Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

piť pije pijú nedok.

1. glganím prijímať tekutinu: p. vodu, mlieko, víno (z pohára); p. na zdravie pripíjať; p. oldomáš

2. nadmieru požívať alkoholické nápoje, opíjať sa: veľmi p-e, p. od žiaľu

3. cicať: dojča hltavo pilo, ovady p-ú statku krv

4. vstrebávať: pôda p-e vlahu

expr.: p. ako dúha veľmi; p. niekomu krv trápiť ho; → vodu káže, víno p-e;

opak. píjať, píjavať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
piť pije pijú nedok.

píjaťpiť


píjavaťpiť


pitie pitia s.nápoj, nápoje pripravené na konzumáciu: postarať sa o jedlo a p.; čašník priniesol p.; nachystať na výlet dostatok pitia; nezabudni zbaliť p. pre dieťa; Nechýbalo ani dobré pitie, aj burčiak sa ešte predával. [CN 2007] ▷ ↗ i piť


piť pije pijú pi! pil pijúc pijúci pitý pitie nedok. 1. (čo; ø) ▶ prehĺtaním prijímať tekutinu: p. vodu, mlieko, čaj; p. pivo z pohára, z fľaše; p. liečivú vodu z prameňa; nepi tak rýchlo!; pitie kávy patrí k pravidelným denným rituálom; kokteil sa pije slamkou; pri pobyte v zahraničí pijeme len nápoje v originálnom balení a bez ľadu; kôň pil smädnými dúškami; pren. poet. Stúpajú kamenné hory svieže ako zarosený deň / pijú vzduch vychádzajúci zo škár zeme [...] [P. Valent]
2. (ø; čo) ▶ požívať alkoholické nápoje, obyč. s chuťou; požívať nadmieru alkohol, byť alkoholikom, opíjať sa: cez deň nepijem; víno pije len s mierou; pije len pohárik pred večerou za pohárik alkoholu; pred jazdou nepite alkohol; v mladosti mal vážne problémy s pitím; zdvihli poháre a pili na zdravie, na víťazstvo pripíjali; v poslednom čase veľa pije; už 11-ročný začal fajčiť a p.; Bála som sa, ale tiež som dúfala, že ocko prestane konečne piť a začne chodiť do práce. [M. Fartelová]; Zase si pila, – skonštatovala som. [K. Gillerová]
3. (ø; čo) ▶ vyťahovať mlieko z materských žliaz, cicať: p. materské mlieko; pozoroval mláďa vtákopyska, ako pije mlieko; Soraya sedela uprostred hŕby vankúšov a v náručí držala dieťa, ktoré hlasno pilo z prsníka. [J. Pronská]
4. (čo (z čoho)) ▶ (o hmyze) vyťahovať z niečoho tekutinu cicavým ústrojom, cicať, cucať: včela pije nektár z kalicha kvetu; komáre nám v lete pijú krvi fraz.
5. (čo) ▶ vstrebávať vlhkosť, vlahu, sať, vpíjať: bavlnené oblečenie dobre pije pot; Leží v brázde, ktorú sám vyoral, hrabe nohami a kyprá zem pije jeho krv. [L. Ťažký]; Oblohu pretínali naraz desiatky bleskov, lialo ako z krhly a pôda pila životodarnú vodu. [InZ 2001]
fraz. expr. piť ako dúha veľa, nestriedmo požívať alkohol; expr. piť niekomu krv sústavne niekoho trápiť, otravovať, hnevať
parem. dúha vodu pije už je po daždi, už nebude pršať; vodu káže, [a] víno pije nedrží sa zásad, ktoré hlása
opak. píjať -ja -jajú -jal, píjavať -va -vajú -val: pýtala sa, akú kávu píjavam; z tohto koryta píjavajú kone vodu; doma píjava zo zúfalstva; mal mnoho priateľov, ktorí s ním píjali

cicať vyťahovať jazykom mlieko z materských žliaz • nár. cecať: dieťa cicia materské mlieko; teliatko cicia, cecia kravuvyciciavaťcucať (vyťahovať jazykom tekutinu vôbec): včely vyciciavajú, cucajú, cicajú nektár z kvetovcmúľaťcumľať (poťahovať jazykom ako pri cicaní): má zlozvyk cmúľať, cumľať, cucať, cicať si prstyexpr.: cickaťcuckať: cickať, cuckať si palecexpr. mogať: dieťa si mogá prstnár.: mlgaťmĺzťzried. mogliť (Figuli)nár. ľuľkať (Kálal)poťahovať (cicať s prestávkami): poťahuje z prsníkapiťsubšt. sať

p. aj piť


piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľašepopíjať (si)upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vínapoťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čajexpr. cickať (po troche): dieťa cická mliečkosrkaťsŕkaťchlipkaťpochlipkávaťuchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovkuexpr.: napájať sanadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsomexpr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopaťlogaťlôchaťlúchaťdrúľaťchlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabuchlípaťchleptaťchľamtaťchľastaťstrebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce voduexpr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárompripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liekkonzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva

2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemotyexpr.: chľastaťslopaťlogaťstrebaťuhýbať siuhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýnaexpr.: trundžiťhovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladostiexpr.: tankovaťcicať: chlapi tankujú, cicajú od ránasubšt.: nasávať • sať

3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovaťvpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážďabsorbovaťvstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot

4. p. cicať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

piť, pije, pijú, rozk. pi nedok.

1. (čo) pregĺgať niečo tekutého (o človeku al. zvieratách): p. vodu, kávu, mlieko, čaj, p. víno, pivo, slivovicu; p. dúškom, na dúšok bez prestávky; hovor. p. (na) ex do konca, do dna; p. na zdravie, p. na slávu pripíjať; p. per tu potykať si pri pití; p. oldomáš; hovor. dávať dieťaťu p. dojčiť dieťa;

pren. dychtivo vnímať zmyslami, zrakom al. sluchom: Zraky pili hltavým dúškom objavenú krásu. (Fig.)

expr. niekto, niečo mu pije krv hnevá, rozčuľuje ho; vodu káže, víno pije ináč hovorí a ináč koná;

2. požívať často liehové nápoje, opíjať sa: dať sa na pitie; expr. pije ako dúha veľa, veľmi;

3. (čo) pohlcovať, absorbovať, vpíjať: suchá zem pije vodu, papier pije atrament; Hore Váhom, dolu Váhom dúha vodu pije. (ľud. pieseň);

opak. píjať i píjavať, -a, -ajú;

dok. k 1, 3 vypiť

Morfologický analyzátor

piť nedokonavé sloveso
(ja) pijem VKesa+; (ty) piješ VKesb+; (on, ona, ono) pije VKesc+; (my) pijeme VKepa+; (vy) pijete VKepb+; (oni, ony) pijú VKepc+;

(ja som, ty si, on) pil VLesam+; (ona) pila VLesaf+; (ono) pilo VLesan+; (oni, ony) pili VLepah+;
(ty) pi! VMesb+; (my) pime! VMepa+; (vy) pite! VMepb+;
(nejako) pijúc VHe+;
piť_1 piť piť_2 piť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor