pes psa mn. psy/psi A psy/psov m. šelma chovaná ako domáce zviera najmä na stráženie, zool. Canis; jej samec: poľovný, ovčiarsky p., p. breše, zavýja;
pren. pejor. bezohľadný, krutý, zlý človek: byť voči niekomu p.; život je p.
● expr.: hladný, ustatý, lenivý ap. ako p.; hanbiť sa ako p. veľmi; tu je p. zakopaný a) v tom je podstata veci b) v tom je hlavná ťažkosť; príde na psa mráz aj prešibanca stihne trest; je to ako psovi mucha málo; je to pod psa nevyhovujúce; nehodno ani psa von vyhnať je škaredé počasie; ani p. sa oň neobzrie nik si ho nevšíma; naťahovať sa ako p. na → pazderí; → otriasť sa ako p.; p., ktorý breše, nehryzie nie vždy je zlý ten, čo nadáva; nebude zo psa slanina (ani z vlka baranina) zlé sa nezmení na dobré; žart. nech psom tráva rastie, keď kone podochnú oneskorená pomoc, práca ap. je zbytočná; kniž. psy brešú, ale karavána ide ďalej netreba sa dať ovplyvniť postojom (rečami, činmi ap.) nežičlivcov;
psí príd.
1. týkajúci sa psa, patriaci psovi: p. štekot, psia búda
2. pripomínajúci niečím psa: p. pohľad pokorný; psia vernosť, poslušnosť úplná
3. expr. zlý: psie počasie, p. život
● expr.: to je tvoja psia povinnosť to musíš urobiť; → vyjsť na p. tridsiatok; p. hlas do neba nejde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu;
psík -a mn. -y/-ci A -y/-ov, psíček -čka mn. -čky/-ovia A -čky/-ov m. zdrob.;
psisko -a psísk s., v jedn. i m. zvel.