pesnička -ky -čiek ž. ▶ krátka hudobná skladba s textom určená na spievanie jedným al. viacerými spevákmi, často veršovo viazaná a sprevádzaná hudobnými nástrojmi, pieseň: dobrá, pekná, veselá p.; ľudové pesničky; pohmkávať si pesničku; spievať obľúbené trampské pesničky; Pristavovali sa pri mne deti a recitovali mi básničky, spievali pesničky, hovorili vinšovačky. [M. Hvorecký]; pren. Autobus si mumle svoju pesničku, zavše si vzdychne, zavrčí, zafučí, vyfúkne otravný plyn. [L. Ťažký]
◘ fraz. to je stará/obohratá/ošúchaná pesnička to je už všetkým dávno dobre známe; [stále/vždy] tá istá pesnička už to nie je zaujímavé, zakaždým sa opakuje to isté; to je už iná pesnička (obyč. v replike) toto rozhodnutie sa mi viac pozdáva; už je tej/tejto pesničke koniec všetko sa skončilo, toto sa už viac nebude opakovať