piecť pečie pečú nedok.
1. pripravovať jedlo priamym pôsobením vys. teploty: p. chlieb v peci, p. koláč v rúre, p. si slaninu nad ohňom, moja žena dobre p-ie, rúra slabo (dobre) p-ie
2. expr. veľmi hriať, páliť: slnko veľmi p-ie
3. expr. pripravovať, chystať: tí čosi p-ú
4. často pejor. držať, paktovať s niekým: p-ie s našimi neprajníkmi;
opak. pekávať -a
// piecť sa
1. (o pokrme) byť pripravovaný priamym pôsobením vys. teploty: morka sa p-ie už dve hodiny
2. expr. vystavovať sa vys. teplu (obyč. slnečnému): p. sa na slnku
piecť pečie pečú peč! piekol piekla pečúc pečúci pečený pečenie nedok.
piecť sa pečie sa pečú sa peč sa! piekol sa piekla sa pečúc sa pečúci sa pečenie sa nedok.
pečiaci -ca -ce príd. ▶ určený, slúžiaci na pečenie; súvisiaci s pečením: p. papier; pečiaca teflónová fólia; silikónová pečiaca forma; multifunkčná rúra s extra veľkou pečiacou plochou; domáca pekáreň ponúka 12 pečiacich programov ▷ ↗ i piecť
pekávať ↗ piecť
piecť pečie pečú peč! piekol piekla pečúc pečúci pečený pečenie nedok. 1. (čo (na čom; v čom)) ▶ pripravovať jedlo pôsobením vysokej teploty obyč. na panvici, v rúre al. na priamom ohni: p. kura, mäso; p. hus v hlinenom pekáči; p. ryby pri 200 °C asi dvadsať minút; palacinky pečieme na rozpálenom oleji; koláče, zákusky pečte na vymastenom plechu; v pekárni pečú šesťdesiat druhov výrobkov; Zabili jalovicu, nakládli vatru a jalovicu piekli na veľkom ražni. [A. Habovštiak]; Pri nižších teplotách sa v peci [kedysi] piekli najprv zemiakové placky, pri vyšších chlieb. [Sme 2004]; neos. varilo, pieklo sa už od rána 2. expr. ▶ vydávať veľké teplo, veľmi silno hriať, páliť: vonku pečie júlové slnko; neos. včera po celý deň pieklo; neos. počas programu v amfiteátri riadne pieklo 3. expr. (čo) ▶ robiť (tajné) prípravy na niečo, chystať: uvažoval, čo tí dvaja zasa spolu pečú; niečo pečú, ale nikto nevie čo 4. často pejor. (s kým) ▶ byť na strane niekoho, spájať sa, spolčovať sa s niekým; syn. paktovať: podvodníkov, aj tých, čo s nimi pečú, treba odhaliť; aj ty už s nimi pečieš, daj si pozor! ▷ opak. pekávať -va -vajú -val: rada pekávala buchty, medovníčky; pekávala aj na svadby
piecť sa pečie sa pečú sa piekol sa piekla sa pečúc sa pečúci sa pečenie sa nedok. 1. ▶ (o jedle) pôsobením vysokej teploty (obyč. na panvici, v rúre al. na priamom ohni) nadobúdať potrebné vlastnosti: chlieb, koláč, mäso sa pečú; kým sa pečie korpus, pripravíme si plnku; v nádobe, v ktorej sa piekla kačka, zostalo trochu masti; Na platni sporáka sa pečie jablko. [D. Dušek] 2. hovor. expr. ▶ dlho sa vystavovať pôsobeniu slnečných lúčov, opaľovať sa; (i nedobrovoľne) znášať intenzívnu horúčavu; syn. vypekať sa: p. sa na pláži; nastal čas začať okopávať záhradky a p. sa na kúpaliskách; vonku bolo asi tridsať stupňov a my sme sa piekli v triede; Na slnku pred budovou sa pečie mladý muž. [HN 2011]
hriať 1. vydávať teplo: radiátor hreje • páliť • expr.: piecť • pripekať (silno): slnko páli, pečie, pripeká
2. robiť teplým, teplejším • zohrievať • ohrievať: zohrieva, ohrieva, hreje si večeru • prihrievať (trocha): prihrieva vychladnutú polievku • prehrievať (naskrze al. nad normálnu mieru) • rozohrievať: cvičenie ho rozohrievalo • vyhrievať • temperovať (na istú, obyč. potrebnú teplotu): temperovanie vzduchu • vykurovať (hriať kúrením): vykurovať izbu
chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovať • strojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večeru • priprávať • vystrájať: pripráva, vystrája deti na výlet • hovor.: hotoviť • hotovať: hotoví synovi svadbu • hovor. zastaráv. richtovať • subšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačku • organizovať • plánovať • mať plán • kniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzy • snovať • snuť • osnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigy • kniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úklady • expr.: variť • piecť • kutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia
páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekať • pripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľuje • expr. piecť • hovor.: pražiť • smažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookola • hriať (intenzívne): radiátor veľmi hreje • opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)
2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústa • obárať • opárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajom • kniž. žihať (Hviezdoslav)
3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe líca • pichať: dym pichá v očiach • svrbieť • špieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špie • bolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí
4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre
5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku
6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohne • rozkladať • zažíhať: zažíhať vatry
7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť
piecť 1. pripravovať jedlo priamym pôsobením vysokej teploty (obyč. v peci, v rúre, na ohni) • vypekať (veľa al. rozličné druhy): piecť hus na pekáči; od rána pečie, vypeká svadobné koláče • opekať (piecť krátko al. na povrchu): opeká si na ohni slaninku
2. p. páliť 1, pražiť 1, 2 3. p. chystať 4. p. spolčovať sa, priateliť sa
pražiť 1. tepelne upravovať v rozpálenom tuku, al. nasucho • smažiť: pražiť, smažiť vajíčka; rybu praží, smaží iba na oleji; v rúre praží mandle • škvariť: škvarky sa škvaria na panvici • vyprážať • vysmážať (obalenú surovinu pripravovať pražením): vyprážať, vysmážať mäso, karfiol, syr • piecť (pripravovať jedlo pôsobením vysokej teploty s uvoľňovaním vlastného tuku): pečie hosťom klobásu • oprážať • osmážať • opekať (krátko al. iba na povrchu pražiť): opeká, opráža si na masti chlieb; opekať na ohni slaninku • páliť (cukor): páli cukor na karamel • pripekať (vysokým teplom dokončovať úpravu jedla, obyč. na povrchu): pripekať v rúre rezance
2. hovor. vydávať prudké teplo; prudkým teplom, prudkou žiarou pôsobiť na niekoho, niečo • smažiť • páliť: slnko praží, smaží do oblokov; kachle neznesiteľne pália; neos. vonku praží, páli • expr.: piecť • opekať: slnko pečie, opeká • hriať (vydávať teplo): slnečné lúče hrejú • pripekať (silno hriať; o slnku): už dávno tak nepripekalo ako dnes • hovor. pripaľovať (o slnku): vonku pripaľuje • expr. škvariť (nepríjemne): otvorené ohnisko nás škvarí • hovor. opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky): dnes to dobre opaľuje
priateliť sa byť v priateľskom vzťahu • kamarátiť sa: chlapci sa priatelia, kamarátia od detstva • expr.: bratať sa • zried. bratiť sa (obyč. o skupinách ľudí): znepriatelené tábory sa začali bratať • hovor. expr., obyč. pejor.: priateľkovať sa • bratkovať sa • bračekovať sa (dôverne sa priateliť obyč. s istým zámerom): priateľkujú sa, bračekujú sa s pánom ministrom • hovor. expr.: rodinkovať sa • rodinkáriť sa (udržiavať priateľské, rodinné styky): od tej chvíle sa začali rodinkovať; rodinkárenie v politických kruhoch • expr., obyč. pejor. piecť • hovor., obyč. pejor. paktovať (uzatvárať priateľstvo s cieľom spolupráce; uzatvárať spojenie obyč. proti niekomu; byť v ľúbostnom vzťahu): najnovšie paktuje s podnikateľskými vrstvami; rozchýrilo sa, že spolu paktujú, pečú • expr. ráčiť sa: susedky sa veľmi ráčia • hovor., obyč. pejor.: kmotriť sa • kmotríčkovať sa • zried. sestriť sa (spolčovať sa v rodinných al. výhodných zväzkoch) • subšt. kamošiť sa • pejor. zastaráv. súdruženkovať sa (priateliť sa na základe príslušnosti ku komunistickej strane)
spolčovať sa kniž. dávať sa dovedna, spájať sa obyč. s tajným zámerom al. proti niekomu, niečomu • hovor. pejor. paktovať: spolčuje sa, paktuje s protivníkmi • expr., obyč. pejor. piecť: pečú s mojím protivníkom • expr.: spriahať sa • spriadať sa: všetci sa spriahali proti nám; so všelikým sa spriada • pejor. spantávať sa (o vzťahu muža a ženy) • hovor.: švagrovať sa • rodinkáriť sa • rodinkovať sa (uzatvárať priateľstvá so zištnými cieľmi) • hovor.: bratkovať sa • bračekovať sa • bratičkovať sa (obyč. podkladať sa v priateľskom vzťahu): bratičkuje sa s pánmi • hovor., obyč. pejor.: kmotriť sa • kmotríčkovať sa: už sa znova kmotríčkujú • združovať sa • zhromažďovať sa • dávať sa dokopy • dávať sa dovedna • dávať sa dohromady (bez pejor. príznaku)
piecť, pečie, pečú, rozk. peč, min. piekol, pečený nedok.
1. (čo) pripravovať niektoré pokrmy vysušovaním al. pražením za vysokej teploty: p. chlieb, p. koláče, tortu; p. slaninu; p. hus na pekáči; p. mäso v peci, v rúre; p. mäso na ražni; vianočné, veľkonočné pečenie;
2. (o peci, o rúre ap.) mať schopnosť vykonávať rovnomennú činnosť (pečenie): elektrická rúra dobre pečie;
3. expr. veľmi hriať, páliť, pražiť: slnce hrozne pečie;
4. expr. (čo s kým) mať spoločné (obyč. tajné) zámery, plány, tajne pokútne pripravovať, chystať, strojiť niečo: tí niečo pečú;
5. expr. (s kým) spolupracovať, paktovať: tí dvaja spolu pečú;
opak. pekávať, -a, -ajú;
dok. k 1, 4 upiecť
|| piecť sa
1. (o pokrmoch) pôsobením vysokej teploty bez vody nadobúdať potrebné vlastnosti: chlieb sa pečie, koláče sa pečú, mäso sa pečie;
2. hovor. znášať slnečnú páľu: kosil a piekol sa na slnku;
dok. k 1 upiecť sa
pekávať p. piecť
píciť, píctiť p. piecť
piecť i pieciť nedok. (pícit, píctit) 1. csl pripravovať jedlo priamym pôsobením vysokej teploty: Aj chľieb zme si doma sami pekľi (Dol. Lehota DK); Ženi doma piekľi chľeba (Lišov KRU); Tvoj ňanka veďeu̯ piedz aj priecňe, a ťi bi si ňeupiekou̯ aňi vojanskí komisárik (Králiky BB); A ja̋ som si z voja̋ci slaninku piakl (Ratková REV); Kúp si aspon dva kokuse, ket sceš pícit cukráše g hodom (Červeník HLO); Já choďím aj na svaďbu pícit cukrovó (Ludanice TOP); Sedláčki moseli pécit pred hodama husi, ale aj koláče (Biely Kostol TRN); Zajtra budeme pécit chlép (Stráže n. Myj. SEN); Kolbasi dame na pririchtovanu brotvanku do masci piest (Hranovnica POP); Na bľahe zme ľem langoše pekľi (Baldovce LVO); Pośedaľi kolo ohňa, pekľi slaňinu (Sokoľ KOŠ); Dajaki širši kajstron pomascime a u ňim pečeme toti lokši (Brezina TRB); píctit chleba (Radošina NIT) F. to zajačok piekou̯ (Pukanec LVI), to zajáčik pékól (Zvončín TRN) - žart. fráza používaná pri ponúkaní jedla deťom (napr. v cudzom dome); mala som len také pot postelu pečené (Zvončín TRN) - kúpené (napr. zákusky, drobné pečivo); ak sa oblake rozišle a pŕška ňebola, piekle zme plánke, že ňevistačíme (priesadu) polievaťi (Čelovce MK) - tŕpli sme, obávali sme sa; bodaj ťa kaťi piekľi! (Martin) - zakliatie 2. mať schopnosť vykonávať činnosť pečenia (o peci, o rúre ap.): Rúra mi zľe pečie, hádam je už na ňej prehorení pľech (Ležiachov MAR) 3. expr. veľmi hriať, páliť: Aľe peše to slnco! (Krokava RS); Hňeskáj ňebuďe tak sunko péci, jako ščera péklo (Bošáca TRČ); Slunko peče (Studenec LVO) F. slunko peče jag oheň (Sačurov VRN) - veľmi páli 4. i neos. vsl spôsobovať pálčivú bolesť: Rana me peče (Studenec LVO); A mňe keľo ras peklo oči (Fintice PRE); Jezd i taki kusaci pčoli, tote peču (Trhovište MCH) F. ta že ho prestaňe saha piec (Sedlice PRE) - záha páliť; tag me peklo jag oheň (Michalovce) - pálila ma veľmi záha 5. expr. spájať sa, dávať sa dovedna s niekým (obyč. proti niekomu): Dobre sa mu voďilo, keť piekou̯ ždi s pánmi (Jasenová DK); Henti dva už dávno spolu pečú (Lubina NMV) 6. expr. preháňať (napr. v robote); prenasledovať: Za Jurom kośil Paľo a tak ho pekol, že mu mal peti poocinac (Studenec LVO); Tu me pečece a zaš tu me pečece, ta dze do frasa! (Krásna n. Horn. KOŠ) F. a uona tu pekla čapaš cali ľeto (Krčava SOB) - láskala sa s chlapmi; pekávať i piekať opak. k 1, 3: Kabáč sa piekal na špahriete takí jačmení, tľapkaní (Brezovica TRS); A na večeru sä švápka pekávala (Dol. Kubín); A ešťe aj poškrabák sa pekávau̯ (Devičie KRU); Cukrové sa málo pekávalo (V. Maňa VRB); Cez ľeto zme chľiep pekávaľi na noc (Pukanec LVI); Ke_ca pekávau̯ chleba, dali pru pícid hruškoví osúch (Súlovce TOP); Piekaľi strapáki (Súľov BYT); Ke_ca doma pékávalo, dozd bolo kuriva (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Mama pékali chlép pro ceu̯ú obec (Kúty SKA); Slňiečko ňepiekalo zaťeu̯ko na kosienke ako na sená (Čelovce MK)
piecť [pie-, pé-] ndk 1. pôsobením vysokej teploty upravovať pokrmy: (Bystričania) swobodu magi mity chleb peczy (P. BYSTRICA 1506); kozy, co pečyte na nich peču (BYTČA 1614); Noskoweg zaplatili, czo wdolky piekla (ŽILINA 1617); prissla drahota, z otrubuw ste chleb pekly (KT 1753) 2. pálením usmrcovať: pro Krysta Pana na ohniwem ruoste bil pečeny a smaženi (MS 1749); Laurince dal na ruosst položjtj a na ohni za žywa piectj (CS 18. st); piekať, piekávať ndk frekv: zaplatilo se Sstiastneg za czesto, czo piekla wdolky pro Gegi Milost paniu (ŽILINA 1617); pec, w kterég oni cukrowé chocholádowé lahúdki pekáwagú (BR 1785); naleg nezmuteneho mleka na korito, na kterem chleb pekass (HK 18. st) F. nebo u susedú pekaj chleb z medu, také prýslowý býwa (BV 1652) u susedov všetko lepšie chutí; p. sa dk 1. (o pokrmoch) pôsobením teploty nadobúdať potrebné vlastnosti: chleb, kdiš se pece, pubki dostawa (PR 18. st); x. pren tam se peču psotne tela pro swe bezbožnosti (GŠ 1758) 2. expr trpieť horúčavou: torreri ardore solis: péci se od horka (KS 1763); pékal sá na slúnci prez celý deň (BN 1796)