Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

pichať nedok.

1. zasahovať niečím zahroteným, bodať: p. niekoho špendlíkom, p. vidlami do sena, p. palicou do piesku;

pren. expr. p. do niekoho zapárať

2. spôsobovať ostrú, bodavú bolesť: strnisko p-á do nôh, ostré svetlo p-á v očiach; neos. p-á ma v boku

3. vbodávať, vpichovať: p. ihly do ihelnice; hovor. p. niekomu injekcie

expr. p. nos do niečoho miešať sa; p. do osieho hniezda zasahovaním do niečoho vyvolávať živú reakciu;

opak. pichávať -a;

dok. pichnúť -e -ú -chol

1. k 1 – 3

2. expr. vložiť, vtlačiť: p. niekomu do rúk palicu, do vrecka peniaze

// pichnúť sa

1. poraniť sa, spôsobiť si bolesť niečím zahroteným, pichľavým: p. sa ihlou, špendlíkom (do prsta)

2. expr. vtlačiť sa, vstrčiť sa, vopchať sa: p. sa medzi divákov

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pichať ‑á ‑ajú nedok.

pichať pichá pichajú pichaj! pichal pichajúc pichajúci pichaný pichanie nedok.

pichanie -nia -ní s. (i kde) ▶ pocit nepríjemného bodania v tele, obyč. ako sprievodný jav niektorých ochorení: p. v prsiach; bolestné p. v boku; trápi ho p. pod hrudnou kosťou; bolesti brucha sprevádzané pichaním v podbrušku; stres spôsobuje aj rôzne stuhnutia, pichania; Platničky sa neraz hlásia aj netypickými príznakmi, napríklad pichaním pri srdci. [Zd 2010] ▷ ↗ i pichať


pichať -chá -chajú -chaj! -chal -chajúc -chajúci -chaný -chanie nedok. 1. (koho, čo (čím; do čoho)) ▶ zasahovať niekoho, niečo niečím končitým, ostrým a tým spôsobovať bolesť, poranenie; syn. bodať: zrazil ho na zem a potom ho pichal nožom; na boj zblízka bol krátky meč, ktorým skôr pichali ako sekali; jazdci pichali kone ostrohami do slabín; prebudil ho brat, pichal do neho prstom dotykom pútal pozornosť
2. (čo kam) ▶ pichnutím, vbodnutím umiestňovať niečo končisté, ostré niekam a tým spôsobovať bolesť, poranenie: zatínal zuby, keď mi pichali ihlu do kože; Nemám rád výsmech. Radšej mi pichajte pod nechty špendlíky. [D. Mitana] takto mučte
3. hovor. (čo kam) ▶ tlakom do niečoho umiestňovať niečo končisté, vtláčať: p. odrezky do pôdy; spodné listy z rastliny odstránime a picháme do kvetináčov; okolo stanu pichajú do zeme kolíky; [...] neviem povedať presne počet štátov, kde som pískal. Plánujem si kúpiť veľkú mapu, zavesiť ju na stenu a pichať do nej farebné špendlíky. [Šp 2006]
4. (do čoho (čím)) ▶ porušovať, prerážať celistvosť niečoho niečím ostrým, končistým: p. ihlou do látky; deti paličkami pichajú do mraveniskai fraz.; vidlami pichali do kopy sena, či tam nie je niečo ukryté; pren. rád zvykne p. do cudzích problémov
5. (čo komu; čo do čoho) ▶ podávať do tela liečivú látku, drogu vstreknutím injekčnou ihlou: p. si inzulín; p. drogy rovno do žíl; sestrička pichá injekcie; niektoré lieky sa nepichajú do svalu, ale podkožne; táto očkovacia látka sa dieťaťu nepichá, ale podáva cez ústa
6. (koho, čo (do čoho); ø) ▶ (o hmyze) zasahovať pokožku hryzadlami al. bodavým cuciakom, pichadlom, a tým spôsobovať nepríjemnú bolesť a svrbenie; syn. bodať, hrýzť, štípať: komáre pichali aj cez látku; nakládol ohňa, aby do volov nepichali ovady
7. hovor. (čo) ▶ zaznamenávať príchod na pracovisko al. odchod z neho na kontrolných pichacích hodinách: Naozaj vstávaš o piatej? – prerušila ho Kamila v pochybnostiach. – Prečo? Veď nepicháš hodiny. [K. Lászlová]
8. expr. (čo (kam)) ▶ niekam niečo zastrčením umiestňovať, zasúvať, zapichovať: cudziu peňaženku si pichá do vrecka
9. iba v 3. os. (koho) ▶ prejavovať sa telesným pocitom bodavej bolesti; syn. klať, lúpať2: niečo ma tu pichá; neos. začalo ho p. v boku, v chrbte, pod rebrom, pri srdci; neos. v celom tele ma pichá; neos. v zranenom kolene ho bolestivo pichalo
10. (koho; ø) ▶ (o niečom končitom, ostrom) zasahovať niekoho a tým často spôsobovať bolesť, poranenie: tŕne ruží, ruže pichajú; suchá tráva ho pichala; kamienky pichajú do nôh; Pripomenul, že ihličie ich [slony] nepichá, pretože majú inú kožu ako človek. [MY 2008]
11. (koho (do čoho)) ▶ (o svetle, zvuku, chlade) spôsobovať ostrú, bodavú bolesť svojou intenzitou: slnko pichá do očí; chladný nočný vzduch ho pichal cez tenkú košeľu; Hoci všetci [hudobníci] majú slušnú techniku, ich tóny ma skôr pichajú [...]. [S. Ondrejovič]
12. (koho; ø) ▶ (o drsnom, drapľavom materiáli) spôsobovať na pokožke nepríjemný pocit, byť pichľavý: niektoré svetre pichajú; perina, plachta nepríjemne pichala; Niekedy sa mi zdá, že by som mal ísť do civilu, uniforma ma pichá, šteklí, ovinovačky mi padajú [...]. [L. Ťažký]
13. expr. (ø; do koho) ▶ znepokojovať nepríjemnými slovami, zlomyseľnými rečami, dráždiť, podpichovať, kritizovať: neprestáva p. do každého; pichá do mňa vždy, keď niečo nestíham; prskám, pichám, aby som zakryla svoju slabosť; pren. jej mlčanie pichalo
14. vulg. (s kým; ø) ▶ mať s niekým pohlavný styk, súložiť: ona vraj pichá s iným; tí dvaja spolu pichajú
fraz. pichať do osieho hniezda zasahovaním do niečoho vyvolávať živú, vzrušenú, obyč. negatívnu reakciu
pichávať -va -vajú -val opak.: lekár chodí p. dedkovi injekcie proti bolesti; neos. stále ma picháva pri srdci, neviem si rady; neos. vždy ma pichávalo v boku; dok. k 1 11, 13pichnúť


pichať sa -chá sa -chajú sa (ne)pichaj sa! -chal sa -chajúc sa -chajúci sa -chanie sa nedok. (ø; do čoho) ▶ opakovane sa nechtiac zraňovať niečím ostrým, pichľavým: pri vyšívaní sa často pichala; [...] navliekal nite do šijacieho stroja, pichal sa do prstov a aukal. [Bib 1966]dok.pichnúť sa


pichať si -chá si -chajú si (ne)pichaj si! -chal si -chajúc si -chajúci si -chaný -chanie si nedok. hovor. (čo (do čoho); do čoho; ø) ▶ brať, užívať omamné látky, drogy injekčne: dva roky si pichá heroín, morfium; pichal si a šnupal rôzne látky; najprv si pichal iba do žíl; myslím, že si niečo pichal


pichnúť -chne -chnú -chni! -chol -chla -chnúc -chnutý -chnutie dok. 1. (koho, čo (čím; do čoho)) ▶ zasiahnuť niekoho, niečo niečím končitým, ostrým a tým obyč. spôsobiť bolesť, poranenie; syn. bodnúť: p. niekoho nožom do brucha, do ramena; p. koňa ostrohami; p. si ihlou do prsta; dlhým nechtom mu nechtiac pichla do oka; Nestačí sviňu iba pichnúť, treba s ňou potom čosi robiť, a rýchlo. [V. Šikula] zaklať
2. (čo kam) ▶ pichnutím, vbodnutím umiestniť niečo končisté, ostré niekam a tým spôsobiť bolesť, poranenie: p. niekomu dýku medzi rebrá, do oblasti hrudníkai fraz.
3. hovor. (čo kam) ▶ tlakom umiestniť do niečoho niečo končisté, vtlačiť: p. špendlík do mapy; p. lístok do označovača; p. pierko za klobúk; do každej jednohubky pichnite ozdobné špáradlo; nôž pichol za sáru; Jano sa zohol, odtrhol trávu a pichol si ju medzi zuby. [P. Jaroš]
4. (do čoho (čím)) ▶ porušiť, preraziť celistvosť niečoho niečím ostrým, končistým: pichla do zemiaka, či je uvarený; Vtom ktosi pichol palicou do úľa v bútľavine [...]. [J. Johanides]i fraz.
5. (čo komu; čo do čoho) ▶ podať do tela liečivú látku al. drogu injekčnou ihlou: p. si inzulín; sestra mu prišla p. do svalu injekciu; Potom si svoju dávku pichnú [narkomani] hocikde na schodoch a vôbec sa nedajú vyrušiť okoloidúcimi. [Sme 1995]
6. (koho, čo (do čoho)) ▶ (o hmyze) zasiahnuť pokožku hryzadlami al. bodavým cuciakom, pichadlom, a tým spôsobiť nepríjemnú bolesť a svrbenie; syn. bodnúť, poštípať: včela pichla dieťa do ruky; pichnutie ovada je veľmi bolestivé; aj psa môže v prírode niečo p.; Jedna osa môže pichnúť viackrát, pretože má dosť síl na vytiahnutie žihadla. [HN 2005]
7. hovor. (čo) ▶ zaznamenať príchod na pracovisko al. odchod z neho na kontrolných pichacích hodinách: p. príchod; treba vstávať o piatej ráno, aby som o šiestej pichla kartu
8. expr. (čo (kam)) ▶ niekam niečo zastrčením umiestniť, zasunúť, zapichnúť: do tašky si pichla mobil; hneď, keď sa naskytne miesto na parkovanie, pichnem tam auto
9. iba v 3. os. (koho) ▶ prejaviť sa nepríjemným telesným pocitom pichavej, bodavej bolesti: niečo ma pichlo v členku; neos. občas ma pichne v uchu; neos. pichlo ho pod rebrom, v boku, pri srdcii fraz.
10. (koho) ▶ (o niečom končitom, ostrom) zasiahnuť niekoho a tým často spôsobiť bolesť, poranenie: v záhrade ma pichol tŕň; pichla ju ihla ozdobnej spony
11. (koho (do čoho)) ▶ (o svetle, zvuku, chlade) spôsobiť ostrú, bodavú bolesť svojou intenzitou: slnečné lúče ostro pichli do tváre; zaškrípanie kolies ma pichlo v ušiach
12. expr. (koho; do koho; ø) ▶ znepokojiť nepríjemnými slovami, zlomyseľnými rečami, podráždiť, podpichnúť: rád si pichne do kresťanov; jeho články občas pichnú; znepokojujúca otázka ju pichla; pren. pichlo ho svedomie zamrzelo ho niečo
13. hovor. (komu) ▶ poskytnúť pomoc niekomu, pomôcť: musíš mi p. s tým bytom; s čím ti pichnem?; ďakujem, že si mi s tým pichol
fraz. vyskočil/strhol sa, akoby ho pichla osa prudko, rýchlo zareagoval pohybom; nemať do čoho pichnúť nemať čo robiť; neos. pichlo ho pri srdci náhle pocítil duševnú bolesť; pichnúť do osieho hniezda zasiahnutím do niečoho vyvolať živú, vzrušenú, obyč. negatívnu reakciu; pichnúť do živého dotknúť sa podstatnej, citlivej veci, hlboko zasiahnuť; pichnúť niekomu dýku/nôž do chrbta a) zákerne, zradne napadnúť niekoho b) podlo zradiť niekoho
nedok. k 1 12pichať


pichnúť sa -chne sa -chnú sa (ne)pichni sa! -chol sa -chla sa -chnúc sa -chnutý -chnutie sa dok. 1. (do čoho; čím; o čo; ø) ▶ poraniť sa na niečom ostrom, pichľavom: p. sa nožom, ihlou; p. sa o tŕň, o trčiaci klinec; nechtiac sa pichol drôtom do prsta; daj si pozor, nepichni sa!
2. expr. (kam) ▶ zaujať miesto, vopchať sa; syn. strčiť sa: pred mercedes sa pichli nákladné autá; ja sa už niekam pichnem; [...] mladá žena sa pichla medzi otca a mňa, vykročila hneď za nami [L. Ťažký]; pren. Ponúkli ti to, a keď to rýchlo nezoberieš, pichne sa tam iný, šikovnejší. [D. Mitana] votrie sa
dok. k 1pichať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bodať 1. zasahovať končitým, ostrým predmetom • pichať: bodať, pichať koňa ostrohouklať (rohmi) • kraj. bádať (Kukučín): báda ho do bokaštuchať: štuchať, pichať palicou do pahrebyštípať (o hmyze): včely, osy štípu, bodajúhovor. zastar. stôsať (Dobšinský): stôsať zviera do bokanár. zabádať: zabádať pysk do zeme (Kukučín)

2. spôsobovať ostrú, bodavú bolesť • pichať: ostré svetlo bodá, pichá do očíklať: neos. kole ho v boku

3. p. podpichávať


ďobať 1. udierať zobákom • ďubať: ďateľ ďobe, ďube do stromuzobaťkľuvaťkľuť: kvočka ho zobala do nohy; húsky kľuvajú, kľujú do ohradyexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (jemne ďobať)

2. expr. udierať nejakým ostrým predmetom • pichaťbodať: ďobať, pichať paličkou do zemeexpr.: ďubaťďugaťexpr. zried. ťupať: ďubal sa do čela; Neďugaj, neťupaj ma lakťom!strkaťexpr. štuchať: strkal, štuchal doňho palicouexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (slabo udierať): nesmelo ma ďubkala po pleci


dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotieraťbyť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážaťdoberaťdoberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšaťdráždiťpichaťpodpichávaťpodpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovaťzadrapkávaťzabŕdaťzapáraťzadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodaťpodkušovaťpodkušiavaťdopaľovaťdojedaťdodieraťdodievaťdokúčaťdomŕzaťdožieraťdolípaťdoskakovaťdrapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínaťšpáraťštúraťštipkaťvŕtaťrýpaťryťbagrovaťhovor. expr.: vyrývaťštuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdaťdopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčaťnapekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosťrozčuľovaťrozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkovznepokojovaťznervózňovaťkniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správanímhnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne rečipoburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkomániebodaťpichaťpodpichovaťpodpichávaťdodieraťexpr. dopaľovaťpodkušovaťpodkušiavaťpodkúšaťsubšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočilhuckaťštvať: huckal, štval ľud proti vládepohuckávať (občas) • kniž. jatriťpoet.: jazviťrozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj

p. aj dobiedzať

2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuťnutkaťnútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevuhovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže očibičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziupovzbudzovaťkniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosťkniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveďvzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvánár. expr. pašmaťsubšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)


hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiťrozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadokexpr.: jedovaťsrdiťčertiťpajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa nehoexpr.: dopaľovaťdomŕzaťdožieraťžraťzhrýzaťdojedaťdopekaťdohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosťexpr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmihovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvineniemrzieťtrápiťpichaťexpr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosťpokúšať: deti pokúšajú už od ránavulg. srať: to ma serie


klať 1. vrážať do niečoho rohmi • trkaťdrgať: baran kole, trká, drgákľuťďobaťďubať (vrážať zobákom)

2. spôsobovať bodavú bolesť • bodaťpichať: neos. kole, bodá, pichá ho v boku


lúpať2 neos. bodavo bolieť (pri reumatizme) • lámaťlomiť: lúpe ho v kĺboch; láme, lomí ho v krížochpichať (ostro): pichá ma v kolenekálať: kála ma v kostiach


páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekaťpripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľujeexpr. piecťhovor.: pražiťsmažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookolahriať (intenzívne): radiátor veľmi hrejeopaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)

2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústaobáraťopárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajomkniž. žihať (Hviezdoslav)

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe lícapichať: dym pichá v očiachsvrbieťšpieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špiebolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí

4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre

5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku

6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohnerozkladaťzažíhať: zažíhať vatry

7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pichať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo čím, do čoho) zasahovať končitým predmetom, bodať: p. pacienta injekčnou ihlou, p. mäso vidličkou, p. palicou do piesku, do snehu; pichaná výzdoba (napr. kože) utvorená pichaním;

2. (koho, čo i bezpredm., často neos.) spôsobovať bolesť bodnutím al. podobnú ako pri bodnutí: pichá ju v chrbte, v boku, v krížoch; klinec v čižme pichá; Hlávku moju tŕnie pichá. (Botto)

3. expr. (čo) niekam vtláčať, strkať: p. dakomu do rúk palicu;

4. expr. (koho) znepokojovať nepríjemnými slovami, zlomyseľnými rečami, pohľadmi ap., bodať, podpichovať, dráždiť: A hneď druh druha v žarte pichá. (Sládk.) Pichajú ho zlomyseľnými pohľadmi. (Bod.);

opak. pichávať, -a, -ajú;

dok. pichnúť


pichnúť, -ne, -nú -chol dok.

1. (koho, čo čím) zasiahnuť pichľavým, ostrým, obyč. zahroteným predmetom, bodnúť: p. dakoho ihlou, ihlicou; p. nepriateľa, súpera bodákom, kopijou, dýkou;

2. (koho i neos.) spôsobiť bolesť bodnutím al. podobnú ako bodnutí: klinec v topánke ma pichol; Pichlo ma pri srdci. (Min.); pren. expr. Pichlo ho vo svedomí (Taj.) zamrzelo ho;

3. expr. (čo) niekam vtlačiť, vstrčiť: p. otcovi fajku do vrecka, p. niečo do vreca

hovor. expr. do všetkého p. nos zbytočne sa o všetko starať;

4. expr. (koho) znepokojiť, podpichnúť nepríjemnými slovami ap., bodnúť, podráždiť: p. dakoho slovami, poznámkou;

nedok. pichať

|| pichnúť sa

1. poraniť sa ostrým, pichľavým, zahroteným predmetom: p. sa ihlou, ihlicou, tŕňom;

2. expr. vstrčiť sa niekam: p. sa medzi obecenstvo

pchať p. pichať


pichať nedok. (pchať, píchať)
1. csl vnikať niečím ostrým do tela a spôsobovať niekomu fyzickú bolesť: Takie boľesťi jako keď nožíkom pichá do kosťi (Hruštín NÁM); Na ohňíg zme nalámaľi takuo ťenkuo dreuko, najľepšie sa chitau̯ šíp, aľe pichau̯, ko_dzme ho lámaľi (V. Lom MK); Ti pichláče tak pichajú (V. Rovné BYT); Už bolo večér, ho to pchalo, bosí ból, že dze má strevíce (Slov. Grob MOD)
L. pichané zemáki (Návojovce TOP) - zemiaky uvarené bez šupy a po uvarení vidličkou roztlačené a omastené upraženou cibuľkou al. oškvarkami; pichaný stech (Hlboké SEN) - druh stehu
F. picha jag ješ (Žakarovce GEL) - ostro; picha čľoveka picha (Žakarovce GEL) - pýcha je zlá vlastnosť, ktorá ubližuje druhým
2. csl bodať žihadlom (o včelách): Pre_dožďom, kot má iťi du̯oš, tode sa čele eduvatei, pichaju (Čelovce MK); Keď majú fčeli robotu, ftedi ňešťípú, ňepichajú (Ratkovo MAR); Šak som mav galoti aj pančuchi, ale oni (včely) ma pichali a ces kabát aj ces plecá (Orvište PIE); Na źimu uš pčoli, robotňice, trudoch pozabijaju - voňi jich ňepichaju žadlom, to bi sami zahinuľi, aľe jih dobiju jazikom (Plechotice TRB)
3. csl neos. pociťovať v tele prenikavú bodavú bolesť: Pícha ma v boku (Bobrovec LM); Ale nemohél som idz jazdzit, lebo ma pichalo, pichalo ma nútri (Smolenice TRN); Bars me picha pod lopatku (Babin Potok SAB)
4. vin. vkladať al. strkať niečo do zeme, sadiť: Sadág aj amerikán sa pichal do zeme zregaluvanéj (Blatné MOD)
5. expr. dobiedzať, šťúrať do niekoho: Nepichaj furd donho, daj mu pokoj! (Nandraž REV); pichávať opak. k 2.: pichávať (Hor. Lehota DK)


pichať sa nedok. expr. prplať sa, prehrabávať sa v niečom: Čo sa ľen tak picháš f tom jedľe! (Sučany MAR)

pichať ndk
1. koho (s) čím zasahovať špicatým predmetom, bodať: wojaci palicamy zahanegjce, rapyremy a kocprdj pjchagjce (KoB 1666); furcillo: z wydlickama pjchám (KS 1763); (René) bil postaven uprostred dvúch rohuv, z kterích i jeden i druhý smrtedlne pichal (BR 1785)
F. z reču zadneho nepichag gako sswec ze ssidlem (GV 1755) neurážaj, neponižuj; p. oči klať oči, dráždiť: kladém otázkú wssem, kterích oči sloboda cirkewníkuw pichá (BPr 1787); pícha oči pichá (BE 1794)
2. čo (o časti tela) pociťovať pichanie, ostrú bolesť: fodicare latus: pjchati bok (KS 1763)
3. vtláčať, strkať, pchať: trudo: strkám, pichám (KS 1763); pichnúť dk k 1: mitny Jura dwakrate flintou čes prse pichnul (LIPTOV 1764); wúl rohem pichne muža (BN 1790); k 2: pren pichlo Renéa šetrení tak bedlivé (BR 1785) zamrzelo; k 3: vem do rukou ihlu, pichni, kam sa ti trefí a otvor tam knižku (ASL 1740)

pichať_1 pichať pichať_2 pichať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu