pik-pik ↗ pik
pik, pik-pik cit. ▶ napodobňuje zvuk vznikajúci pri strieľaní al. pri udieraní do niečoho tvrdého: stolní tenisti vyťukávajú svoje p.; Pohráva sa s predstavou, ako nás po jednom odbachne. Pik, pik, pik [...]. [D. Hevier]
pík píku pl. N píky m. ⟨angl. ‹ fr.⟩ odb. ▶ časť krivky na grafe nad základňou aj pod ňou; vrchol tejto krivky, najvyššia hodnota fyzikálnej veličiny v priebehu meniacej sa kvality: teplotný p.; p. s číselnými hodnotami; zaznamenať píky absorpcie vodnej pary
pík -u m. ‹a› fyz. ostré maximum (špička) na krivke znázorňujúce závislosť dvoch veličín
paf1 napodobňuje zvuk pri výstrele, streľbe; naznačuje výstrel, streľbu • pif • puf • pif-paf • pif-paf-puf: ozvalo sa paf, pif a zajac sa prekoprcol; urobil puf smerom na vrabca • pik • puk: pik, pik, puk, puk, bolo počuť v krátkych intervaloch • pác • bác • bum • rach (napodobňuje silnejší zvuk výstrelu): pác, bác, ozývalo sa z doliny
pik p. paf1
pik cit. napodobňuje zvuk vznikajúci pri strieľaní: Pik ... pik ... ozvalo sa zdola v krátkych prestávkach za sebou. (Urb.)
(jedna) pika; (bez) piky; (k) pike; (vidím) piku; (hej) pika!; (o) pike; (s) pikou;
(tri) piky; (bez) pík; (k) pikám; (vidím) piky; (hej) piky!; (o) pikách; (s) pikami;