Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj subst

perspektíva -y -tív ž.

1. zdanlivé zbiehanie sa rovnobežiek a zmenšovanie sa predmetov v diaľke; zobrazenie tohto javu: maľba s chybnou p-ou; → vtačia p.; → žabia p.

2. obyč. mn. výhľady, nádeje (do budúcnosti): mať dobré p-y (hospodárskeho) rastu

3. stanovisko, hľadisko: posudzovať niečo z p-y budúcnosti;

perspektívny príd.: p-e riešenie maľby; p. plán dlhodobý, p. futbalista schopný vývinu;

perspektívne prísl.;

perspektívnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
perspektíva ‑y ‑tív ž.; perspektívny; perspektívne prísl.; perspektívnosť ‑i ž.

perspektíva [-t-] -vy -tív ž.

perspektíva [-t-] -vy -tív ž.lat.1. i mat., fyz. ▶ zdanlivé zbiehanie rovnobežiek a postupné zmenšovanie vzdialenejších predmetov; geometrické zobrazenie tohto javu; pohľad do diaľky, perspektívnosť: chodník sa v perspektíve strácal
2. tech., výtvar. ▶ zobrazenie trojrozmerného priestoru na dvojrozmernej ploche; spôsob znázornenia hĺbky priestoru v plošnom obraze rozličnými odtieňmi farieb al. čiar: kreslenie miestnosti v perspektíve; lineárna p. stredové premietanie, ktoré sa snaží zachytiť realitu tak, ako ju vidí ľudské oko (všíma si hlavne dĺžky úsečiek, tvary telies); maliarska p. pri ktorej sa maliari snažia zachytiť aj zosvetlenie farieb; fotograf sa musí vždy rozhodnúť aký objektív správne zachytí perspektívu
3. (i na čo; s neurčitkom) ▶ (dobré) vyhliadky na dosiahnutie, uskutočnenie niečoho, perspektívnosť; op. neperspektívnosť, bezperspektívnosť: p. osobného rastu; p. lepšieho života; črtá sa mu nová p. v kariére; ten vzťah nemá perspektívu; po vyriešení personálnych problémov bude mať firma veľkú perspektívu rozvíjať sa; Úkosom pozeral na ňu a nástojil: – Neodpovedala si mi! Prečo žiješ bez perspektívy? [K. Lászlová]
4. ▶ východisková pozícia, z ktorej sa nazerá na vec al. na proces, východisko posudzovania, uhol pohľadu, hľadisko: analyzovať dielo autora v širšej perspektíve; v zborníku sa hovorí o potrebe zohľadňovať rodovú perspektívu v historických vedách; text je kompozične ozvláštnený striedaním rozprávačských perspektív; V dlhodobej perspektíve treba rátať s pribúdaním počtu a intenzity hlasov za zásadnú zmenu európskej agrárnej politiky. [Pt 2001]
5. lingv. funkčná perspektíva vety, funkčná vetná perspektíva ▶ slovosledné usporiadanie častí vety podľa stupňa ich komunikačnej závažnosti a v závislosti od významového začlenenia týchto častí do jazykového a situač­ného kontextu
fraz. pohľad zo žabej perspektívy a) pohľad na niečo odspodu b) posudzovanie niečoho s malým rozhľadom; vidieť niečo z vtáčej perspektívy a) z veľkej výšky b) posudzovať niečo z nadhľadu; vnímať/vidieť niečo z kozmickej perspektívy chápať niečo veľmi široko a úplne

perspektíva -y ž. ‹l›

1. pohľad do diaľky so zdanlivým zbiehaním sa rovnobežných čiar a s postupným zmenšovaním sa vzdialenejších predmetov; zobrazenie tohto pohľadu: z vtáčej p-y zhora; zo žabej p-y zdola; mat. lineárna, paralelná, rovnobežná p.; fot. vtáčia p. fotografia z nadhľadu; žabia p. fotografia z podhľadu; výtv. konvenčný spôsob videnia a zobrazovania skutočnosti spojený s riešením významových vzťahov

2. výhľad do budúcnosti: p. ďalšieho vývoja; nové p-y

3. hľadisko, stanovisko;

perspektívny príd.: p-e kreslenie riadiace sa zákonmi perspektívy; mat. p-e premietanie (v deskriptívnej geometrii) stredové na jednu priemetňu; – p. plán výhľadový, dlhodobý; psych. p-á orientácia žiakov jeden zo spôsobov motivácie žiakov k vyššiemu učebnému úsiliu;

perspektívne prísl.;

perspektívnosť -ti ž.

hľadisko 1. základ posudzovania • aspekt: posudzovať vec z rozličných hľadísk, aspektovstanovisko: z tvojho stanoviska je to pravdazreteľ: brať do úvahy politický zreteľohľad: v istom ohľade je to pravdazorný uhol: pod týmto zorným uhlom sa problém javí celkom inakprístup: vedecký prístup k riešeniu otázkystránka (vlastnosť niekoho, niečoho z istého hľadiska): vyhovovať zo všetkých stránokvýchodisko: spoľahlivé východisko pri rozhodovaníperspektíva: pozerať sa na vec z perspektívy budúcnosti

2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: hľadisko v divadletribúna (stupňovito vyvýšené hľadisko na športoviskách): sedieť na tribúne


nádej viera, že sa splní niečo očakávané, želané: nádej na víťazstvozastaráv. úfnosť: je slabá úfnosť na záchranuvýhľadvyhliadka: sú výhľady, vyhliadky na dobrú úroduperspektíva: nemá veľkú perspektívu do budúcnostihovor. šanca (nádej na úspech): mať šancu v súťaži


perspektíva 1. p. výhľad 2 2. p. nádej 3. p. hľadisko 1


výhľad 1. možnosť niečo odniekiaľ dobre vidieť • rozhľad: z okna je výhľad na vrchy; z veže bol malebný rozhľad na krajinupohľad: zo Slavína je pekný pohľad na Bratislavuvyhliadka (obyč. miesto s dobrým výhľadom): vyhliadka z výšiny na mestozried. prehľad (Kukučín)

2. viera, istota, že sa splní niečo očakávané • vyhliadka: existujú výhľady, vyhliadky na dobrú úroduperspektíva: dobré perspektívy do budúcnostinádej: nádej na víťazstvo

3. p. oblok

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

perspektíva, -y, -tív ž.

1. spôsob zobrazovania priestorových útvarov na ploche, pri ktorom sa rovnobežky zbiehajú a vzdialené predmety sa zmenšujú: lineárna, centrálna, vzdušná p.;

2. pohľad, výhľad vôbec: mať dobrú p.

vtáčia p. pohľad z (veľkej) výšky; žabia p. pohľad odspodu;

3. hľadisko, stanovisko: historická p.; pozerať na vec z p-y dejín;

4. (obyč. v mn. č.) výhľad, nádeje do budúcnosti: mať široké p-y, radostné p-y budúcnosti; otvárajú sa nové p-y

perspektíva
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) perspektíva
G (bez) perspektívy
D (k) perspektíve
A (vidím) perspektívu
L (o) perspektíve
I (s) perspektívou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) perspektívy
G (bez) perspektív
D (k) perspektívam
A (vidím) perspektívy
L (o) perspektívach
I (s) perspektívami

Zvukové nahrávky niektorých slov

perspektíva: →speex →vorbis
a ich historickú perspektívu et leur perspective historique
ex ante budúcich perspektív ex ante de perspectives futures
miestnej alebo regionálnej perspektívy perspective régionale ou locale
možnosti a perspektívy rozvoja possibilités et perspectives de développement
názorov a politických perspektív de vues et de perspectives politiques
nové možnosti a perspektívy nouvelles possibilités et perspectives
potreby a perspektívy partnerov besoins et perspectives des partenaires
vzťahy, príležitosti a perspektívy relations, opportunités et perspectives
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu