Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

pestovať nedok.

1. sadiť a ošetrovať, opatrovať: p. zemiaky, pšenicu, ovocie

2. rozvíjať, zošľachťovať: p. cit spolupatričnosti, p. materinskú reč

3. zaoberať sa niečím, venovať sa niečomu: p. šport, šach

4. starať sa o niečo najmä z hľadiska pekného vzhľadu: p. si ruky, p-ná tvár, ženy sa rady p-jú

5. držať (dieťa) na rukách a jemnými pohybmi (ho) tíšiť, varovať: p-je plačúce dojča;

opak. pestúvať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pestovať ‑uje ‑ujú nedok.

pestovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok.

nepestovaný -ná -né príd. 1. ▶ (o rastlinách, o priestranstve) ktorý nie je náležite udržiavaný, zanedbaný: n. živý plot; nepestovaná záhrada; n. hustý porast pozdĺž záhradného múru; spustnutý park s nepestovaným trávnikom
2. ▶ (o ľudskom tele) ktorému nie je venovaná pravidelná starostlivosť, neošetrovaný, neudržiavaný; op. pestovaný: nepestovaná brada; nepestované husté obočie; nepestovaná pleť; žena s nepestovanými vlasmi; mala dlhé, nepestované nechty
3. i odb. ▶ voľne rastúci v prírode, ktorý nie je vysádzaný a ošetrovaný, divorastúci, divý: n. vinič; neznáma, nepestovaná rastlina pochádza vraj z Kalifornie; ekon. investičný majetok zahrnuje podzemné aktíva, nepestované biologické zdroje a vodné zdroje
▷ ↗ i pestovať


pestovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. 1. (čo) ▶ zámerným sadením, siatím a následnou starostlivosťou obyč. získavať úžitok z poľnohospodárskych plodín i (okrasných) stromov, kríkov a pod., dorábať: p. zemiaky, kapustu, obilie, vinič; p. maliny, ríbezle; p. ruže; p. si vlastnú zeleninu; p. biopotraviny; zaoberať sa pestovaním subtropických rastlín; Tam, kde je teraz mladá hora, sa voľakedy pestoval ľan. [S. Lavrík]
2. zastaráv. (čo) ▶ cielene, často zo záľuby sa starať o drobné živočíchy (a mať z nich úžitok), chovať: p. zajace, hydinu; Mal krásnu ženu, zlatovlasú osemročnú dcéru, pekný sad a pestoval včely. [A. Baláž]; Vzdajte sa predstavy, že budete v jazierku pestovať okrasné rybičky. [BŽ 2010]
3. (čo) ▶ starostlivo udržiavať v dobrom stave; starať sa o niečo s cieľom dosiahnuť pekný, príťažlivý vzhľad: p. si bradu, fúzy; p. dcérine vlasy; Páni redaktori pestujú kultúru tela na kúpaliskách. [V. Švenková]; Pochopiteľne, že tieto lichôtky prijímala s nadmernou hrdosťou a postupne i samoľúbosťou. Preto si svoj úsmev pestovala. [J. Papp]
4. (čo) ▶ cielene, po dlhší čas, do hĺbky niečo al. niekoho (si) udržiavať, rozvíjať; syn. kultivovať: p. celoživotné priateľstvá; p. paralelné vzťahy; p. firemnú kultúru; Možno treba mať túžbu, ktorú si budeme pestovať a ktorá bude vždy visieť o kúsoček vyššie, ako práve dočiahneme. [I. Izakovič]
5. (čo) ▶ sústavne sa niečím zaoberať; venovať sa svojej záľube, rozličným zručnostiam: p. poľovníctvo, športovú streľbu; pestuje atletiku, plávanie, turistiku; nepestuje nijaký šport; Veľkí učenci pestovali oveľa dlhšie pôsty. [Ľ. Feldek]; Začnite behať alebo pestovať rýchlu chôdzu, to letí aj vo vysokej spoločnosti. [Zd 2010]
6. (koho) ▶ držať, obyč. dieťa na rukách, a tak mu prejavovať starostlivosť, záujem, nehu; jemnými pohybmi tíšiť, varovať: p. v náručí plačúceho syna; p. vnuka
fraz. žart. pestovať papučovú kultúru tráviť voľný čas doma, nikam nechodiť, pasívne prijímať programy vysielané televíziou; pestovať [si] hada na hrudi/na [vlastných] prsiach a) ujať sa zlého, nevďačného človeka, zradcu b) preukazovať dobro tomu, kto si to nezaslúži
opak. pestovávať -va -vajú -val: vo vinohradoch sa pestovávala aj mrkva, fazuľa, rajčiny; ich syn, ktorého pestovával, je už dospelý


pestovávaťpestovať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cibriť cvičením, starostlivosťou robiť dokonalejším • kultivovaťzošľachťovať: deti treba výchovou od malička cibriť, kultivovať; cibrenie, zošľachťovanie spôsobov, správaniazdokonaľovaťzlepšovaťkresať: prednes si ešte musia dlho zdokonaľovať, zlepšovať, kresaťbrúsiťcizelovaťpilovať (cibriť prepracúvaním v detailoch): brúsiť, pilovať jazykový prejav; cizelovať veršebystriť (pamäť, pozornosť) • zjemňovaťpestovať (všestranne rozvíjať kladné vlastnosti): zjemňovať, pestovať svoj štýl, vkus, hudobné nadanienespis. tríbiť


chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkompestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včelyexpr. piplať sanár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatkaexpr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)

2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťaživiť: živiť mláďa mliekomdojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rokplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľahovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchaťnapchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiťnasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom

3. p. živiť 1


opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o choréhobrať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opaterumať v opatere: rodičov má v opatere dcéraošetrovať: ošetruje stromyobsluhovať: obsluhuje dojnicepestovaťhovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú rečobchádzaťobchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinubedliťbdieťdávať pozordozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na strojevarovať: ostať doma varovať domchovaťkŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu


pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok al. potešenie • dopestúvaťdorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárikasadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvykultivovaťšľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺkošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetrujechovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie

2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to • rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstvacibriťbrúsiťkultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazykazošľachťovaťmenej vhodné zušľachťovaťzdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať

3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu) • starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechtyudržiavať: udržiavaná postava

4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť • varovať: pestuje, varuje plačúce dojčanosiť na rukáchexpr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa


sadiť vkladať semená, hľuzy al. mladé rastliny do zeme, aby rástli: na jar sadí v záhrade zemiaky, zeleninuvysádzaťvysadzovať (obyč. postupne, vo väčšom množstve; sadením pokrývať istý priestor): vysádzať, vysadzovať ovocné stromy, vinicu, horupestovať (sadiť a ďalej ošetrovať, opatrovať): na tomto záhone každý rok pestujem kvety


starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládežezried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o mužaopatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnikdbaťdržaťpestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detíbedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonovhľadieť: hľadí len na peniaze, výhodydozeraťdohliadaťdávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišlihľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

2. cieľavedome získavať • obstarávaťzaobstarávaťzaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncertzadovažovaťzaopatrovaťhovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť samať starosťbyť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarítrápiť saobávať saumárať sahovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

p. aj trápiť sa

4. p. starieť sa


vyrábať 1. prácou (obyč. na stroji) dávať vznik novému výrobku, produktu • produkovať: vyrábať, produkovať oceľ, elektrickú energiu, mäsorobiťzhotovovať: vo fabrike robia, zhotovujú dielcefabrikovať (vyrábať vo veľkom množstve): fabrikovať lacnú obuvdobývať (vyrábať ťažbou): dobývať uhliepestovať (vyrábať sadením a ošetrovaním): pestovanie pšenice, obilia

2. prácou al. nejakou inou činnosťou získavať peniaze • zarábať: v štátnom podniku málo vyrába, zarába; tvrdo si vyrába, zarába na chlieb


zaoberať sa sústavnejšie sa niečomu venovať (napr. svojmu zamestnaniu, záľubám, povinnostiam a pod.) • zapodievať sa: zapodievať sa chovom koní, obchodovanímzamestnávať sa: zamestnáva sa prácou v záhrade, myšlienkami kúpiť si domexpr. zanášať sa: zanášať sa nereálnymi predstavamiexpr.: opletať sababrať sapiplať sapaprať saprplať sa (zaoberať sa obyč. s niečím nepríjemným): nebudem sa s vami viac opletať, babraťnár. expr. škavdať sa (Timrava)expr.: oštarovať saoškliviť sašpiniť sa (robiť si nepríjemnosti s niekým, zaoberať sa s niečím nepríjemným): oštarovať sa s nespratníkmi; oškliviť sa, špiniť sa s kŕmením prasieckniž. zastar. oberať sa (Kukučín, Sládkovič)zahadzovať sa (zaoberať sa niečím nedôstojným): zahadzuje sa čiernym obchodovanímpestovať: pestuje hudbu a šport

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pestovať1, -uje, -ujú nedok. (čo)

1. sadiť a opatrovať, ošetrovať rastliny, stromy; starať sa o drobné živočíchy (obyč. pre výskumné ciele): p. ovocné stromy, p. kvety, p. zeleninu, ryžu, p. cukrovú repu; p. kury, kačky, husi; p. kultúry plesne, baktérií;

2. zaoberať sa niečím, zušľachťovať niečo, starať sa o rozvoj niečoho: p. hudbu, spev, vedu, materinskú reč, p. vkus; p. ovocinárstvo, včelárstvo, kvetinárstvo, hodvábnictvo; p. šport; p. schopnosti dieťaťa, p. slovanskú vzájomnosť; Mohol pestovať priateľstvo so seberovnými. (Vans.)

3. starostlivo udržiavať, ošetrovať: p. (si) vlasy, nechty, pleť;

opak. pestúvať, -a, -ajú;

dok. k 1 vypestovať


pestovať2, -uje, -ujú nedok. (koho) nosiť, čičíkať na rukách (malé dieťa): vnúčatá pestovať (Kal.)

pestovať nedok.
1. csl nov. sadiť, siať, ošetrovať rastliny, stromy, dorábať zeleninu a ovocie: Mrkva, petržel, cibula, cesnak, to zme šetko pestuvali (Bzenica NB); Ňeská to konope uš sved ňepestuje (Poniky BB); Seme si pestujemo sami v zahratke (Mur. Dl. Lúka REV); Tu sa pestuje šetko, ľenže šetko sa tu slabo urodzí (Podmanín PB); Mosím začať pestuvaď aj slivi (Dubnica n. Váh. ILA); Lesnéj škólke zme si sami stronki pestuvali (Hor. Súča TRČ); Já som pestuvala zeleňinu (Lapáš NIT); F tej školke zme pestovaľi stromiki (Smižany SNV); Pestujeme i kapustu ľetušnu i žimnušnu (Brezina TRB)
2. strsl, zsl, spiš varovať, dozerať na dieťa; nosiť ho na rukách: Ke_com bola malá, musela som pestuvaď mlačie ďeťi (Bzenica NB); Ďeťi pestujem ňevesťe (Muráň REV); Čože ťa buďem pestuvať, veť si už veľká! (Kšinná BÁN); Rád bi som_o pestuval, ale nesce íci za mnú (Bzince p. Jav. NMV); Tá malá soplaňa sa hrube rada pestuje (Lapáš NIT); Já som ím pestuvala malé (Štefanová MOD); Dzecko tak priviklo, že ho muśi dachto na rukoch furt pestovac (Studenec LVO)
F. buďe pestuvať (Lapáš NIT) - je ťarchavá
3. prezerať si boľavé miesto, dotýkať sa niečoho boľavého: Pestuje prst (Bošáca TRČ); Porát si to bolavé piestuje (Brodské SKA)
4. vychovávať, starať sa o niekoho: Ďeťi treba od maľiśka pestovaťi, staroz na ňe dávaťi (Kokava n. Rim. RS)

pestovať ndk
1. koho, čo držať v rukách niečo, venovať sa niekomu, niečomu, starať sa o niekoho, o niečo: Božý ťelo, kterež gest na krýži pňelo, kteréž ňyňí kňez pestuge (CC 1655); Sv. Marcziban, kdy službi stolične pestowal (ILAVA 1668) vykonával
F. nemocz nežartuge, nepestuge (SiN 1678) choroba sa s človekom nemazná
2. koho, čo (obyč. o dieťati) držať al. nosiť na rukách, v náručí: odpočiwagj na spusob maleho ditete, gehož matka laskawá pestugic libežne na rukách, kdyš usňe, líba (SK 1697); chce-ly otec a matka, aby syn gegy bil dite zdatne, tedy nemagy ho toliko pestowaty a na kline chowaty (CO 17. st); zena hutori, wcul pri czecoch se doma bawit, malicke pestowat, na rukoch nossit, abo kolisat, wsse musim, nemam kedi ani odbehnut (SJ 1770); Ježiss Kristus w chrame geruzalemskem dostawenj a na loktech pestowanj; gako matka ditky swe pestuge w lune swem (CS 18. st); -ávať frekv k 2: ruce, kterež Stworitele nebe y země pěstowáwagj (Ko 1782); otec nass duchownj, kteri telo Krista Gežisse w rukach swich pestowawal, poswacal s nim ovečky (SF 18. st)

pestowať_1 pestowať pestowať_2 pestowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

pestovať: →speex →vorbis
huby sa často pestujú champignons sont souvent cultivés
na destiláciu sa pestujú pour la distillation sont cultivées
oblastiach sa pestujú priamo zones sont cultivées directement
pestuje takmer výhradne skupina cultive presque exclusivement le groupe
pestujú a výrobok sa cultivées et le produit est
plominka sa tradične pestuje plominka est traditionnellement plantée
sa pestujú a výrobok sont cultivées et le produit
sa pestujú na približne sont cultivées sur environ
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu