vysokým ostrým hlasom, tónom, vysoko, ostro: p. sa zachichotala; šteňatá p. štekajú; Dychčali chvíľu na brehu, kto rýchlejšie, ako silnejšie a piskľavejšie. [P. Vilikovský]
1. (o zvuku) vysoký, ostrý, prenikavý: p. hlas; Hudú svoju piskľavú, nepríjemnú nôtu. (Kuk.)
2. vydávajúci ostrý, prenikavý zvuk, pištiaci: p-é kura;
piskľavo prísl.: p. kvíliť, p. spievať, p. kašlať;
piskľavosť, -ti ž.