Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pichať nedok.

1. zasahovať niečím zahroteným, bodať: p. niekoho špendlíkom, p. vidlami do sena, p. palicou do piesku;

pren. expr. p. do niekoho zapárať

2. spôsobovať ostrú, bodavú bolesť: strnisko p-á do nôh, ostré svetlo p-á v očiach; neos. p-á ma v boku

3. vbodávať, vpichovať: p. ihly do ihelnice; hovor. p. niekomu injekcie

● expr. p. nos do niečoho miešať sa; p. do osieho hniezda zasahovaním do niečoho vyvolávať živú reakciu;

opak. pichávať -a;

dok. pichnúť -e -ú -chol

1. k 1 – 3

2. expr. vložiť, vtlačiť: p. niekomu do rúk palicu, do vrecka peniaze

// pichnúť sa

1. poraniť sa, spôsobiť si bolesť niečím zahroteným, pichľavým: p. sa ihlou, špendlíkom (do prsta)

2. expr. vtlačiť sa, vstrčiť sa, vopchať sa: p. sa medzi divákov

pichnúť pichne pichnú pichni! pichol pichla pichnúc pichnutý pichnutie dok.

pichnúť sa pichne sa pichnú sa (ne)pichni sa! pichol sa pichla sa pichnúc sa pichnutie sa dok.

pichať -chá -chajú -chaj! -chal -chajúc -chajúci -chaný -chanie nedok. 1. (koho, čo (čím; do čoho)) ▶ zasahovať niekoho, niečo niečím končitým, ostrým a tým spôsobovať bolesť, poranenie; syn. bodať: zrazil ho na zem a potom ho pichal nožom; na boj zblízka bol krátky meč, ktorým skôr pichali ako sekali; jazdci pichali kone ostrohami do slabín; prebudil ho brat, pichal do neho prstom dotykom pútal pozornosť
2. (čo kam) ▶ pichnutím, vbodnutím umiestňovať niečo končisté, ostré niekam a tým spôsobovať bolesť, poranenie: zatínal zuby, keď mi pichali ihlu do kože; Nemám rád výsmech. Radšej mi pichajte pod nechty špendlíky. [D. Mitana] takto mučte
3. hovor. (čo kam) ▶ tlakom do niečoho umiestňovať niečo končisté, vtláčať: p. odrezky do pôdy; spodné listy z rastliny odstránime a picháme do kvetináčov; okolo stanu pichajú do zeme kolíky; [...] neviem povedať presne počet štátov, kde som pískal. Plánujem si kúpiť veľkú mapu, zavesiť ju na stenu a pichať do nej farebné špendlíky. [Šp 2006]
4. (do čoho (čím)) ▶ porušovať, prerážať celistvosť niečoho niečím ostrým, končistým: p. ihlou do látky; deti paličkami pichajú do mraveniska ↗ i fraz.; vidlami pichali do kopy sena, či tam nie je niečo ukryté; pren. rád zvykne p. do cudzích problémov
5. (čo komu; čo do čoho) ▶ podávať do tela liečivú látku, drogu vstreknutím injekčnou ihlou: p. si inzulín; p. drogy rovno do žíl; sestrička pichá injekcie; niektoré lieky sa nepichajú do svalu, ale podkožne; táto očkovacia látka sa dieťaťu nepichá, ale podáva cez ústa
6. (koho, čo (do čoho); ø) ▶ (o hmyze) zasahovať pokožku hryzadlami al. bodavým cuciakom, pichadlom, a tým spôsobovať nepríjemnú bolesť a svrbenie; syn. bodať, hrýzť, štípať: komáre pichali aj cez látku; nakládol ohňa, aby do volov nepichali ovady
7. hovor. (čo) ▶ zaznamenávať príchod na pracovisko al. odchod z neho na kontrolných pichacích hodinách: Naozaj vstávaš o piatej? – prerušila ho Kamila v pochybnostiach. – Prečo? Veď nepicháš hodiny. [K. Lászlová]
8. expr. (čo (kam)) ▶ niekam niečo zastrčením umiestňovať, zasúvať, zapichovať: cudziu peňaženku si pichá do vrecka
9. iba v 3. os. (koho) ▶ prejavovať sa telesným pocitom bodavej bolesti; syn. klať, lúpať²: niečo ma tu pichá; neos. začalo ho p. v boku, v chrbte, pod rebrom, pri srdci; neos. v celom tele ma pichá; neos. v zranenom kolene ho bolestivo pichalo
10. (koho; ø) ▶ (o niečom končitom, ostrom) zasahovať niekoho a tým často spôsobovať bolesť, poranenie: tŕne ruží, ruže pichajú; suchá tráva ho pichala; kamienky pichajú do nôh; Pripomenul, že ihličie ich [slony] nepichá, pretože majú inú kožu ako človek. [MY 2008]
11. (koho (do čoho)) ▶ (o svetle, zvuku, chlade) spôsobovať ostrú, bodavú bolesť svojou intenzitou: slnko pichá do očí; chladný nočný vzduch ho pichal cez tenkú košeľu; Hoci všetci [hudobníci] majú slušnú techniku, ich tóny ma skôr pichajú [...]. [S. Ondrejovič]
12. (koho; ø) ▶ (o drsnom, drapľavom materiáli) spôsobovať na pokožke nepríjemný pocit, byť pichľavý: niektoré svetre pichajú; perina, plachta nepríjemne pichala; Niekedy sa mi zdá, že by som mal ísť do civilu, uniforma ma pichá, šteklí, ovinovačky mi padajú [...]. [L. Ťažký]
13. expr. (ø; do koho) ▶ znepokojovať nepríjemnými slovami, zlomyseľnými rečami, dráždiť, podpichovať, kritizovať: neprestáva p. do každého; pichá do mňa vždy, keď niečo nestíham; prskám, pichám, aby som zakryla svoju slabosť; pren. jej mlčanie pichalo
14. vulg. (s kým; ø) ▶ mať s niekým pohlavný styk, súložiť: ona vraj pichá s iným; tí dvaja spolu pichajú
◘ fraz. pichať do osieho hniezda zasahovaním do niečoho vyvolávať živú, vzrušenú, obyč. negatívnu reakciu
▷ pichávať -va -vajú -val opak.: lekár chodí p. dedkovi injekcie proti bolesti; neos. stále ma picháva pri srdci, neviem si rady; neos. vždy ma pichávalo v boku; dok. k 1 – 11, 13 ↗ pichnúť

pichať sa -chá sa -chajú sa (ne)pichaj sa! -chal sa -chajúc sa -chajúci sa -chanie sa nedok. (ø; do čoho) ▶ opakovane sa nechtiac zraňovať niečím ostrým, pichľavým: pri vyšívaní sa často pichala; [...] navliekal nite do šijacieho stroja, pichal sa do prstov a aukal. [Bib 1966] ▷ dok. ↗ pichnúť sa

pichnúť -chne -chnú -chni! -chol -chla -chnúc -chnutý -chnutie dok. 1. (koho, čo (čím; do čoho)) ▶ zasiahnuť niekoho, niečo niečím končitým, ostrým a tým obyč. spôsobiť bolesť, poranenie; syn. bodnúť: p. niekoho nožom do brucha, do ramena; p. koňa ostrohami; p. si ihlou do prsta; dlhým nechtom mu nechtiac pichla do oka; Nestačí sviňu iba pichnúť, treba s ňou potom čosi robiť, a rýchlo. [V. Šikula] zaklať
2. (čo kam) ▶ pichnutím, vbodnutím umiestniť niečo končisté, ostré niekam a tým spôsobiť bolesť, poranenie: p. niekomu dýku medzi rebrá, do oblasti hrudníka ↗ i fraz.
3. hovor. (čo kam) ▶ tlakom umiestniť do niečoho niečo končisté, vtlačiť: p. špendlík do mapy; p. lístok do označovača; p. pierko za klobúk; do každej jednohubky pichnite ozdobné špáradlo; nôž pichol za sáru; Jano sa zohol, odtrhol trávu a pichol si ju medzi zuby. [P. Jaroš]
4. (do čoho (čím)) ▶ porušiť, preraziť celistvosť niečoho niečím ostrým, končistým: pichla do zemiaka, či je uvarený; Vtom ktosi pichol palicou do úľa v bútľavine [...]. [J. Johanides] ↗ i fraz.
5. (čo komu; čo do čoho) ▶ podať do tela liečivú látku al. drogu injekčnou ihlou: p. si inzulín; sestra mu prišla p. do svalu injekciu; Potom si svoju dávku pichnú [narkomani] hocikde na schodoch a vôbec sa nedajú vyrušiť okoloidúcimi. [Sme 1995]
6. (koho, čo (do čoho)) ▶ (o hmyze) zasiahnuť pokožku hryzadlami al. bodavým cuciakom, pichadlom, a tým spôsobiť nepríjemnú bolesť a svrbenie; syn. bodnúť, poštípať: včela pichla dieťa do ruky; pichnutie ovada je veľmi bolestivé; aj psa môže v prírode niečo p.; Jedna osa môže pichnúť viackrát, pretože má dosť síl na vytiahnutie žihadla. [HN 2005]
7. hovor. (čo) ▶ zaznamenať príchod na pracovisko al. odchod z neho na kontrolných pichacích hodinách: p. príchod; treba vstávať o piatej ráno, aby som o šiestej pichla kartu
8. expr. (čo (kam)) ▶ niekam niečo zastrčením umiestniť, zasunúť, zapichnúť: do tašky si pichla mobil; hneď, keď sa naskytne miesto na parkovanie, pichnem tam auto
9. iba v 3. os. (koho) ▶ prejaviť sa nepríjemným telesným pocitom pichavej, bodavej bolesti: niečo ma pichlo v členku; neos. občas ma pichne v uchu; neos. pichlo ho pod rebrom, v boku, pri srdci ↗ i fraz.
10. (koho) ▶ (o niečom končitom, ostrom) zasiahnuť niekoho a tým často spôsobiť bolesť, poranenie: v záhrade ma pichol tŕň; pichla ju ihla ozdobnej spony
11. (koho (do čoho)) ▶ (o svetle, zvuku, chlade) spôsobiť ostrú, bodavú bolesť svojou intenzitou: slnečné lúče ostro pichli do tváre; zaškrípanie kolies ma pichlo v ušiach
12. expr. (koho; do koho; ø) ▶ znepokojiť nepríjemnými slovami, zlomyseľnými rečami, podráždiť, podpichnúť: rád si pichne do kresťanov; jeho články občas pichnú; znepokojujúca otázka ju pichla; pren. pichlo ho svedomie zamrzelo ho niečo
13. hovor. (komu) ▶ poskytnúť pomoc niekomu, pomôcť: musíš mi p. s tým bytom; s čím ti pichnem?; ďakujem, že si mi s tým pichol
◘ fraz. vyskočil/strhol sa, akoby ho pichla osa prudko, rýchlo zareagoval pohybom; nemať do čoho pichnúť nemať čo robiť; neos. pichlo ho pri srdci náhle pocítil duševnú bolesť; pichnúť do osieho hniezda zasiahnutím do niečoho vyvolať živú, vzrušenú, obyč. negatívnu reakciu; pichnúť do živého dotknúť sa podstatnej, citlivej veci, hlboko zasiahnuť; pichnúť niekomu dýku/nôž do chrbta a) zákerne, zradne napadnúť niekoho b) podlo zradiť niekoho
▷ nedok. k 1 – 12 ↗ pichať

pichnúť sa -chne sa -chnú sa (ne)pichni sa! -chol sa -chla sa -chnúc sa -chnutý -chnutie sa dok. 1. (do čoho; čím; o čo; ø) ▶ poraniť sa na niečom ostrom, pichľavom: p. sa nožom, ihlou; p. sa o tŕň, o trčiaci klinec; nechtiac sa pichol drôtom do prsta; daj si pozor, nepichni sa!
2. expr. (kam) ▶ zaujať miesto, vopchať sa; syn. strčiť sa: pred mercedes sa pichli nákladné autá; ja sa už niekam pichnem; [...] mladá žena sa pichla medzi otca a mňa, vykročila hneď za nami [L. Ťažký]; pren. Ponúkli ti to, a keď to rýchlo nezoberieš, pichne sa tam iný, šikovnejší. [D. Mitana] votrie sa
▷ dok. k 1 ↗ pichať sa

pichať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo čím, do čoho) zasahovať končitým predmetom, bodať: p. pacienta injekčnou ihlou, p. mäso vidličkou, p. palicou do piesku, do snehu; pichaná výzdoba (napr. kože) utvorená pichaním;

2. (koho, čo i bezpredm., často neos.) spôsobovať bolesť bodnutím al. podobnú ako pri bodnutí: pichá ju v chrbte, v boku, v krížoch; klinec v čižme pichá; Hlávku moju tŕnie pichá. (Botto)

3. expr. (čo) niekam vtláčať, strkať: p. dakomu do rúk palicu;

4. expr. (koho) znepokojovať nepríjemnými slovami, zlomyseľnými rečami, pohľadmi ap., bodať, podpichovať, dráždiť: A hneď druh druha v žarte pichá. (Sládk.) Pichajú ho zlomyseľnými pohľadmi. (Bod.);

opak. pichávať, -a, -ajú;

dok. pichnúť

pichnúť, -ne, -nú -chol dok.

1. (koho, čo čím) zasiahnuť pichľavým, ostrým, obyč. zahroteným predmetom, bodnúť: p. dakoho ihlou, ihlicou; p. nepriateľa, súpera bodákom, kopijou, dýkou;

2. (koho i neos.) spôsobiť bolesť bodnutím al. podobnú ako bodnutí: klinec v topánke ma pichol; Pichlo ma pri srdci. (Min.); pren. expr. Pichlo ho vo svedomí (Taj.) zamrzelo ho;

3. expr. (čo) niekam vtlačiť, vstrčiť: p. otcovi fajku do vrecka, p. niečo do vreca

● hovor. expr. do všetkého p. nos zbytočne sa o všetko starať;

4. expr. (koho) znepokojiť, podpichnúť nepríjemnými slovami ap., bodnúť, podráždiť: p. dakoho slovami, poznámkou;

nedok. pichať

|| pichnúť sa

1. poraniť sa ostrým, pichľavým, zahroteným predmetom: p. sa ihlou, ihlicou, tŕňom;

2. expr. vstrčiť sa niekam: p. sa medzi obecenstvo

pichnúť dok.
1. strsl zasiahnuť niečím ostrým, zahroteným, bodnúť: Aľe ňeviem, čo akí zázrak sa stau̯, že aňi on mňa ňepichou̯, aňi ja jeho, octúpiľi zme (Polerieka MAR); Som vihnala kravu a pichla hu, druhá hu pichla do bachora (Dobrá Niva ZVO); Nožom ho pod rebrá pichnúl (Revúca); Móc sa chitávali ribi na pichnutie (Újazd TRČ)
2. csl bodnúť žihadlom (o včelách): No tak to tieto fčielki - fše pichla jedniho, zase druhiho, začali mi tam jujčať (Zvol. Slatina ZVO); Priviklo nám ťelo, že nám aňi lem ňezapuchlo to mesto, ďe nás čela pichla (Čelovce MK); Ráz ho fčela pichla takto do stafca, do prsta (Zvončín TRN); Že ket pčola pichňe človeka, dze pichla, ta vipuśči jakiśka jid a to vižeňe s človeka totu chorobu skaranu, totu lamku (Miklušovce PRE)
3. csl neos. pocítiť v tele prenikavú bodavú bolesť: Jaj, apík muoj, pichlo ma živoťe! (Čelovce MK);
4. strsl, zsl zaklať, zabiť (o jatočnom dobytku): Najprú pichnú (prasa) nožom, krú viťekla a potom sa zavesilo (Dol. Kubín); Potom spadňe (prasa), a potom ten, čo to iďe robiť, tag mu pichňe, abi s krvi sťeklo (Vrbie RUŽ); Sviňa sä veru misela pichnúťi do komori, ľebo tá inag ňezdochla (Kokava n. Rim. RS); Ten (mäsiar) mal takú veľkú ihlu, to mu pichnúl sem do krku, do téj srdečnéj žili, to puscel krv, kuon stál, krv mu ciekla, no a kej mu ociekla, zakolísalo s ňím, padél a ból hotoví (Podmanín PB); Nékedi, ke_ca to zle pichlo, potom jej to aj odebíralo, aj s téj kravi dohovíčo uš potom nebolo (Modranka TRN)
5. strsl, zsl expr. strčiť, vložiť al. schovať niečo niekam: Ak kceľi, abi muzikanťi hraľi, mláďenci pichnú ím grož do basi (Kňažia DK); Ke_con sa najedou̯, tak son ližicu pichou̯ za sáru a tan son hu nosiu̯, kím zase zme ňejšli jesť (Trnie ZVO); Plesklého zajáca desi pichél a ešče čakal na druhého (Trenč. Závada TRČ); Ket tam pichne hrable lebo vidli, nepríde na spodek (Dobrá Voda PIE); Ráz ňeviem, ďe som to mohla pichnuť (V. Bielice TOP); Ke_ci ich pichu̯a do téj studenej vodi, za pahnosti zašu̯o, no mohu̯a zbu̯áznit (Hlboké SEN)
F. mosel mu ňjéčo pichnút, lebo ten súd bi ňeból tak vipálil (Bošáca TRČ) - podplatiť niekoho
6. expr. prísne, prenikavo sa na niekoho pozrieť: Tá keď naras pichňe očämí, zaras ťä šetko prejďe (Jasenová DK)
7. expr. znepokojiť, podpichnúť niekoho slovami, zlomyseľne niečo povedať: Pichnúl doňho ľen slovom, aľe to stačelo, abi ho rosčercel (Prosné PB)

pichnúť sa dok.
1. strsl, zsl poraniť sa al. zasiahnuť ostrým zahroteným predmetom: Pichnúl som se šidlom (Kameňany REV); Že se nepichneš s tim nožom! (Slavošovce ROŽ); Pichnúlo sa do prsta (Prosné PB); Jak sem išu̯a do hor, sem sa pichu̯a do tej jehlički, jak sme bili na drevách (Kuchyňa MAL)
2. expr. schovať sa, vopchať sa al. zmestiť sa niekam: Kúpeu̯ som takího koňa, čo bi sa do tvojej maštali aňi ňepichó (Prochot NB); Tí, kerí nesceli tancuvat, sa pichli do lavíc (Zeleneč TRN); Pichnúl sa mi do posceľe (Prosné PB); pichnút sa (Bošáca TRČ)
F. nasilu sa pichnúl do rodzini (Prosné PB) - votrel sa za člena rodiny
3. expr. opiť sa: Tak sa pichľi, že ich moseľi domvo doviesc (Prosné PB)

pichať ndk
1. koho (s) čím zasahovať špicatým predmetom, bodať: wojaci palicamy zahanegjce, rapyremy a kocprdj pjchagjce (KoB 1666); furcillo: z wydlickama pjchám (KS 1763); (René) bil postaven uprostred dvúch rohuv, z kterích i jeden i druhý smrtedlne pichal (BR 1785)
F. z reču zadneho nepichag gako sswec ze ssidlem (GV 1755) neurážaj, neponižuj; p. oči klať oči, dráždiť: kladém otázkú wssem, kterích oči sloboda cirkewníkuw pichá (BPr 1787); pícha oči pichá (BE 1794)
2. čo (o časti tela) pociťovať pichanie, ostrú bolesť: fodicare latus: pjchati bok (KS 1763)
3. vtláčať, strkať, pchať: trudo: strkám, pichám (KS 1763); pichnúť dk k 1: mitny Jura dwakrate flintou čes prse pichnul (LIPTOV 1764); wúl rohem pichne muža (BN 1790); k 2: pren pichlo Renéa šetrení tak bedlivé (BR 1785) zamrzelo; k 3: vem do rukou ihlu, pichni, kam sa ti trefí a otvor tam knižku (ASL 1740)