pilný -ná -né 2. st. -nejší príd. zastaráv. ▶ vyznačujúci sa úsilím v práci, usilovný, pracovitý: p. hospodár; pilné včielky; po štyroch rokoch pilného štúdia príde maturita; najpilnejší študenti jednotlivých ročníkov získali ceny; A hrozno, obsahujúce zázračný mok, čaká na pilné, opálené ruky vinohradníkov a vinohradníčok. [KSl 1967]
pilný príd.
1. usilovný, pracovitý: p. majster, p. žiak; Už kosu kuje pilný hospodár. (Sládk.); p-é ruky zručné, pracovité: p. ako včela, ako mravec veľmi;
2. neodkladný, súrny, naliehavý: Mám ešte pilnú robotu. (Jégé);
pilne i pilno prísl.
1. usilovne: p. pracovať, p. šiť, p. sa učiť;
2. súrne, naliehavo: p. potrebovať peniaze;
3. (komu) je, bolo pilno naponáhlo; je, bol v časovej tiesni: Obom bolo veľmi pilno. (Jégé);
pilnosť, -ti ž. usilovnosť, pracovitosť: mravčia p.