pigať, pigať sa nedok. hovor.
1. odbíjať pigu
2. pri hre s guľkami al. gombíkmi triafať inú guľku al. gombík
pigať -gá -gajú -gaj! -gal -gajúc -gajúci -ganý -ganie nedok. ⟨maď.⟩ hovor. zastar. (čo; ø) ▶ hádzať a posúvať guľky al. gombíky, obyč. ukazovákom odrazeným od palca, po zemi do jamky: deti na jar pigajú guľky; stále s kamarátmi pigali; Guľôčky sa do jamiek pigali, my sme si medzi sebou hovorili pigoši. [Sme 2003]
pigať sa -gá sa -gajú sa -gaj sa! -gal sa -gajúc sa -gajúci sa -ganie sa nedok. hovor. zastar. (s kým; ø) ▶ hrať spolu detskú hru založenú na piganí, posúvaní guliek al. gombíkov, obyč. ukazovákom odrazeným od palca, po zemi do jamky: p. sa s kamarátmi; poď sa p.!; nebyť tmy, pigajú sa do noci ▷ opak. pigávať sa -va sa -vajú sa -val sa: v detstve sa rád pigával
hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vody • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zem • expr. prášiť: práši do sliepok kameňom • zahadzovať • odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do koša • metať • miesť • šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tváre • šúchať • pigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky
p. aj sádzať 1
2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykať • triasť: kôň hádzal, triasol chvostom • trepať • trepotať • šklbať: trepať, šklbať rukou • otriasať • potriasať • natriasať • zmietať: loďou otriasalo, zmietalo • socať: v záchvate ho socalo • expr. hegať: električkou hegá
pigať p. hádzať 1
šúchať, šuchať 1. pritískaním o niečo pohybovať niečím • trieť: šúchať, trieť si sluchy alpou • expr.: brhliť • drhliť • škohliť: brhliť si oči; drhlí, škohlí zábradlie kefou • drhnúť (niečím ostrým): šuchá, drhne dlážku ryžiakom • mädliť • mydliť • kniž. mäť (o rukách): mädlí si dlane, mäl si ruky • expr.: pošuchávať • pošuchovať (chvíľami jemne šuchať): pošucháva dieťa po brušku
2. pomaly po niečom posúvať za sebou a obyč. robiť pritom šuchot • šuchotať • expr. šuchtať: šúcha, šuch(o)ce nohami, papučami • ťahať • vliecť (po zemi): ťahá, vlečie za sebou prestieradlo
3. posúvaním (guliek, gombíkov) po niečom triafať cieľ • šúľať • pigať: chlapci šúchali, šúľali guľky
pigať sa i pigať, -á, -ajú nedok. hovor. (čo i bezpredm.) pri hre roztáčať al. rozrážať pigu; pri hre vrážať guľkou do inej guľky al. odrážať gombičky