piť, pije, pijú, rozk. pi nedok.
1. (čo) pregĺgať niečo tekutého (o človeku al. zvieratách): p. vodu, kávu, mlieko, čaj, p. víno, pivo, slivovicu; p. dúškom, na dúšok bez prestávky; hovor. p. (na) ex do konca, do dna; p. na zdravie, p. na slávu pripíjať; p. per tu potykať si pri pití; p. oldomáš; hovor. dávať dieťaťu p. dojčiť dieťa;
pren. dychtivo vnímať zmyslami, zrakom al. sluchom: Zraky pili hltavým dúškom objavenú krásu. (Fig.)
● expr. niekto, niečo mu pije krv hnevá, rozčuľuje ho; vodu káže, víno pije ináč hovorí a ináč koná;
2. požívať často liehové nápoje, opíjať sa: dať sa na pitie; expr. pije ako dúha veľa, veľmi;
3. (čo) pohlcovať, absorbovať, vpíjať: suchá zem pije vodu, papier pije atrament; Hore Váhom, dolu Váhom dúha vodu pije. (ľud. pieseň);
opak. píjať i píjavať, -a, -ajú;
dok. k 1, 3 vypiť