Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

pevný príd.

1. kt. dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu ap.): p-é múry, p-á obuv; p-á zem pevnina; p. domový odpad kt. obsahuje tuhé látky

2. kt. má, prejavuje teles. al. duš. silu, silný: p. chlap, p-é svaly; p. charakter, p-á vôľa

3. nepohyblivý, stabilný: p. bod; tech. p-á spojka; šport. p. štart; inform. p. disk vstavaná súčasť počítača na ukladanie údajov

4. kt. odoláva zmenám v čase, nemení sa, trvalý: p-é spojenectvo, priateľstvo, p-é presvedčenie

5. ustálený dohodou, fixný: p. plat, p-á sadzba, p-é ceny

6. kt. prejavuje istotu, rázny, energický: p. krok, povedať niečo p-ým hlasom

mať p-ú pôdu pod nohami mať istotu; mať p-ú chrbtovú kosť byť zásadový; mať p-ú ruku byť rozhodný; stáť na p-ých nohách isto;

pevne prísl. k 1 – 4, 6: p. skĺbený celok, držať sekeru p. v ruke, p. stáť, p. veriť niečomu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pevný; pevne, pevno prísl.; pevnosť ‑i ž.

pevne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ vyznačujúc sa materiálovou, konštrukčnou stálosťou, odolnosťou voči opotrebovaniu, mechanickej sile, silno, tuho: materiál, konštrukcia pôsobí kvalitne a p.; rám nevyzerá najpevnejšie
2. ▶ neumožňujúc mechanické uvoľnenie, mechanický pohyb, oddelenie niečoho, niekoho od niečoho, od niekoho, fixne; syn. napevno: p. pripojený kábel; p. pripevnené sedadlá; p. zasklené okno so sklenenou tabuľou vsadenou priamo do okenného rámu; p. spojiť tehly maltou; v kĺbe nie sú kosti p. spojené; niektorí ľudia preferujú zariadenia s p. pripojenou klávesnicou
3. ▶ s dostatočnou telesnou silou, životnou energiou, mocne, silno: p. kráčať po ceste; p. uchopiť volant; dievčatko ho p. objalo okolo krku; pevnejšie sa oprel o skalu; pevnejšie si privinúť dieťa k sebe; Drevenú rúčku zvieral pevne v rukách. [O. Štefánik]; pren. Stromy pevne stoja, dážď živo zmieta ich obrovským mokrým lístím [...]. [I. Štrpka]
4. ▶ s veľkou mierou, intenzitou stiahnutia, stlačenia; tesne priliehajúc k niečomu; syn. tuho, silno: p. si stiahnuť vlasy; p. uviazať kyticu; oba konce lana zatiahol p.; priši gombík pevnejšie
5.bez pochybnosti, s istotou, súc silno presvedčený, neochvejne, nezlomne: p. dôverovať rodičom; mohli sa na seba p. spoľahnúť; dnes sa p. rozhodol, že doštuduje; p. verím, že ste nič zlé nespravili; p. dúfa, že ešte nie je všetko stratené; Chlapec zneistel, ale dievča sa mu pevne dívalo do zreničiek. [P. Hrúz]
6. ▶ podľa vopred stanovenej dohody; bez možnosti úpravy: p. definovaná technika, štruktúra, dĺžka niečoho; p. určiť ceny, dátum, hranice; je potrebné pevnejšie stanoviť pravidlá
7. ▶ nepodliehajúc zmenám, trvalo a hlboko: slovo sa muselo p. usadiť v hlavách všetkých žiakov; jednotlivé zákazky nosil p. v hlave; spomienky má p. uložené v mysli
fraz. držať opraty pevne v rukách viesť, riadiť niekoho, niečo; chytiť vec pevne do rúk pristúpiť k niečomu aktívne a rozhodne; stáť oboma nohami pevne na zemi triezvo uvažovať, byť realista, nesnívať; stáť pevne na nohách a) mať pevné základy b) byť si istý v niečom

dotuha, pís. i do tuha 1. odolávajúc mechanickým účinkom al. s cieľom odolávať mechanickým účinkom; s veľkou intenzitou • natuho, pís. i na tuhotuho, stuha: dotuha, natuho stiahnutý pás; tuho, stuha priskrutkovaný vrchnákpevnenapevno: pevne, napevno spojiť jednotlivé častihovor. expr. fest

2. tak, že sa niečo stane tuhým, tvrdým • natuho, pís. i na tuhotuho: dotuha, natuho vyšľahaný snehtvrdonatvrdo, pís. i na tvrdo: tvrdo, natvrdo vypracované cesto

3. do veľkého rozporu, do zrážky • doostra, pís. i do ostrado tuhéhodo ostrého: tu to už ide dotuha, doostra


isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • istesmelo: isto, smelo prekonával všetky prekážkypevneneomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľomspoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • istebezpečneneohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečnespoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • isteistotnezaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziťdozaistanaistourčite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepšízaručenebezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívibezpochybynepochybnenesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasyzrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledokpresne: viem to celkom isto, presne, že príduexpr.: istežeisto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžupevneskalopevneexpr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspechexpr.: istučkoistučičkoisto-istučkoisto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rádpodistýmakiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ránocelkom istocelkom istecelkom určiterozhodnenapevnoexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarísubšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenuza každých okolnostínech sa deje čokoľvekfraz. expr.: aj keby hromy biliaj keby tragače padali

4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2


pevne 1. dobre odolávajúc mechanickým účinkom al. s cieľom dobre odolávať mechanickým účinkom; s veľkou silou, intenzitou • napevno: pevne, napevno zaviazať uzoltuhonatuhodotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha stisnuté perystuha: stuha zviazané rukyfixne: fixne spojené častisilnosilnemocne: lepidlo silno, mocne držídôkladneporiadne: dôkladne, poriadne zatiahnuť skrutkyhovor. expr. fest: fest pritiahnutá matica

porov. aj pevný 1

2. porov. pevný 2, 3 3. p. isto 1, 3 4. p. rozhodne 1


rozhodne 1. vyznačujúc sa schopnosťou al. prejavujúc schopnosť obyč. rýchlo a bez pripustenia námietok, odporu a pod. niečo konať • rázneenergicky: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť všetky obvineniapevneodhodlane: pevne, odhodlane sa postaviť na obranu svojich právprudkoostrorezkostrmotvrdo: prudko, ostro, tvrdo obhajovať svoje názoryrezolútnekategorickynekompromisne: rezolútne, kategoricky, nekompromisne žiadať nápravuradikálne: treba rozhodne, radikálne zasiahnuť proti zločinnosti

2. vyjadruje istotu, potvrdzuje platnosť výroku • isteistoistotnenaistodozaista: rozhodne, iste, isto sa večer vráti; to istotne, naisto, dozaista neurobil onnaozajurčite: naozaj, určite sa nebude musieť za nás hanbiťbezpochybynepochybne: bezpochyby, nepochybne sa jej dobre daríexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovofraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenusubšt.: stopro • nastopro


silno 1. vyjadruje veľkú mieru, intenzitu; s veľkou silou, intenzitou (op. slabo) • silnemocne: silno, mocne sa oprieť do dverí; rozchod rodičov silno, mocne pôsobí na psychiku dieťaťapevnetuhostuha: pevne, tuho stisol mužovi ruku; stuha pritlačil soka k zemidotuhahovor. expr. fest: dotuha, fest zatiahnutý uzolveľmiznačnehodne: voda v rieke je veľmi, značne, hodne znečistenáintenzívne: intenzívne sa zapájať do verejného životaprenikavoostro: jasmín prenikavo, ostro voniadôrazneenergickyprudkoráznestrmo: dôrazne, energicky sa domáhal vstupu do budovy; prudko, rázne, strmo zabúchal na dverevehementnerazantne: vehementne, razantne obhajuje svoje názoryvýdatne: vonku výdatne pršíprisilnoprisilne (príliš silno)

porov. aj silný 1–4

2. p. hrubo 1 3. p. ťažko 3


tuho vyjadruje veľkú intenzitu, mieru deja, s veľkou silou, intenzitou • pevnesilnosilnemocne: otec tuho, pevne objal syna; všetkým nám silno, mocne stisol rukyintenzívne: každý deň tuho, intenzívne trénujetvrdohúževnatoúporneexpr. urputne: tvrdo, húževnato sa domáha svojich práv; úporne, urputne sa bránia proti presileusilovne: tuho, usilovne sa zapája do každej činnostiveľmi: vonku tuho, veľmi mrznenatuhonapevnodotuha, pís. i na tuho, na pevno, do tuha, stuha: natuho, napevno, dotuha, stuha pritiahol všetky skrutkyhovor. expr. fest: lepidlo fest drží

porov. aj tuhý 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pevne p. pevný


pevný príd.

1. odolávajúci rozpadu na čiastky, súdržný, kompaktný, silný: p. obal, p. breh, p-á konštrukcia, p-é múry, p-á klietka; p-á zem pevnina; p. ako skala; p. ako oceľ veľmi

mať p-ú pôdu pod nohami, stáť na p-ej pôde byť bezpečný niekde, mať isté postavenie;

2. majúci dostatok telesnej sily, mocný: p. chlap; byť p-ej kostry silnej telesnej konštrukcie;

3. energický, rozhodný, rázny; istý: p. krok, p. hlas; p. úsudok

p-á ruka, p-á disciplína prísne vedenie;

4. trvalo upevnený, nepohyblivý, stabilný: p. bod, p. základ;

5. nepoddajný, neotrasiteľný, nezlomný: p. charakter, p-á vôľa, p-á viera, p-á nádej, p-é odhodlanie, presvedčenie; mať p. úmysel, p-é spojenectvo

mať p-ú chrbtovú kosť byť charakterný;

6. dohodou ustálený, nemenný: p-á cena; p-á norma;

pevne, zried. i pevno prísl.

1. dôkladne, trvanlivo: p. skĺbený celok;

2. silne, mocne: p. zovreté pery; p. dačo držať v rukách, pren. ovládať;

3. energicky, s rozhodnosťou, rázne, odhodlane: p. odpovedať; Rečie pevno: No tak budete skálie voziť. (Tim.)

4. bezpečne, spoľahlivo, isto: p. stáť;

5. nezlomne, neoblomne, neotrasiteľne: p. dakomu veriť, p. dačo ustáliť, p. si dačo zaumieniť, byť p. presvedčený, odhodlaný

Morfologický analyzátor

pevný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) pevný; (bez) pevného; (k) pevnému; (vidím) pevného; (o) pevnom; (s) pevným;

(traja) pevní; (bez) pevných; (k) pevným; (vidím) pevných; (o) pevných; (s) pevnými;


(jeden) pevnejší; (bez) pevnejšieho; (k) pevnejšiemu; (vidím) pevnejšieho; (o) pevnejšom; (s) pevnejším;

(dvaja) pevnejší; (bez) pevnejších; (k) pevnejším; (vidím) pevnejších; (o) pevnejších; (s) pevnejšími;


(jeden) najpevnejší; (bez) najpevnejšieho; (k) najpevnejšiemu; (vidím) najpevnejšieho; (o) najpevnejšom; (s) najpevnejším;

(štyria) najpevnejší; (bez) najpevnejších; (k) najpevnejším; (vidím) najpevnejších; (o) najpevnejších; (s) najpevnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) pevný; (bez) pevného; (k) pevnému; (vidím) pevný; (o) pevnom; (s) pevným;

(tri) pevné; (bez) pevných; (k) pevným; (vidím) pevné; (o) pevných; (s) pevnými;


(jeden) pevnejší; (bez) pevnejšieho; (k) pevnejšiemu; (vidím) pevnejší; (o) pevnejšom; (s) pevnejším;

(dva) pevnejšie; (bez) pevnejších; (k) pevnejším; (vidím) pevnejšie; (o) pevnejších; (s) pevnejšími;


(jeden) najpevnejší; (bez) najpevnejšieho; (k) najpevnejšiemu; (vidím) najpevnejší; (o) najpevnejšom; (s) najpevnejším;

(tri) najpevnejšie; (bez) najpevnejších; (k) najpevnejším; (vidím) najpevnejšie; (o) najpevnejších; (s) najpevnejšími;


ženský rod

(jedna) pevná; (bez) pevnej; (k) pevnej; (vidím) pevnú; (o) pevnej; (s) pevnou;

(dve) pevné; (bez) pevných; (k) pevným; (vidím) pevné; (o) pevných; (s) pevnými;


(jedna) pevnejšia; (bez) pevnejšej; (k) pevnejšej; (vidím) pevnejšiu; (o) pevnejšej; (s) pevnejšou;

(štyri) pevnejšie; (bez) pevnejších; (k) pevnejším; (vidím) pevnejšie; (o) pevnejších; (s) pevnejšími;


(jedna) najpevnejšia; (bez) najpevnejšej; (k) najpevnejšej; (vidím) najpevnejšiu; (o) najpevnejšej; (s) najpevnejšou;

(štyri) najpevnejšie; (bez) najpevnejších; (k) najpevnejším; (vidím) najpevnejšie; (o) najpevnejších; (s) najpevnejšími;


stredný rod

(jedno) pevné; (bez) pevného; (k) pevnému; (vidím) pevné; (o) pevnom; (s) pevným;

(dve) pevné; (bez) pevných; (k) pevným; (vidím) pevné; (o) pevných; (s) pevnými;


(jedno) pevnejšie; (bez) pevnejšieho; (k) pevnejšiemu; (vidím) pevnejšie; (o) pevnejšom; (s) pevnejším;

(štyri) pevnejšie; (bez) pevnejších; (k) pevnejším; (vidím) pevnejšie; (o) pevnejších; (s) pevnejšími;


(jedno) najpevnejšie; (bez) najpevnejšieho; (k) najpevnejšiemu; (vidím) najpevnejšie; (o) najpevnejšom; (s) najpevnejším;

(dve) najpevnejšie; (bez) najpevnejších; (k) najpevnejším; (vidím) najpevnejšie; (o) najpevnejších; (s) najpevnejšími;

pewňe_1 pewňe pewňe_2 pewňe

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor