Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst priezviská

pes psa mn. psy/psi A psy/psov m. šelma chovaná ako domáce zviera najmä na stráženie, zool. Canis; jej samec: poľovný, ovčiarsky p., p. breše, zavýja;

pren. pejor. bezohľadný, krutý, zlý človek: byť voči niekomu p.; život je p.

expr.: hladný, ustatý, lenivý ap. ako p.; hanbiť sa ako p. veľmi; tu je p. zakopaný a) v tom je podstata veci b) v tom je hlavná ťažkosť; príde na psa mráz aj prešibanca stihne trest; je to ako psovi mucha málo; je to pod psa nevyhovujúce; nehodno ani psa von vyhnať je škaredé počasie; ani p. sa oň neobzrie nik si ho nevšíma; naťahovať sa ako p. na → pazderí; otriasť sa ako p.; p., ktorý breše, nehryzie nie vždy je zlý ten, čo nadáva; nebude zo psa slanina (ani z vlka baranina) zlé sa nezmení na dobré; žart. nech psom tráva rastie, keď kone podochnú oneskorená pomoc, práca ap. je zbytočná; kniž. psy brešú, ale karavána ide ďalej netreba sa dať ovplyvniť postojom (rečami, činmi ap.) nežičlivcov;

psí príd.

1. týkajúci sa psa, patriaci psovi: p. štekot, psia búda

2. pripomínajúci niečím psa: p. pohľad pokorný; psia vernosť, poslušnosť úplná

3. expr. zlý: psie počasie, p. život

expr.: to je tvoja psia povinnosť to musíš urobiť; vyjsť na p. tridsiatok; p. hlas do neba nejde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu;

psík -a mn. -y/-ci A -y/-ov, psíček -čka mn. -čky/-ovia A -čky/-ov m. zdrob.;

psisko -a psísk s., v jedn. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pes psa mn. psy/psi A psy/psov m.; psí; psisko ‑a psísk s., jedn. i m.

pes G a A psa pl. N psy/psi A psy/psov m.

pes G a A psa pl. N psy/psi A psy/psov m. 1. ▶ šelma chovaná ako domáce zviera na stráženie, ako spoločník človeka al. ako pomocník pri vykonávaní rozličných úloh: veľký, silný p.; malý, zavalitý p. s hladkou srsťou; čistokrvný p.; p. s rodokmeňom; poľovný, ovčiarsky, salašnícky, záprahový p.; strážny, policajný p.; spoločenské plemeno psa; chovateľ psov; odchyt túlavých psov na území mesta; uviazať, pustiť psa; večer počuť z dediny štekot psov; psy vrčali a cerili zuby; Slečna, ako to, že nemáte psa na vôdzke? [Z. Šulajová]zool. pes domáci Canis familiaris; pes hyenovitý Lycaon pictus šelma žijúca v savanách vo východnej Afrike a loviaca vo svorkách □ asistenčný pes zabezpečujúci osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pomoc pri každodenných činnostiach (prinášanie predmetov, privolanie nevyhnutnej pomoci v prípade nebezpečenstva a pod.); lavínový pes vycvičený na hľadanie obetí v lavínach; vodiaci pes špeciálne vycvičený na pomoc nevidiacemu človeku; pozor, (zlý) pes!; zákaz vodenia psov!; zákaz voľného pohybu psov tabule s upozornením, nápisom, obyč. pri vstupe na niektoré verejné priestranstvá
2. hovor. expr.bezohľadne konajúci, postupujúci, krutý, nemilosrdný človek (často v nadávkach): bol na ňu úplný p.; ty prašivý p., čo si to vykonal!; šéf je na podriadených p.
fraz. bolo/je ich ako psov niekde je nad očakávanie veľa ľudí; byť ako za groš pes byť malý, drobný, šťúply; byť hladný ako pes byť veľmi hladný; byť lenivý ako pes byť veľmi (rozčuľujúco, provokatívne) lenivý; byť unavený/ustatý ako pes byť veľmi vyčerpaný; byť verný ako pes byť úplne oddaný niekomu; cítiť sa ako zbitý pes mať z niečoho veľmi zlý pocit, cítiť sa psychicky veľmi zle; držať sa niečoho ako pes ježa a) presne sa niečoho pridržiavať b) pevne niečo držať; držať sa niekoho ako pes ježa húževnato, vytrvalo vyhľadávať niečiu spoločnosť; hanbiť sa ako pes cítiť sa veľmi trápne kvôli predošlému správaniu; hodiť niekomu niečo ako psovi kosť ponúknuť, dať niekomu niečo ako zvyšok, nedôstojne; chodiť za niekým ako pes oddane sledovať niekoho úplne všade; majú sa radi/žijú/sú ako pes a mačka neznášajú sa, žijú v nepriateľstve, majú spory, nedorozumenia; naťahuje sa/preťahuje sa/vylihuje ako pes na pazderí príjemne si hovie, oddáva sa nečinnosti; otrasie sa ako pes al. strasie to ako pes vodu nemá výčitky, nehanbí sa za svoje skutky; expr. prísť o niečo ako pes o chvost náhle, znenazdajky o niečo (cenné) prísť; pristane mu to ako psovi piata noha vôbec mu to nepristane; skapať/skončiť/zdochnúť ako prašivý pes zo­mrieť bez pomoci a záujmu okolia; to je [mu] toľko ako psovi mucha to je veľmi málo, nestačí to; zaobchádzať s niekým ako so psom veľmi zle sa k niekomu správať; zbiť/zmlátiť niekoho ako psa surovo, bezohľadne niekoho zbiť; ani pes po ňom neštekne al. ani pes sa oňho neobzrie nik si ho nevšíma, nikomu nechýba; [ani] psa nehodno von vyhnať al. ani psa by nevyhnal [z domu] je škaredé počasie; cítiť sa pod psa cítiť sa z telesnej al. duševnej stránky veľmi zle; dostal, čo pes nechce a) zbili ho b) riadne mu vynadali; expr. je to pod psa je to úplne zlé, je to nanič; mať náladu pod psa byť bez nálady, nebyť v dobrom citovom rozpoložení; to iba za psom hodiť je to bezcenné, je to nanič; tu/tam/v tom je pes zakopaný a) v tom je podstata veci b) v tom je problém; [z] dvoch dvorov pes o falošnom, bezzásadovom človeku
parem. kto chce psa biť, palicu si nájde kto chce, na kritiku si vždy nájde dôvod; nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina zlé sa nezmení na dobré; nech psom tráva rastie, keď kone podochnú oneskorená pomoc, práca a pod. je zbytočná; pes, ktorý breše, nehryzie nie vždy je zlý ten, čo nadáva; príde na psa mráz aj prefíkaného človeka postihne nešťastie, trest, zaslúžená odplata; psy brešú, ale/a karavána ide ďalej netreba sa dať ovplyvniť postojom nežičlivcov; život je pes život nie je jednoduchý, žiť je ťažké
psík G a A -ka pl. N psíky/psíci/psíkovia G -kov A psíky/psíkov m. zdrob. i expr. k 1: prechádzka so psíkom; kúpiť deťom malého psíka; pohladkať susedovho psíka; po dvore behajú dva psíky; psíci ticho kňučali vo vedľajšej izbe [V. Klimáček]; psíček G a A -čka pl. N -čkovia/-čky A -čkov/-čky m. zdrob. expr. k 1: prítulný p.; opustené psíčky; pozorovala spomalený prechádzkový krok dôchodcov so psíčkami [V. Švenková]; psisko -ka pl. N -ká G psísk s., v sg. i m. zvel.: čierne p.; tie psiská neustále štekajú; do záhrady vbehol velikánsky p.


PES skr. chem., textil. ▶ polyester, polyesterové vlákno

-es/281773±1009 3.01: substantíva m. živ. N sg. 30423→30672
+15
−139
pes/9983 James/5390 Charles/3107 Jones/1907 Jacques/1641 Aristoteles/1295 Sokrates/1180 Descartes/844 Holmes/681→718
+5
−9
Jules/557 Herodes/421 Johanides/402 Gates/379 (23/2848)

-s/2996481±3995 3.81: substantíva m. živ. N sg. 106181→105893
+628
−816
pes/9983 Kristus/8474 James/5390 Július/3867 Boris/3847 Chris/3572 Thomas/3296 Charles/3107 Louis/2552 Weiss/2173 Klaus/2172 Jones/1907 Rus/1569→1669
+111
−67
Marcus/1647 Jacques/1641 Hans/1639 Nicolas/1396 Aristoteles/1295 Kovács/1267 Sokrates/1180 Carlos/1112 Denis/1092 Francis/1081 Williams/1078 Lewis/1071 Douglas/1056 Luis/1030 génius/1012 Kiss/920 (171/34367)

pes planus [pés plá-] neskl. m. ‹l› lek. plochá noha


pes transversoplanus [pés trá-rzo-lá-] neskl. m. ‹l› lek. priečne plochá noha


pes valgus [pés] neskl. m. ‹l› lek. vbočená noha


pes varus [pés vá-] neskl. m. ‹l› lek. vybočená noha

pes šelma chovaná ako domáce zviera: strážny pesexpr.: havkáčďavkáčdunčo (väčší chlpatý pes): pred búdou sedí dunčohovor. bundáš (pes s dlhou hustou srsťou) • det. havohypok.: čučokuťo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pes, psa, mn. č. psi/psy, 4. p. psov/psy m. dravec chovaný ako domáce zviera najmä na stráženie; zool. p. domáci (Canis familiaris); strážny, poľovný, ovčiarsky p., besný p., zlý p.; p. hryzie, breše, zavýja; pozor, zlý pes! upozornenie, že v dome je zlý pes;

pren. pejor. nadávka podlému, zlému človeku: Hutman Pajtáš bol pes. (Hor.)

hovor.: hladný ako p. veľmi; chodí za ním ako p. všade ho nasleduje; ustatý ako p. veľmi; ubitý ako p. veľmi utrápený, pokorený; hanbiť sa ako p. veľmi; biť, ťať niekoho ako psa veľmi; verný ako p. neobyčajne; zaobchádzať s niekým ako so psom veľmi zle; nehodno ani psa von vyhnať o zlom počasí; príde na psa mráz aj prefíkaného človeka postihne nešťastie, trest; nebude zo psa slanina veľmi zlý človek sotva sa stane dobrým; strasie to ako p. vodu nedbá na výčitky; to je toľko ako psovi mucha málo; dostal, čo p. nechce bitku, nadávky; to iba za psom hodiť je to zlé, bezcenné; expr. byť pod psa pod kritiku, úplne zlé, nanič; žijú ako p. a mačka správajú sa k sebe nepriateľsky, bijú sa; zvykne, privykne ako p. na bitku časom sa zvykne na všetko zlé; tam je p. zakopaný v tom je háčik, jadro veci; hovor. prišiel o to ako p. o chvost nenazdajky; naťahuje sa, vyťahuje sa ako p. na pazderí (o človeku) lenivo, labužnícky; Kto chce psa biť, palicu si (ľahko) nájde (prísl.) kto chce páchať neprávosť, ľahko nájde zádrapku; nevkročí sem ani p., ani p. sa o dakoho (o dačo) neobzrie nikto si nevšimne dakoho (dačo), nepostará sa o dakoho (o dačo); ani p. nezabreše nik si nespomenie;

psík, -a, mn. č. -ky/-ci i psíček, -čka, mn. č. -čky/-čkovia m, zdrob. expr.

pes m.
1. csl šelma chovaná ako domáce zviera najmä na stráženie (zool. Canis): Tam počuľi aj psa šťekaťi (V. Lom MK); Skapal nám pes (Kameňany REV); Náž gazda ňezňesie doma mačku, ale psou má rát (Brodzany TOP); Počúvala, otkál ščekajú psi (V. Rovné BYT); A za ňím utekali tré psi (Záh. Bystrica BRA); Daj psovi pokoj, ta ce ňeukuśi (Markušovce SNV); U naz malochto trime psa (Dl. Lúka BAR); A takoj na nas psa puśčil (Sečovce TRB)
L. bundati pes (Sobrance) - s dlhou srsťou; besní pes (Ležiachov MAR), zbiesní pes (Stupava BRA) - postihnutý besnotou; izboví pes (Žaškov DK) - chovaný na ozdobu; strážni pes (Kaľamenová MAR) - ktorý stráži dom; valaskí pes (Brusno PDZ, Zázrivá DK), ofča̋rski pes (Zázrivá DK) - ktorý zavracia ovce na paši; polovníckí pes (Trakovice HLO) - používaný pri poľovačkách; babin pes (Dl. Lúka BAR) - chlpatá húsenica
F. takuo chuduo aňi pes (Žaškov DK) - veľmi chudé; hlanní jak pes (Lukáčovce HLO) - veľmi hladný; haňbil śe jak pes (Brezina TRB) - veľmi sa hanbil; vaďiľi sä ako psi (Žaškov DK) - veľmi sa vadili; prišiel o to ako pez o chvost (Martin) - nečakane; to je ako pre psa mucha (Kláštor p. Zniev. MAR), to je len ako psovi mucha (V. Maňa VRB) - veľmi málo; prišél k tomu jako pes ge kosci (Bošáca TRČ) - náhodou; išél ottal jak pez z veselá (Lubina NMV) - nepochodil, nemal úspech; privikou̯ ako pez na bitku (Martin) - časom si zvykol na všetko zlé; ten je jag zbití pes (Kuchyňa MAL) - je veľmi unavený; utrápený; ta ho zbiľi ta_jak psa (Buglovce LVO) - veľmi ho zbili; natahuje sa jak pez na pazderí (Kuchyňa MAL) - lenivo, s pôžitkom; chodzi jak pes s prebitu nohu (Brezina TRB), škinta jak pes s prebitu nohu (Lastomír MCH) - kríva; ľita jak kvarni pes (Studenec LVO) - hľadá, čo by ukradol; komare me kušu jak psi (Fintice PRE) - veľmi ma štípu; žijú ako pe_z maškou (Rim. Píla RS) - neznášajú sa; breše na človeka jak pes (Markušovce SNV) - napáda ho hrubými slovami; prišol na psa mras (Dl. Lúka BAR) - nastali zlé časy; oči śe mu śvica jak psoj (Čemerné VRN) - túžobne na niečo pozerá; aňi psa bi ňevihnau̯ (Rim. Píla RS), neni honno ani psa vihnad ven (Lukáčovce HLO) - je veľmi zlé počasie; to je zo dvuh dvorou pes (Pukanec LVI), to je pez dvoh dvoróv (Lukáčovce HLO) - to je neúprimný, falošný človek; vecheď drží ako pez ježa (Pukanec LVI) - bojazlivo, nešikovne ho drží; uťeká ako za besňin pson (Pukanec LVI) - veľmi sa náhli; ťaško starého psa ňiéčomu naučit (Bošáca TRČ) - starý človek si ťažko osvojuje niečo nové; o tebe śe aňi pez ňeoptre (Markušovce SNV) - nikto si ťa nevšimne; aňi pe_za ňim ňezabreše (Rim. Píla RS) - nikto si naňho nespomenie; dobre véme, ďe je pez zakopaní (Lapáš NIT) - poznáme dôvod, podstatu veci; ňemá aňi, śo bi za psom zalúśiu̯ (Rim. Píla RS), ňebulo s čim za psom rucic (Brezina TRB) - nemá, nemali nič; vivráva_ca zo psa na psa (Rim. Píla RS) - vyhovárať sa jeden na druhého; dau̯ mu, šo pez ňechce (Rim. Píla RS) - vynadal mu; čo máž ot psa oči?! (Svätoplukovo NIT) - čo si hlúpy?!; bodaj ťa psi zaľi! (Ležiachov MAR), co bi teho pes pobil! (Studenec LVO), pez bi ich pobiol! (Kluknava GEL), pes ci macir! (V. Zalužice MCH) - zahrešenia; pes psa pozná (Rim. Píla RS), pes psu brat (Revúca) - zlý človek pozná seberovného; pes psa dicki zastaňe (Bošáca TRČ), pes psa žrat ňebuďe (Bošáca TRČ) - ľudia rovnakého zmýšľania na seba neútočia; ňebuďe zo psa slaňina aňi z vlka baraňina (Podkonice BB), ňebudze zo psa slaňina, aľe pśina (Žakarovce GEL) - od zlého človeka nečakaj nič dobré; chto ze psí spává, z buchámi stává (Bošáca TRČ) - od styku so zlom nečakaj nič dobré; pez breše a vieter ňesie (Krivá DK), pez breše - vichor ňeśe (Jasenov HUM) - hlúpe reči si nehodno všímať; u torieho gazdu pes chľieb žrie, pri tom breše vo dvore (Krivá DK), aj pez vié, chto mu dává jesci (Bošáca TRČ), u kotroho gazdu pes chľip žre, na toho dvore breše (Humenné) - kto platí, tomu slúžiš; na kosťi sa ždi pez nájďe (Krivá DK) - na všetko sa nájde záujemca; takuo lacnuo mäso psi žrú (Krivá DK) - to ti nie je primerané; od roskoši sa psi besňejú (Rim. Píla RS) - prílišná voľnosť môže uškodiť; ďe sa domáci psi trhajú, ňäch sa druhí ňemiešajú (Krivá DK) - do rodinných sporov sa netreba miešať; pez ňevezme, ko_cuka ňedá (Rim. Píla RS) - nedôjde k pohlavnému styku, ak je žena neprístupná; obecunka - psu darunka (Richvald BAR) - sľúbená vec nie je istá; biť pot psa (Rim. Píla RS) - úplne zlé, nanič; tam je teda pe_zakopaní! (Kuchyňa MAL) - v tom je podstata veci
2. v dvojslovnom názve hmyzu: babí pes (Dol. Mariková PB), babin pes (Studenec LVO, Hrabkov PRE) - chlpatá čierna húsenica
F. skurčil śe jag babin pes (Studenec LVO) - schúlil sa do klbka
3. vsl časť krosien, ktorou sa krúti návoj: Pes take drevo, u štretku dzira a z ňim še kruci navoj a predza idze hore, nakruca še (Brezina TRB); Pripravila psa na krosna (Remeniny GIR); Pes tam (na krosnách) na to, žebi śe mohla tota predza zo zadňoho navoja otkrucac (Žalobín VRN)
4. koš. (kratší) prút v kostre koša, ktorým sa rozširuje bočná stena: Zaloš psa na koša̋rik! (Rat. Zdychava RS)

pes m
1. dravec chovaný ako domáce zviera na stráženie a na lov, zool p. domáci Canis familiaris: ktoz chowa psa, ktery kusse, nebo wlka krotkeho anebo nedwede neb opicy, czoz ti sskody vczynie, to musy ten platiti (ŽK 1473); od Palusskj za sstyry chleby režne psom panskym d 8 (ŽILINA 1586); predešlym panum panskym chrtuv sme nechovali, nyni, uctive pišic, leciakych psuv musime chovati a jesli ktery skape, musime zan platiti fl 3 (PAPRADNO 1673 LP); huntslogrowy, čuo psou bil, d 12 (KRUPINA 1684); Guro Dewečžka a Thomas Fiacson (ovce) zagat chtely, walach na nych (:salva venia:) psou zahuczkau ((BYTČA) 1732)
L. chimera triforemna z hroznjm tjm pekelnjm o trych hlawach psom (:Cerberus:) rečenjm (KoB 1666 mytol) v gréckom a rímskom bájosloví trojhlavý pes strážiaci vchod do podsvetia; syagrus; swinsky pes, wepr diwoky mórsky (:ryba:) žralok;
x. astron antecanis: hwezda Psa menssyho zo súhvezdia Psa (KS 1763)
F. (o záporných javoch) v prirovnaniach: lzete yako zradny psi (POSÁDKA 1459 E); tu na swetě lakomcum priprawugj se hody, tam hlad budu trpeti gako psy (SK 1697); allatro: na někoho ssťekati, wyti gako pes (WU 1750); zlopowestny ten tyran chcel, abi (porazení králi a kniežatá) gako psi lačniwi pod stolem geho lazili (MS 1758); naučí ťa žena móres, že budeš hlady mrieť jak pes (PV 1761); hirrio: wrčjm gako pes (KS 1763); v prísloviach: zleho napominat, psu na stul hlawu cpat, wždycky pes pod stul hledj ťažko je pomáhať tomu, kto o to nestojí; wlk wssudy swobodnj, kramsky pes newolny, na hrdle lancz nosiwa kto slúži, nie je slobodný; darmo jest psa krmit, na slaninu, zabit, ze psa bywa wždycky pes ťažko meniť podstatu veci (BV 1652); kdy pes kost hloce, tedy towarysse miety nechce (o lakomstve) (PG 1656); na malem zagačku učja se psy srny gest, t. g. zlodegj z maleho hrjchu postupugj do wetssjho; mnoho psu gest zageči smrt, t. g. težko proti syle; pes ktery negwjc ssteka, newelmi kusse (SiN 1678); dwuch dworow pes častokrate obe wečere zamesskawa; pes by nebral, kdyby suka nedala (BYTČA 1779); geden pes druhému blechy hledá rovnakí si pomáhajú (PD 18. st)
2. (v nadávke podlému človeku) pejor naničhodník, zloduch: Andras nepobozne mluwil: Czo z mogu zenu lihass, kurwiss a wsseckj zle wecj s nu pachass, pse ssantawj, kulhawy, sakramentska sselma (ŽILINA 1622); richtar taky nachnewany pryssel, wynawssy nuoss (hovoril): Prebygem te, y toho psa popowskyeho, kde ho stretnem (VYDRNÍK 1657); ty nečissty, mizernj, bidnj a nanichodni klewetárski pse (VP 1764); nejsi hoden meho ditete mileho, ty pes tyransky (AD 18. st); psí, peský príd privl
1. k 1: bich ty psye cztwrtki prodawal (BYTČA 1581); mystrowy poprawnymu od psych kusuw wedle obyczege f 1 d 8 (ŽILINA 1610); caninus: psy, pesky; corrigia canina: psy koža; magaria; psy búda (KS 1763)
L. psie zuby (u zvierat) mliečne; nefunkčné: (kone) kdis ale zmenili guss zubi swe, ťessko gest gegich wek poznati, pozna se ale wek koňe ass do sedmeho roku s toho, kďiš po zmeňeni zubuw tge psge zubi menssge magi aneb ag po sedmich letech gest (PR 18. st); psie dni čas letnej horúčavy: obecny lid bogj se užjwati lékařstwj pokud psý dni trwagj (TiS 1788); ad calendas Graecas: na psy letničky (PD 18. st) nikdy: Psi hwezda wzbuzuge horko (KoA 17. st) Sírius; v názvoch rastlín označuje často plané, neužitočné al. jedovaté druhy: bot chamaemespilus: psy ostružina (KS 1763) jarabina mišpuľková Sorbus chamaemespilus; colchicum: psy kwet (GF 1717) jesienka obyčajná Colchicum antumnale; pulicaris herba: psy len (KS 1763) skorocel blškový Plantago afra; manna gramen caninium: psy bylina pýr plazivý Elytrigia repens; bulbus vonitorius: psy cybula (KS 1763) rastlina z rodu modrica Muscari; p. hrozen, psie víno, drevo ľuľok sladkohorký Solanum dulcamara; zelene listi psiho wina (:Solanum:) skragane aneb ssekane palčiweg podagre spomaha (RN 17.-18. st); solanum: psy hrozen, pekny hrozeň (:bylina:) (KS 1763); kdy ma nekdo neco w žaludku, od čeho y opuchne, z drewa psieho treba (užiť), co gsau na nem čierne gahotky a bielim kwetem kwitne (LR7 18. st); p. rumin, kôpor ruman smradľavý Anthemis cotula: camomilla foetida: psy rumin; cotula foetida: psy kopr (:bylina:) (KS 1763); p. jazyk psí jazyk lekársky Cynoglossum officinale: cinoglossa: psj yazik (MT 17. st); psy yazyk bylina listu obdlužneho gest a ostreho yako wolowy yazyk (HL 17. st); cynoglossum officinale: psý gazyk (LF 1791); p. jazyček
a. skorocel kopijovitý Plantago lanceolata: psy gazyček, gitrocel (LF 1791)
b. psí jazyk lekársky Cynoglossum officinale: cynoglossum: psy gaziček (NP 17. st); psie mlieko mliečnik obyčajný Tithymalus esula: wezmy zelinu rečenu psj mleko, z kterég, kdy gj otrhne, teče mleko (MT 17. st); neyobecnegssj a neysskodliwegssj zeliny gsau takrečené wlčj a psý mléko (HRK 1773); zool rozličné druhy hmyzu: ricinus: psy wess aneb mucha psy; coenomya: psy mucha; cynips: psy mucha (KS 1763) hmyz zo skupiny blanokrídlovcov, hrčiarka Cynipoidea; infecta, které okolo wody ljtagj - psý sluha, hadj sluha (BH 1798) vážka Odonata
2. k 2: ti pse, si pesky narod, nemuzess dokazac s s twogim psym narodem, že ga tebe kriwdu urobil (BARDEJOV 1682); wáss psý sstek wám naspád do hrdla wklepem a zacwikugem (BR 1785); psík, psíček dem k 1: catulus: psyček, ssťenec (KS 1763); catulus: psýk (PD 18. st)
F. nekdy psyček dosti maly y welkeho wepra zwaly (Se 18. st); psisko s aug k 1: canis magnus: psysko (PD 18. st); k 2: ej, Valko, ver si ty psisko (PV 1761)
P. tpn Poscolou (Psolovce, dnes Obsolovce 1156 CDSl)


psíček p. pes


psík p. pes


psí p. pes


psisko p. pes

Pes_1 Pes Pes_2 Pes Pes_3 Pes Pes_4 Pes Pes_5 Pes
pes
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) pes
G (bez) psa
D (ku) psovi
A (vidím) psa
L (o) psovi
I (so) psom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) psi
G (bez) psov
D (ku) psom
A (vidím) psov
L (o) psoch
I (so) psami
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) psy
G (bez) psov
D (ku) psom
A (vidím) psy
L (o) psoch
I (so) psami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko PEŠ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
PRIEVIDZA III-NECPALY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a zapíska na psy et siffle ses chiens
ho poslúchal ako pes obéissait comme un chien
pes ešte stále brechal le chien aboyait toujours
pre tvojho psa je pour ton chien c'est
psy a mačky, ktoré les chiens et les chats qui
psy, prasce, deti, roľníkov chiens, cochons, enfants, laboureurs
tvoj pes chce dostať ton chien veut gagner
že zmizol jeho pes que son chien avait disparu
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu