Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj

piaty mn. G -ych čísl. rad. k 5: p. v rade; vstávať o p-ej (hodine); čaj o p-ej popoludňajšia spoloč. zábava

kniž. p-a kolóna podvratná tajná skupina; byť p-ym kolesom (na voze) byť nepotrebný; iron. pristane mu to ako psovi p-a noha nijako mu to nepristane

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
piatykrát, piaty raz neskl. čísl. rad.
piaty mn. G ‑ych čísl. rad.

dvadsiaty piaty dvadsiata piata dvadsiate piate čísl. radová


dvadsiatypiatykrát, dvadsiaty piaty raz čísl. radová násobná príslovková


piatykrát, piaty raz čísl. radová násobná príslovková


piaty -ta -te čísl. radová

piatykrát, piaty raz čísl. radová násobná príslovková ▶ vyjadruje uskutočnenie deja v piatom poradí, v piatom opakovaní: mesto navštívil p.; otcom bude už p.; Košičanky sa stali majsterkami Slovenska p.; na p. sa jej podarilo dovolať sa mu; Zaplať! A tak som zaplatil aj štvrtý, aj piaty raz. [L. Ťažký]; Už po piatykrát sa bude prezentovať to najlepšie, čo súčasný český a slovenský módny dizajn ponúka. [HN 2011]


piaty -ta -te čísl. radová ▶ majúci v poradí číslo 5, päť; súčasť zložených čísloviek, napr. päťdesiaty piaty, osemtisídvestoštyridsiaty piaty/osemtisíc dvesto štyridsiaty piaty: p. deň, týždeň, mesiac, rok; byt na piatom poschodí; chodí do piatej triedy; vstáva o piatej ráno; kanoista skončil v súťaži na piatom mieste; Usadil sa v Námestove, založil si rodinu, r. 1968 sa narodilo piate dieťa, posledné. [R. Dobiáš]
fraz. pristane mu to ako psovi piata noha vôbec mu to nepristane; byť/cítiť sa ako piate koleso na voze al. byť/stať sa piatym kolesom na voze byť v nejakej skupine ľudí navyše, cítiť sa tak, zavadzať niekde; kniž. al. publ. piata kolóna podvratná tajná skupina pôsobiaca v istom prostredí v záujme vonkajšieho protivníka, vnútorný nepriateľ, zradcovia; pliesť/splietať piate cez deviate a) zmätene, nezmyselne hovoriť b) hlúpo, nepremyslene hovoriť, tárať

-ty/674602±1850 1.98: numeráliá (adjektívne) m. neživ. N+A sg. 8100 piaty/2504 šiesty/1498 desiaty/766 deviaty/622 dvadsiaty/432 trinásty/344 jedenásty/284 dvanásty/260 pätnásty/209 štrnásty/184 tridsiaty/148 šestnásty/143 osemnásty/122 (9/584)

-ty/674602±1850 2.20: numeráliá (adjektívne) m. živ. N sg. 2444 piaty/815 šiesty/540 desiaty/276 deviaty/166 dvanásty/93 jedenásty/87 dvadsiaty/82 trinásty/64 štrnásty/54 pätnásty/42 šestnásty/37 tridsiaty/35 štyridsiaty/24 (9/129)

-y/8672296±14290 4.58: numeráliá (adjektívne) m. živ. N sg. 3049 piaty/815 šiesty/540 siedmy/338 desiaty/276 ôsmy/266 deviaty/166 dvanásty/93 jedenásty/87 dvadsiaty/82 trinásty/64 štrnásty/54 pätnásty/42 šestnásty/37 (12/189)

-y/8672296±14290 9.14: numeráliá (adjektívne) m. neživ. N+A sg. 10389 piaty/2504 šiesty/1498 siedmy/1313 ôsmy/974 desiaty/766 deviaty/622 dvadsiaty/432 trinásty/344 jedenásty/284 dvanásty/260 pätnásty/209 štrnásty/184 tridsiaty/148 (12/851)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

piaty, 2. p. mn. č. -tých čísl. rad. k päť: p-a trieda, o pol piatej hodine

hovor. p-e koleso na voze o niekom nepotrebnom, zbytočnom; hovor. pristane mu to ako koze p-a noha vôbec mu to nepristane; p-a kolóna rozvratnícka, špionážna skupina; čaj o p-ej druh popoludňajšej spoločenskej zábavy s tancom; kniž. tárať, hovoriť p-e cez deviate hovoriť nezmysly, tárať dve na tri

piaty čísl. rad. csl radová číslovka k 5: Péto bolo chlape Haňino (Dol. Lehota DK); Páti prišel von na svet (Val. Belá PDZ); Na piatej rok son slúžiu̯ (V. Lom MK); Uš ťe pa̋ťí rás hľedám (Čierna Lehota ROŽ); Tam sú také štiri paľice a piata je f prostretku (Podmanín PB); Naž dum pijati zhuri (Dl. Lúka BAR); Piatoho novembra budu peňeźi (Sobrance)
L. péta částka (Dol. Lehota DK) - jedna pätina
F. ňekcem biť piatim koľesom (Košťany n. Tur. MAR), ti si šaďe piate koľeso do voza (Bodorová MAR) - zbytočný človek; trepať piatuo cez ďeviatuo (Rim. Píla RS) - hovoriť nezmysly, tárať; iba pa̋to slovo pravda (Or. Biely Potok TRS) - je v tom veľmi málo pravdy; spoza peci piatuo slovo (Rim. Píla RS) - dobrý nápad od toho, od koho by to nikto nečakal; ti si pátá kachla od zákachlá (Lukáčovce HLO) - s tebou sa nepočíta; tag mu to pristaňe jako psovi pátá noha (Bošáca TRČ) - vôbec mu to nepristane

piaty [pia-, pá-, pä-, pie-, pei-] čísl rad k 5: w teyz wsy nassli gsme sstyry sedlaky a pateho rybarze ((TRENČÍN) 152O SČL); od peiteg winicze dlzna Orssula fl 100 (PEČENICE 1589); petta rola iedno jutro y z lukow (GÁNOVCE 1598); krčmarki, ktere ke čtirem holbam piatu prirezawagu (ŠTÍTNIK 1668); pgeti den wognu strassj (PR 18. st)
L. p-a čiastka pätina: prosyme, zeby geg byl wydany ten statek, piata czastka z Krondloweg statku, na syroty (OPATOVCE 1589); pany ze swim panom neboskim tohože winohrada sstiry čzastky dostala, nebbolišto kupila, pata čzastka že gest od predkow (D. OTROKOVCE 1750); pol p-a, p-ej štyri a pol: vdela ten statek gjz w nassych ruku w pol patu stu zlatych (PRÍLES 16. st) štyristopäťdesiat; owsa desat čtwrtien, žitta pol piateg čtwrtne (B. BYSTRICA 17. st); w každeg warcze pol pateg becžky piwa (TRENČÍN 1702); po p-e rozdelenosť, rozloženosť v čase: po pate gesste: werijte-li, že ya mam mocz wam odpustiti hrychy (BAg 1585); po páte: Sstephanowy patnaczt zlatich, aby geho wyplacely z gruntu (ŽILINA 1601); po pate: manželce zanechawa gednu krawu (PREŠOV 1700)
F. piate koleso, t. g. zbytecžna wecz (SiN 1678)

Zvukové nahrávky niektorých slov

do piatej hodiny jusqu'à cinq heures
medzi piatou a deviatou entre cinq et neuf
okolo piatej hodiny ráno vers cinq heures du matin
o piatej hodine, slečna à cinq heures, mademoiselle
o piatej ráno kapitán cinq heures du matin, le capitaine
piateho novembra, sa obaja le 5 novembre, les deux
piateho poschodia na hlavu cinquième étage sur la tête
ráno o piatej hodine matin à cinq heures
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu