pieta -y ž.
1. zbožná úcta: spomínať na niekoho s p-ou
2. madona s mŕtvym Ježišom v náručí: Michelangelova p.;
pietny príd. kt. vyj. pietu: p. akt, p-a spomienka;
pietne prísl.
pietne prísl. trochu kniž. ▶ s pietou, hlbokou úctou, s úctivým ohľadom k zosnulým, pozostalým a trúchliacim: p. a dôstojne uctiť pamiatku zosnulého; p. spomínať na tragické udalosti; [...] ako vdova po dvoch výrazných osobnostiach pietne strážila ich pamiatku až do vlastnej smrti. [A. Marenčin]
pietny príd. ‹l› prejavujúci, vyjadrujúci úctu, úctivý ohľad, pietu 1, zbožný, úctivý, vďačne spomínajúci;
pietne prísl.;
pietnosť -ti ž.
pietný [vysl. pije-] príd. naplnený úctou, konaný s pietou: p. akt, p-á spomienka;
pietne prísl.: p. spomínať;
pietnosť, -ti ž. pieta
(jeden) pietny; (bez) pietneho; (k) pietnemu; (vidím) pietneho; (hej) pietny!; (o) pietnom; (s) pietnym;
(traja) pietni; (bez) pietnych; (k) pietnym; (vidím) pietnych; (hej) pietni!; (o) pietnych; (s) pietnymi;
(jeden) pietny; (bez) pietneho; (k) pietnemu; (vidím) pietny; (hej) pietny!; (o) pietnom; (s) pietnym;
(štyri) pietne; (bez) pietnych; (k) pietnym; (vidím) pietne; (hej) pietne!; (o) pietnych; (s) pietnymi;
(jedna) pietna; (bez) pietnej; (k) pietnej; (vidím) pietnu; (hej) pietna!; (o) pietnej; (s) pietnou;
(tri) pietne; (bez) pietnych; (k) pietnym; (vidím) pietne; (hej) pietne!; (o) pietnych; (s) pietnymi;
(jedno) pietne; (bez) pietneho; (k) pietnemu; (vidím) pietne; (hej) pietne!; (o) pietnom; (s) pietnym;
(dve) pietne; (bez) pietnych; (k) pietnym; (vidím) pietne; (hej) pietne!; (o) pietnych; (s) pietnymi;