pes psa mn. psy/psi A psy/psov m. šelma chovaná ako domáce zviera najmä na stráženie, zool. Canis; jej samec: poľovný, ovčiarsky p., p. breše, zavýja;
pren. pejor. bezohľadný, krutý, zlý človek: byť voči niekomu p.; život je p.
● expr.: hladný, ustatý, lenivý ap. ako p.; hanbiť sa ako p. veľmi; tu je p. zakopaný a) v tom je podstata veci b) v tom je hlavná ťažkosť; príde na psa mráz aj prešibanca stihne trest; je to ako psovi mucha málo; je to pod psa nevyhovujúce; nehodno ani psa von vyhnať je škaredé počasie; ani p. sa oň neobzrie nik si ho nevšíma; naťahovať sa ako p. na → pazderí; → otriasť sa ako p.; p., ktorý breše, nehryzie nie vždy je zlý ten, čo nadáva; nebude zo psa slanina (ani z vlka baranina) zlé sa nezmení na dobré; žart. nech psom tráva rastie, keď kone podochnú oneskorená pomoc, práca ap. je zbytočná; kniž. psy brešú, ale karavána ide ďalej netreba sa dať ovplyvniť postojom (rečami, činmi ap.) nežičlivcov;
psí príd.
1. týkajúci sa psa, patriaci psovi: p. štekot, psia búda
2. pripomínajúci niečím psa: p. pohľad pokorný; psia vernosť, poslušnosť úplná
3. expr. zlý: psie počasie, p. život
● expr.: to je tvoja psia povinnosť to musíš urobiť; → vyjsť na p. tridsiatok; p. hlas do neba nejde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu;
psík -a mn. -y/-ci A -y/-ov, psíček -čka mn. -čky/-ovia A -čky/-ov m. zdrob.;
psisko -a psísk s., v jedn. i m. zvel.
pes G a A psa pl. N psy/psi A psy/psov m.
pes G a A psa pl. N psy/psi A psy/psov m. 1. ▶ šelma chovaná ako domáce zviera na stráženie, ako spoločník človeka al. ako pomocník pri vykonávaní rozličných úloh: veľký, silný p.; malý, zavalitý p. s hladkou srsťou; čistokrvný p.; p. s rodokmeňom; poľovný, ovčiarsky, salašnícky, záprahový p.; strážny, policajný p.; spoločenské plemeno psa; chovateľ psov; odchyt túlavých psov na území mesta; uviazať, pustiť psa; večer počuť z dediny štekot psov; psy vrčali a cerili zuby; Slečna, ako to, že nemáte psa na vôdzke? [Z. Šulajová] ▷ zool. pes domáci Canis familiaris; pes hyenovitý Lycaon pictus šelma žijúca v savanách vo východnej Afrike a loviaca vo svorkách □ asistenčný pes zabezpečujúci osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pomoc pri každodenných činnostiach (prinášanie predmetov, privolanie nevyhnutnej pomoci v prípade nebezpečenstva a pod.); lavínový pes vycvičený na hľadanie obetí v lavínach; vodiaci pes špeciálne vycvičený na pomoc nevidiacemu človeku; pozor, (zlý) pes!; zákaz vodenia psov!; zákaz voľného pohybu psov tabule s upozornením, nápisom, obyč. pri vstupe na niektoré verejné priestranstvá 2. hovor. expr. ▶ bezohľadne konajúci, postupujúci, krutý, nemilosrdný človek (často v nadávkach): bol na ňu úplný p.; ty prašivý p., čo si to vykonal!; šéf je na podriadených p. ◘ fraz. bolo/je ich ako psov niekde je nad očakávanie veľa ľudí; byť ako za groš pes byť malý, drobný, šťúply; byť hladný ako pes byť veľmi hladný; byť lenivý ako pes byť veľmi (rozčuľujúco, provokatívne) lenivý; byť unavený/ustatý ako pes byť veľmi vyčerpaný; byť verný ako pes byť úplne oddaný niekomu; cítiť sa ako zbitý pes mať z niečoho veľmi zlý pocit, cítiť sa psychicky veľmi zle; držať sa niečoho ako pes ježa a) presne sa niečoho pridržiavať b) pevne niečo držať; držať sa niekoho ako pes ježa húževnato, vytrvalo vyhľadávať niečiu spoločnosť; hanbiť sa ako pes cítiť sa veľmi trápne kvôli predošlému správaniu; hodiť niekomu niečo ako psovi kosť ponúknuť, dať niekomu niečo ako zvyšok, nedôstojne; chodiť za niekým ako pes oddane sledovať niekoho úplne všade; majú sa radi/žijú/sú ako pes a mačka neznášajú sa, žijú v nepriateľstve, majú spory, nedorozumenia; naťahuje sa/preťahuje sa/vylihuje ako pes na pazderí príjemne si hovie, oddáva sa nečinnosti; otrasie sa ako pes al. strasie to ako pes vodu nemá výčitky, nehanbí sa za svoje skutky; expr. prísť o niečo ako pes o chvost náhle, znenazdajky o niečo (cenné) prísť; pristane mu to ako psovi piata noha vôbec mu to nepristane; skapať/skončiť/zdochnúť ako prašivý pes zomrieť bez pomoci a záujmu okolia; to je [mu] toľko ako psovi mucha to je veľmi málo, nestačí to; zaobchádzať s niekým ako so psom veľmi zle sa k niekomu správať; zbiť/zmlátiť niekoho ako psa surovo, bezohľadne niekoho zbiť; ani pes po ňom neštekne al. ani pes sa oňho neobzrie nik si ho nevšíma, nikomu nechýba; [ani] psa nehodno von vyhnať al. ani psa by nevyhnal [z domu] je škaredé počasie; cítiť sa pod psa cítiť sa z telesnej al. duševnej stránky veľmi zle; dostal, čo pes nechce a) zbili ho b) riadne mu vynadali; expr. je to pod psa je to úplne zlé, je to nanič; mať náladu pod psa byť bez nálady, nebyť v dobrom citovom rozpoložení; to iba za psom hodiť je to bezcenné, je to nanič; tu/tam/v tom je pes zakopaný a) v tom je podstata veci b) v tom je problém; [z] dvoch dvorov pes o falošnom, bezzásadovom človeku ◘ parem. kto chce psa biť, palicu si nájde kto chce, na kritiku si vždy nájde dôvod; nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina zlé sa nezmení na dobré; nech psom tráva rastie, keď kone podochnú oneskorená pomoc, práca a pod. je zbytočná; pes, ktorý breše, nehryzie nie vždy je zlý ten, čo nadáva; príde na psa mráz aj prefíkaného človeka postihne nešťastie, trest, zaslúžená odplata; psy brešú, ale/a karavána ide ďalej netreba sa dať ovplyvniť postojom nežičlivcov; život je pes život nie je jednoduchý, žiť je ťažké ▷ psík G a A -ka pl. N psíky/psíci/psíkovia G -kov A psíky/psíkov m. zdrob. i expr. k 1: prechádzka so psíkom; kúpiť deťom malého psíka; pohladkať susedovho psíka; po dvore behajú dva psíky; psíci ticho kňučali vo vedľajšej izbe [V. Klimáček]; psíček G a A -čka pl. N -čkovia/-čky A -čkov/-čky m. zdrob. expr. k 1: prítulný p.; opustené psíčky; pozorovala spomalený prechádzkový krok dôchodcov so psíčkami [V. Švenková]; psisko -ka pl. N -ká G psísk s., v sg. i m. zvel.: čierne p.; tie psiská neustále štekajú; do záhrady vbehol velikánsky p.
PES skr. chem., textil. ▶ polyester, polyesterové vlákno
pes planus [pés plá-] neskl. m. ‹l› lek. plochá noha
pes transversoplanus [pés trá-rzo-lá-] neskl. m. ‹l› lek. priečne plochá noha
pes valgus [pés] neskl. m. ‹l› lek. vbočená noha
pes varus [pés vá-] neskl. m. ‹l› lek. vybočená noha
pes šelma chovaná ako domáce zviera: strážny pes • expr.: havkáč • ďavkáč • dunčo (väčší chlpatý pes): pred búdou sedí dunčo • hovor. bundáš (pes s dlhou hustou srsťou) • det. havo • hypok.: čučo • kuťo
pes, psa, mn. č. psi/psy, 4. p. psov/psy m. dravec chovaný ako domáce zviera najmä na stráženie; zool. p. domáci (Canis familiaris); strážny, poľovný, ovčiarsky p., besný p., zlý p.; p. hryzie, breše, zavýja; pozor, zlý pes! upozornenie, že v dome je zlý pes;
pren. pejor. nadávka podlému, zlému človeku: Hutman Pajtáš bol pes. (Hor.)
● hovor.: hladný ako p. veľmi; chodí za ním ako p. všade ho nasleduje; ustatý ako p. veľmi; ubitý ako p. veľmi utrápený, pokorený; hanbiť sa ako p. veľmi; biť, ťať niekoho ako psa veľmi; verný ako p. neobyčajne; zaobchádzať s niekým ako so psom veľmi zle; nehodno ani psa von vyhnať o zlom počasí; príde na psa mráz aj prefíkaného človeka postihne nešťastie, trest; nebude zo psa slanina veľmi zlý človek sotva sa stane dobrým; strasie to ako p. vodu nedbá na výčitky; to je toľko ako psovi mucha málo; dostal, čo p. nechce bitku, nadávky; to iba za psom hodiť je to zlé, bezcenné; expr. byť pod psa pod kritiku, úplne zlé, nanič; žijú ako p. a mačka správajú sa k sebe nepriateľsky, bijú sa; zvykne, privykne ako p. na bitku časom sa zvykne na všetko zlé; tam je p. zakopaný v tom je háčik, jadro veci; hovor. prišiel o to ako p. o chvost nenazdajky; naťahuje sa, vyťahuje sa ako p. na pazderí (o človeku) lenivo, labužnícky; Kto chce psa biť, palicu si (ľahko) nájde (prísl.) kto chce páchať neprávosť, ľahko nájde zádrapku; nevkročí sem ani p., ani p. sa o dakoho (o dačo) neobzrie nikto si nevšimne dakoho (dačo), nepostará sa o dakoho (o dačo); ani p. nezabreše nik si nespomenie;
psík, -a, mn. č. -ky/-ci i psíček, -čka, mn. č. -čky/-čkovia m, zdrob. expr.
pes m. 1. csl šelma chovaná ako domáce zviera najmä na stráženie (zool. Canis): Tam počuľi aj psa šťekaťi (V. Lom MK); Skapal nám pes (Kameňany REV); Náž gazda ňezňesie doma mačku, ale psou má rát (Brodzany TOP); Počúvala, otkál ščekajú psi (V. Rovné BYT); A za ňím utekali tré psi (Záh. Bystrica BRA); Daj psovi pokoj, ta ce ňeukuśi (Markušovce SNV); U naz malochto trime psa (Dl. Lúka BAR); A takoj na nas psa puśčil (Sečovce TRB) L. bundati pes (Sobrance) - s dlhou srsťou; besní pes (Ležiachov MAR), zbiesní pes (Stupava BRA) - postihnutý besnotou; izboví pes (Žaškov DK) - chovaný na ozdobu; strážni pes (Kaľamenová MAR) - ktorý stráži dom; valaskí pes (Brusno PDZ, Zázrivá DK), ofča̋rski pes (Zázrivá DK) - ktorý zavracia ovce na paši; polovníckí pes (Trakovice HLO) - používaný pri poľovačkách; babin pes (Dl. Lúka BAR) - chlpatá húsenica F. takuo chuduo aňi pes (Žaškov DK) - veľmi chudé; hlanní jak pes (Lukáčovce HLO) - veľmi hladný; haňbil śe jak pes (Brezina TRB) - veľmi sa hanbil; vaďiľi sä ako psi (Žaškov DK) - veľmi sa vadili; prišiel o to ako pez o chvost (Martin) - nečakane; to je ako pre psa mucha (Kláštor p. Zniev. MAR), to je len ako psovi mucha (V. Maňa VRB) - veľmi málo; prišél k tomu jako pes ge kosci (Bošáca TRČ) - náhodou; išél ottal jak pez z veselá (Lubina NMV) - nepochodil, nemal úspech; privikou̯ ako pez na bitku (Martin) - časom si zvykol na všetko zlé; ten je jag zbití pes (Kuchyňa MAL) - je veľmi unavený; utrápený; ta ho zbiľi ta_jak psa (Buglovce LVO) - veľmi ho zbili; natahuje sa jak pez na pazderí (Kuchyňa MAL) - lenivo, s pôžitkom; chodzi jak pes s prebitu nohu (Brezina TRB), škinta jak pes s prebitu nohu (Lastomír MCH) - kríva; ľita jak kvarni pes (Studenec LVO) - hľadá, čo by ukradol; komare me kušu jak psi (Fintice PRE) - veľmi ma štípu; žijú ako pe_z maškou (Rim. Píla RS) - neznášajú sa; breše na človeka jak pes (Markušovce SNV) - napáda ho hrubými slovami; prišol na psa mras (Dl. Lúka BAR) - nastali zlé časy; oči śe mu śvica jak psoj (Čemerné VRN) - túžobne na niečo pozerá; aňi psa bi ňevihnau̯ (Rim. Píla RS), neni honno ani psa vihnad ven (Lukáčovce HLO) - je veľmi zlé počasie; to je zo dvuh dvorou pes (Pukanec LVI), to je pez dvoh dvoróv (Lukáčovce HLO) - to je neúprimný, falošný človek; vecheď drží ako pez ježa (Pukanec LVI) - bojazlivo, nešikovne ho drží; uťeká ako za besňin pson (Pukanec LVI) - veľmi sa náhli; ťaško starého psa ňiéčomu naučit (Bošáca TRČ) - starý človek si ťažko osvojuje niečo nové; o tebe śe aňi pez ňeoptre (Markušovce SNV) - nikto si ťa nevšimne; aňi pe_za ňim ňezabreše (Rim. Píla RS) - nikto si naňho nespomenie; dobre véme, ďe je pez zakopaní (Lapáš NIT) - poznáme dôvod, podstatu veci; ňemá aňi, śo bi za psom zalúśiu̯ (Rim. Píla RS), ňebulo s čim za psom rucic (Brezina TRB) - nemá, nemali nič; vivráva_ca zo psa na psa (Rim. Píla RS) - vyhovárať sa jeden na druhého; dau̯ mu, šo pez ňechce (Rim. Píla RS) - vynadal mu; čo máž ot psa oči?! (Svätoplukovo NIT) - čo si hlúpy?!; bodaj ťa psi zaľi! (Ležiachov MAR), co bi teho pes pobil! (Studenec LVO), pez bi ich pobiol! (Kluknava GEL), pes ci macir! (V. Zalužice MCH) - zahrešenia; pes psa pozná (Rim. Píla RS), pes psu brat (Revúca) - zlý človek pozná seberovného; pes psa dicki zastaňe (Bošáca TRČ), pes psa žrat ňebuďe (Bošáca TRČ) - ľudia rovnakého zmýšľania na seba neútočia; ňebuďe zo psa slaňina aňi z vlka baraňina (Podkonice BB), ňebudze zo psa slaňina, aľe pśina (Žakarovce GEL) - od zlého človeka nečakaj nič dobré; chto ze psí spává, z buchámi stává (Bošáca TRČ) - od styku so zlom nečakaj nič dobré; pez breše a vieter ňesie (Krivá DK), pez breše - vichor ňeśe (Jasenov HUM) - hlúpe reči si nehodno všímať; u torieho gazdu pes chľieb žrie, pri tom breše vo dvore (Krivá DK), aj pez vié, chto mu dává jesci (Bošáca TRČ), u kotroho gazdu pes chľip žre, na toho dvore breše (Humenné) - kto platí, tomu slúžiš; na kosťi sa ždi pez nájďe (Krivá DK) - na všetko sa nájde záujemca; takuo lacnuo mäso psi žrú (Krivá DK) - to ti nie je primerané; od roskoši sa psi besňejú (Rim. Píla RS) - prílišná voľnosť môže uškodiť; ďe sa domáci psi trhajú, ňäch sa druhí ňemiešajú (Krivá DK) - do rodinných sporov sa netreba miešať; pez ňevezme, ko_cuka ňedá (Rim. Píla RS) - nedôjde k pohlavnému styku, ak je žena neprístupná; obecunka - psu darunka (Richvald BAR) - sľúbená vec nie je istá; biť pot psa (Rim. Píla RS) - úplne zlé, nanič; tam je teda pe_zakopaní! (Kuchyňa MAL) - v tom je podstata veci 2. v dvojslovnom názve hmyzu: babí pes (Dol. Mariková PB), babin pes (Studenec LVO, Hrabkov PRE) - chlpatá čierna húsenica F. skurčil śe jag babin pes (Studenec LVO) - schúlil sa do klbka 3. vsl časť krosien, ktorou sa krúti návoj: Pes take drevo, u štretku dzira a z ňim še kruci navoj a predza idze hore, nakruca še (Brezina TRB); Pripravila psa na krosna (Remeniny GIR); Pes tam (na krosnách) na to, žebi śe mohla tota predza zo zadňoho navoja otkrucac (Žalobín VRN) 4. koš. (kratší) prút v kostre koša, ktorým sa rozširuje bočná stena: Zaloš psa na koša̋rik! (Rat. Zdychava RS)
pes m 1. dravec chovaný ako domáce zviera na stráženie a na lov, zool p. domáci Canis familiaris: ktoz chowa psa, ktery kusse, nebo wlka krotkeho anebo nedwede neb opicy, czoz ti sskody vczynie, to musy ten platiti (ŽK 1473); od Palusskj za sstyry chleby režne psom panskym d 8 (ŽILINA 1586); predešlym panum panskym chrtuv sme nechovali, nyni, uctive pišic, leciakych psuv musime chovati a jesli ktery skape, musime zan platiti fl 3 (PAPRADNO 1673 LP); huntslogrowy, čuo psou bil, d 12 (KRUPINA 1684); Guro Dewečžka a Thomas Fiacson (ovce) zagat chtely, walach na nych (:salva venia:) psou zahuczkau ((BYTČA) 1732) L. chimera triforemna z hroznjm tjm pekelnjm o trych hlawach psom (:Cerberus:) rečenjm (KoB 1666 mytol) v gréckom a rímskom bájosloví trojhlavý pes strážiaci vchod do podsvetia; syagrus; swinsky pes, wepr diwoky mórsky (:ryba:) žralok; x. astron antecanis: hwezda Psa menssyho zo súhvezdia Psa (KS 1763) F. (o záporných javoch) v prirovnaniach: lzete yako zradny psi (POSÁDKA 1459 E); tu na swetě lakomcum priprawugj se hody, tam hlad budu trpeti gako psy (SK 1697); allatro: na někoho ssťekati, wyti gako pes (WU 1750); zlopowestny ten tyran chcel, abi (porazení králi a kniežatá) gako psi lačniwi pod stolem geho lazili (MS 1758); naučí ťa žena móres, že budeš hlady mrieť jak pes (PV 1761); hirrio: wrčjm gako pes (KS 1763); v prísloviach: zleho napominat, psu na stul hlawu cpat, wždycky pes pod stul hledj ťažko je pomáhať tomu, kto o to nestojí; wlk wssudy swobodnj, kramsky pes newolny, na hrdle lancz nosiwa kto slúži, nie je slobodný; darmo jest psa krmit, na slaninu, zabit, ze psa bywa wždycky pes ťažko meniť podstatu veci (BV 1652); kdy pes kost hloce, tedy towarysse miety nechce (o lakomstve) (PG 1656); na malem zagačku učja se psy srny gest, t. g. zlodegj z maleho hrjchu postupugj do wetssjho; mnoho psu gest zageči smrt, t. g. težko proti syle; pes ktery negwjc ssteka, newelmi kusse (SiN 1678); dwuch dworow pes častokrate obe wečere zamesskawa; pes by nebral, kdyby suka nedala (BYTČA 1779); geden pes druhému blechy hledá rovnakí si pomáhajú (PD 18. st) 2. (v nadávke podlému človeku) pejor naničhodník, zloduch: Andras nepobozne mluwil: Czo z mogu zenu lihass, kurwiss a wsseckj zle wecj s nu pachass, pse ssantawj, kulhawy, sakramentska sselma (ŽILINA 1622); richtar taky nachnewany pryssel, wynawssy nuoss (hovoril): Prebygem te, y toho psa popowskyeho, kde ho stretnem (VYDRNÍK 1657); ty nečissty, mizernj, bidnj a nanichodni klewetárski pse (VP 1764); nejsi hoden meho ditete mileho, ty pes tyransky (AD 18. st); psí, peský príd privl 1. k 1: bich ty psye cztwrtki prodawal (BYTČA 1581); mystrowy poprawnymu od psych kusuw wedle obyczege f 1 d 8 (ŽILINA 1610); caninus: psy, pesky; corrigia canina: psy koža; magaria; psy búda (KS 1763) L. psie zuby (u zvierat) mliečne; nefunkčné: (kone) kdis ale zmenili guss zubi swe, ťessko gest gegich wek poznati, pozna se ale wek koňe ass do sedmeho roku s toho, kďiš po zmeňeni zubuw tge psge zubi menssge magi aneb ag po sedmich letech gest (PR 18. st); psie dni čas letnej horúčavy: obecny lid bogj se užjwati lékařstwj pokud psý dni trwagj (TiS 1788); ad calendas Graecas: na psy letničky (PD 18. st) nikdy: Psi hwezda wzbuzuge horko (KoA 17. st) Sírius; v názvoch rastlín označuje často plané, neužitočné al. jedovaté druhy: bot chamaemespilus: psy ostružina (KS 1763) jarabina mišpuľková Sorbus chamaemespilus; colchicum: psy kwet (GF 1717) jesienka obyčajná Colchicum antumnale; pulicaris herba: psy len (KS 1763) skorocel blškový Plantago afra; manna gramen caninium: psy bylina pýr plazivý Elytrigia repens; bulbus vonitorius: psy cybula (KS 1763) rastlina z rodu modrica Muscari; p. hrozen, psie víno, drevo ľuľok sladkohorký Solanum dulcamara; zelene listi psiho wina (:Solanum:) skragane aneb ssekane palčiweg podagre spomaha (RN 17.-18. st); solanum: psy hrozen, pekny hrozeň (:bylina:) (KS 1763); kdy ma nekdo neco w žaludku, od čeho y opuchne, z drewa psieho treba (užiť), co gsau na nem čierne gahotky a bielim kwetem kwitne (LR7 18. st); p. rumin, kôpor ruman smradľavý Anthemis cotula: camomilla foetida: psy rumin; cotula foetida: psy kopr (:bylina:) (KS 1763); p. jazyk psí jazyk lekársky Cynoglossum officinale: cinoglossa: psj yazik (MT 17. st); psy yazyk bylina listu obdlužneho gest a ostreho yako wolowy yazyk (HL 17. st); cynoglossum officinale: psý gazyk (LF 1791); p. jazyček a. skorocel kopijovitý Plantago lanceolata: psy gazyček, gitrocel (LF 1791) b. psí jazyk lekársky Cynoglossum officinale: cynoglossum: psy gaziček (NP 17. st); psie mlieko mliečnik obyčajný Tithymalus esula: wezmy zelinu rečenu psj mleko, z kterég, kdy gj otrhne, teče mleko (MT 17. st); neyobecnegssj a neysskodliwegssj zeliny gsau takrečené wlčj a psý mléko (HRK 1773); zool rozličné druhy hmyzu: ricinus: psy wess aneb mucha psy; coenomya: psy mucha; cynips: psy mucha (KS 1763) hmyz zo skupiny blanokrídlovcov, hrčiarka Cynipoidea; infecta, které okolo wody ljtagj - psý sluha, hadj sluha (BH 1798) vážka Odonata 2. k 2: ti pse, si pesky narod, nemuzess dokazac s s twogim psym narodem, že ga tebe kriwdu urobil (BARDEJOV 1682); wáss psý sstek wám naspád do hrdla wklepem a zacwikugem (BR 1785); psík, psíček dem k 1: catulus: psyček, ssťenec (KS 1763); catulus: psýk (PD 18. st) F. nekdy psyček dosti maly y welkeho wepra zwaly (Se 18. st); psisko s aug k 1: canis magnus: psysko (PD 18. st); k 2: ej, Valko, ver si ty psisko (PV 1761) P. tpn Poscolou (Psolovce, dnes Obsolovce 1156 CDSl)
psíček p. pes
psík p. pes
psí p. pes
psisko p. pes