pisár -a m.
1. kto v min. ovládal písmo a zaoberal sa písaním, prepisovaním, odpisovaním: stredovekí p-i
2. v min. (nižší) správny úradník: mestský, súdny p.
3. kto pripravuje písomnosti (na stroji); zamestnanec, kt. píše na stroji: dobrý, slabý p.;
pisárka -y -rok ž. k 3;
pisársky príd.: p-a chyba;
pisárik -a m. zdrob. iron.
pisár -ra pl. N -ri m. 1. ▶ (prv) administratívny pracovník, ktorý písal, prepisoval, odpisoval, pôvodne ručne, neskôr na písacom stroji rôzne texty a vykonával kancelárske práce: p. v advokátskej kancelárii; pomocný pisár v úrade; bol jedným z najrýchlejších pisárov na stroji; Slobodník Fero Hnidák, pisár oddelenia, sedí pri stroji a klepká. [L. Ťažký] 2. ▶ (v minulosti) úradník majúci na starosti písomnú agendu určitej správnej oblasti: mal funkciu pisára a hospodárskeho správcu majetku; Mestský pisár vyvesil na bránu ceduľu, že rokovanie je neverejné. [P. Ševčovič] 3. hist. ▶ kto ovládal písmo, sústavu grafických znakov na zachytenie reči, a zaoberal sa písaním, prepisovaním, odpisovaním textov: egyptskí, stredovekí pisári; pisári a iluminátori pridávali k prepisovanému textu ornamenty ▷ pisárik -ka pl. N -kovia m. zdrob. iron. k 1: je to len p.; Usilovný právnik, malý pisárik kdesi z juhu. [A. Hykisch]; pisárka -ky -rok ž. k 1: profesionálna p.; redakčná p.; diktovať pisárke; pracuje ako p. a sekretárka
pisár, -a m.
1. kto v starších dobách odpisoval, písal listiny, listy, texty: stredoveký p., p. kníh;
2. trochu zastar. nižší konceptný úradník: mestský p.;
3. zried. kto píše, odpisuje na stroji;
pisárka, -y, -rok ž. administratívna sila, ktorá píše, odpisuje na stroji a vykonáva pomocné práce: p. na stroji, perfektná p.;
pisársky príd.: p-a prax;
pisárstvo, -a str. zamestnanie pisára;
pisárik, -a, mn. č. -ci m. zdrob. iron.
pisárka p. pisár
(jedna) pisárka; (bez) pisárky; (k) pisárke; (vidím) pisárku; (hej) pisárka!; (o) pisárke; (s) pisárkou;
(tri) pisárky; (bez) pisárok; (k) pisárkam; (vidím) pisárky; (hej) pisárky!; (o) pisárkach; (s) pisárkami;