piesok -sku m.
1. jemnozrnná hmota zo zvetraných kremenitých hornín: riečny p.; zrnko p-u; osievať p., bagrovať p.
2. piesky -ov pomn. piesočnatá pôda, piesočnatý kraj, piesčina
● strkať → hlavu do p-u; → stavať na p-u; → sypať niekomu p. do očí;
pieskový, piesočný príd.: p-á pôda, p-á pláž; p-é hodiny presýpacie; p-á farba žltá ako piesok;
piesoček -čka m. zdrob. expr.
piesok -sku pl. N -sky m.
piesoček ↗ piesok
Piesok -sku m.
1. časť mesta Modra
2. časť obce Valaská;
Piesočan -na pl. N -nia m.;
Piesočanka -ky -niek ž.;
piesocký -ká -ké príd.
piesok -sku pl. N -sky m. 1. ▶ jemnozrnná usadenina často žltohnedej farby, frakcia hrubozrnných zemín s veľkosťou častíc 0,063 – 2,00 mm; zemina s minerálnymi zrnami používaná ako stavebný materiál (napr. pri výrobe malty): jemný kremičitý p.; morský, púštny p.; bagrovať p.; voziť, preosievať p. vhodný na murovanie; hľadanie zlatonosných pieskov; planina je pokrytá drobným pieskom; pri námraze sa musia chodníky očistiť a posypať pieskom; Lesy na Záhorí sú borovicové. Všade naokolo piesok, ktorý sa naberá do topánok. [P. Vilikovský]; Miesto, kde bude altánok stáť, zarovnáme, prípadne vysypeme pieskom alebo jemnými kamienkami. [VNK 2002] ▷ sklár. sklársky piesok základná surovina na výrobu skla, podstatnou zložkou je oxid kremičitý; tech. zlievarenské piesky horniny po úprave vhodné na výrobu zlievarenských foriem a jadier □ tekutý piesok silný čistiaci prostriedok používaný v domácnosti 2. iba pl. piesky geol. ▶ suchá, neúrodná piesočnatá pôda, piesčina, piesočina: pohyblivé piesky piesočné kopce, duny, ktoré neustále menia svoj tvar podľa smeru a sily vetra; rezervácia suchomilnej vegetácie na pieskoch; ramená toku sa strácajú v pieskoch 3. hovor. ▶ súčasť detského ihriska, pieskovisko: ísť na p.; robiť v piesku koláčiky; deti v škôlke sa hrali v piesku 4. i odb. ▶ čo svojou podobou, drobnými zrnkami, pripomína piesok: oceľový p. materiál na abrazívne čistenie, pieskovanie; lek. močový, obličkový p. zrazené anorganické látky, soli, ktoré telo nebolo schopné spracovať a prijať; umývadlo nečistite pieskom na riad abrazívnym čistiacim prostriedkom ◘ fraz. byť ako zrnko piesku [v mori/na púšti] a) byť taký nepatrný, že sa ťažko hľadá a identifikuje, byť stratený v mase podobných objektov b) byť bezvýznamný, nemajúci váhu v porovnaní s niečím väčším; malý ako zrnko piesku veľmi drobný; rozpráv. kde sa piesok lial a voda sypala veľmi ďaleko (ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja); stavať [dom] na piesku podnikať niečo bez reálnych predpokladov na úspech; strkať/schovávať/skrývať/pchať hlavu do piesku nebrať na vedomie nepríjemnú skutočnosť; sypať niekomu piesok do očí zastierať fakty, nehovoriť pravdu, klamať ▷ piesoček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: pláž s bielym piesočkom; Ale vraj sa nemám báť, na taký [žlčový] piesoček sa ešte nezomiera. [L. Ťažký] ◘ fraz. hrať sa na vlastnom piesočku starať sa iba o svoje záležitosti, správať sa sebecky
klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhať • hovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidel • hovor. šialiť • hovor. expr.: šaľbiariť • lakovať • gabať: Nešiaľte, nelakujte nás! • fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nos • fraz. expr. sypať niekomu piesok do očí • hovor. expr.: zohýbať • zohýnať (nehovoriť pravdu)
2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzať • mýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmi • pliesť • miasť • mámiť • hovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmysly • hovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavo • dezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamné • fraz. expr. maľovať straky na kole
p. aj balamutiť
3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželku • hovor. pejor.: švindľovať • fixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľuje • hovor. expr.: šudiť • šudiariť: kde môže, šudí • pejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať
piesok, -sku m. jemnozrná hmota vznikajúca vetraním kremenitých hornín: hrubý, jemný, riečny, stavebný p.; zrnko p-u; osievať p., posýpať cestu p-om; hut. zlievárenský p.; lek. močový p., obličkový p. zrazené anorganické látky, soli, ktoré telo nebolo schopné spracovať a prijať
● stavať na p-u bez pevných základov; sypať niekomu p. do očí zastierať skutočnosť;
pieskový príd.
1. vytvorený z piesku: p. breh, p. násyp, p. vrch; p. presyp v púšti, p-á duna; p. filter na čistenie vody; p-é hodiny v ktorých sa presýpa piesok v nádobke za určitý čas;
2. majúci farbu piesku, ako piesok: p-á farba;
piesoček, -čka m. zdrob. expr.
pesek, pések p. piesok
piesoček p. piesok
piesok m. (pések, pesek) 1. csl jemnozrnná hmota vznikajúca vetraním kremenitých hornín: Plno piesku od vetra mám v očiach (Bobrovec LM); Táto maľta je z dobriho piesku (Čierny Balog BRE); Akí piasog nan nanesla voda na lúku (Kameňany REV); Pieseg nám pripannúl snahom (V. Rovné BYT); Peseg na stavbu zma vžali s peskovišča (Turzovka ČAD); Keď volado mazav a potrebuvav pések, tak si išóv do pésňíka nakopať (Lapáš NIT); Tadze tékol Váh a pres tú vodu zme chodzili pre ten písek (Modranka TRN); Bes písku maltu aňi jeden zedňík nespraví, enom s pískem také né (Skalica); Zaś sce śe f piesku baviľi? (Spiš. Podhradie LVO); Z vodi cahaľi pisek, co jim ho trebalo na malter (Kanaš PRE); Bo to trebalo peseg nośic (Kokšov-Bakša KOŠ); V jarku veľo pisku (M. Zalužice MCH) L. červení písek (Pata ŠAĽ), žltí písek (Pata ŠAĽ) - druhy piesčitej pôdy v miestnych viniciach; vodní piesok (Ležiachov MAR) - piesok, ktorý sa ťaží z riečneho dna, vhodný na stavebné práce; važní piések (Bošáca TRČ) - hrubozrnný piesok z Váhu, základný materiál na stavby a cementárske práce; kremičití piesok (Málinec LUČ) - hlavná súčasť sklárskeho kmeňa; sakskí piesok (Málinec LUČ) - surovina do sklárskeho kmeňa; pulírski piesok (Málinec LUČ) - piesok, ktorý sa používa na brúsenie skla F. piesog orať, vodu hrabať (Rim. Píla RS) - robiť zbytočnú robotu; hodzil mu piésku do oči (Bošáca TRČ) - oklamal ho; s piésku motúza ňeusúkáš (Bošáca TRČ) - takto to neurobíš, nepodarí sa to; stavaď na piesku (Rim. Píla RS) - robiť niečo na zlých základoch; pieštek i piesoček m. zdrob. expr.: Piešťek sa viberie z hlini (Hybe LM); S piesočka pri vode Jaňík stavau̯ mosťi (Králiky BB) 2. zrazené anorganické látky, soli, ktoré telo nebolo schopné spracovať: Mala velké bolesťi, že sa jej v ladveňiciach pohou̯ piesok (Návojovce TOP)
pieštek p. piesok
piesok [pie-, pí-, pé-; -ok, -ek] m 1. jemnozrnná hmota zo zvetraných hornín: gym roskazowali na zamek kameny a piesek wozit (ŽILINA 1599); kamen podruzganj, kterj gestly ge hrubssj, zowe se hrubj pjesek (:sabululum:) (KoB 1666); pysku odwezlo se od Wahu wozow no 350 (TRENČÍN 1694); baluca: pjsek zlaty (KS 1763); Dulovicz pesek wozil (ŠTIAVNIK 1779); (ovce) pred strjhánjm se vmýwagu, toto se stáwá w čisteg na bilém pisku tečiceg wode (VOv 1779); oseg tess y pisku pres sito (RG 18. st) L. pismo sussime papyrem pronikawym aneb pisarskjm pjskem s posypadla (OP 1685) veľmi jemným; jejuna glarea: neplodny pjsek neúrodná pôda; saburro: ssčrkowym pjskem naplňugem štrkom (KS 1763) F. (muž) wistawil dom swůg na piesku (TC 1631) bez pevných základov; swátých málo gest a sotwa tolko, kolko pysku gest dlany ruce zawreneho (SK 1697) málo; tento od Remnitiuse tweho s pisku spleteny powras zde nezdržj (DuH 1723) niečo nepodložené, bez pevných základov; nepráwosti moge co pjsek w mori tak se rozmnožili (MaK 1749) veľmi; nasypala by mu soli medzi oči, pisku medzi zuby (PV 1798) nenávidí ho; vodu hrabala, písek vázala (PV 18. st) robila zbytočnú robotu 2. med zrazené anorganické látky v organizme, ktoré telo nie je schopné spracovať: proti piesku lekarstwy (MT 17. st); prach z petružele kamen žene y pysek y wlasy z ledwy (HL 17. st); plana petrozel w bilem wine warena a pitá pisek, kamen i žensku nemoc wihani (RG 18. st); pieskový, piesočný [-eč] príd k 1: arenarius: psjkowy (KS 1763); pisečnj krag desstem obwlažen byl (VP 1764); grunt na chmelinecz ma bit piesečny (NN 18. st) L. p. dúl, p-á jama miesto, kde sa ťaží piesok, pieskovňa: arenariae: pjskowá gama (KS 1763); w pjsečnom dolu (HI 18. st); arenarium horologium: pjskowé hodinki (KS 1763) presýpacie F. kragini odtud zrnu pjsečnjmu podobne se ukazugj (PT 1796) malé; k 2: s pjsečnym kameňem a bolesťú hlawi sa trapjawala (BlR 18. st); piesoček [píse-] dem k 1: z odletujícú vlchokosťú píseček vihorí a popolem zustává (BR 1785) P. tpn villa Pescan (PIEŠŤANY 1113 CDSl)