pera -y pier/perí ž. horný al. dolný svalový okraj ústneho otvoru: pekne krojené p-y, zahryznúť si do p-y, stisnúť p-y, s úsmevom na p-ách
● → visieť niekomu na p-ách;
perný príd.: fon. p-é spoluhlásky artikulované perami;
perička -y -čiek ž. zdrob.
pera pery obyč. pl pery pier/perí ž.
pera pery obyč. pl. pery pier/perí ž. ▶ horný al. dolný svalový okraj ústneho otvoru tvoriaci ústa: spodná, horná p.; úzke, tenké, plné, výrazné pery; pekne krojené pery; zmyselne našpúlené pery; rúž, balzam na pery; mať suché, popraskané pery; obliznúť si pery; priložiť si prst, ukazovák na pery, k perám ↗ i fraz.; pevne stisol pery ↗ i fraz.; nervózne si hrýzla peru; objal ju a nežne pobozkal na pery; zľahka sa dotkli perami pobozkali sa; na pohári ostal červený odtlačok namaľovaných perí; Juraj pohol perami, akoby chcel čosi povedať, ale nešlo mu to. [K. Lászlová] ▷ lek. rázštep hornej pery vrodená vývojová chyba, deformácia, nezrastenie pery □ čítať z pier vnímať slová sledovaním pohybov pier; mať fialové pery mať príznak podchladenia organizmu; modré pery a) sfarbenie pier spôsobené chladom b) sfarbenie pier signalizujúce nedostatočné okysličenie organizmu ◘ fraz. pery ako malina pekné, sýtočervené pery; niekomu zamrzol úsmev na perách od prekvapenia znehybnel; oduť pery prejaviť nespokojnosť, nahnevať sa; ohrnúť pery prejaviť nechuť, pohŕdanie nad niečím; priložiť si prst/ukazovák na pery naznačiť niekomu, aby mlčal, bol ticho; s modlitbou na perách modliac sa; s piesňou na perách so spevom; s úsmevom na perách a) s radosťou b) chladnokrvne, pokojne, bez vzrušenia; stisnúť pery premôcť, ovládnuť hnev, žiaľ, bolesť; visieť niekomu na perách pozorne sledovať niečie rozprávanie, pozorne niekoho počúvať; zahryznúť si do pery zdržať sa reakcie na niečo, nepovedať niečo neuvážené ▷ perička -ky -čiek ž. zdrob. i expr.: dieťa sa drobnými peričkami prisalo k prsníku
perička ↗ pera
pera horný a dolný mäsitý ružový okraj ústneho otvoru: mať nafarbené pery • hovor. expr. pysk • pejor. gamba: spodná gamba; oduť pysky, gamby
pera, -y, pier/perí ž. horný a dolný mäsitý ružový okraj ústneho otvoru: dolná, horná p., hrubé, vyhrnuté, mäsité, červené pery, zovrieť pery, maľovať si pery; zahryznúť si do pery (napr. pri zdržaní úsmevu); kniž. úsmev mu sadne na pery začne sa usmievať
● hovor. ohrnúť p-ami (p-y) nad niečím pohrdnúť niečím, odmietnuť niečo
perá s. pomn. zhont, jtek, snitr, bán, čiast. strnitr a strenč predná vidlicovitá časť konského voza, do ktorej je vsadené oje, predné snice: Medzi perá sa fkladá oje a najľepšie sa, keť samie dokriva narastú (Pukanec LVI); Tan tie perá musia biď glhie, abi oje stálo hore (Prochot NB); Predeg voza perá, a zadek sňice, spojuvala rázbora (Svätuša VRB); perá (Liešťany PDZ, Martin n. Žit. ZM, Kovarce TOP, Podlužany BÁN, Rajec ŽIL, Hor. Vadičov KNM)
pera1 ž. horný alebo dolný svalový okraj ústneho otvoru: Padou̯ a rosfakľiu̯ si vrchňiu peru (Socovce MAR); Oči náz hrejzlej, perej šťípalej (Lešť MK) L. viľiate peri (Košťany n. Tur. MAR) - opar, herpes (na ústach)
pera2 ž. obyč. mn. č. múčne jedlo a. száh, čiast. pov a jtrenč z rezancového al. zemiakového cesta, varené, s plnkou a posýpkou: Do nútra, do perí sa dávav lekvar, potom sa osipali z orechámi alebo z makom (Šípkové PIE); To sa tak nateňúčko rozgúlalo a bili pieri (Kunov SEN); peri (Istebník TRČ) b. jpov pečená buchtička z kysnutého cesta, plnená obyčajne lekvárom (ako tradičné štedrovečerné jedlo): Peri bívali na Vánoce (Trakovice HLO); vánočná pera (Dechtice TRN)
pera ž horný a dolný mäsitý ružový okraj ústneho otvoru: kvitku múj spanilý, fíku osladilý, líčko tvé červené, pery kolorové (ASL 1603-4); když se rak prida na gembach aneb wargach po nasky (!) pery (LR7 18. st) F. swaty Pawel aposstol to nagswetegsse gmeno (Boha) to w ustach, to w pere bez prestani nosiwal (MS 1758) stále o ňom hovoril