Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

peniaz -a L -i mn. -e -ov m.

1. kovové platidlo, minca, zried. i bankovka: strieborný p.

2. hromad. hovor. peniaze: zarobiť pekný p., kúpiť za lacný p. lacno

poznať niekoho ako starý p. dobre; expr. sedieť akopäť peňazí;

peniažtek -a m.

1. zdrob. k 1

2. drobná bylina s bielymi kvetmi, bot. Thlaspi

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
peniaz ‑a L ‑i mn. ‑e ‑ov m.; peniažtek ‑a m.

peniaz -za L -zi pl. N -ze G -zov/ i peňazí m.

peniaz -za L -zi m. 1. pl. N -ze G peniazov/peňazíokrúhle kovové platidlo, minca, zried. i bankovka: razené peniaze; dal, vložil mu do dlane p.; v ruke držal mešec so striebornými peniazmi; I vytiahol zaraz zlatý peniaz a podal ho sedliakovi so slovami: – Za dobrú odpoveď – poriadna pláca! [A. Habovštiak]; Hodili sme peniaz, vyšlo na mňa. [P. Jaroš]
2. hromad. hovor. ▶ istá suma peňažných prostriedkov: na tú dobu to bol veľký, pekný, značný p.; rozhodne nešlo o malý p.; získať niečo za symbolický p.; široká ponuka jedál za rozumný p.; každý p. navyše je dobrý; stálo ich to nemalý p.; Kdeže sa u nás vezme toľký peniaz? – Zárobkov je málo, ledva z nich vyžijeme. [A. Lauček]; Naješ sa u mňa, vyspíš, aj nejaký peniaz si zarobíš. [L. Ťažký]; Za rovnaký peniaz sa v iných regiónoch ponúkajú štvorizbové byty alebo aj rodinné domy. [HN 2007]
fraz. hovor. poznať niekoho ako starý peniaz veľmi dobre niekoho poznať; expr. sedieť ako päť peňazí ticho, pokojne sedieť; kúpiť/predať niečo za drahý peniaz veľmi draho; kúpiť/predať niečo za lacný peniaz veľmi lacno, pod cenu; expr. peniaze sa rozkotúľali rýchlo sa minuli; rozkotúľať peniaze (neuvážlivo) minúť finančné prostriedky al. iný majetok
zdrob. k 1peniažtek

peniaze všeobecný ekvivalent, v ktorom je vyjadrená hodnota všetkých druhov tovarov a prostredníctvom ktorej sa realizuje výmena • hovor. peniaz: zarobil veľké peniaze, veľký peniaz; kúpiť niečo za lacné peniaze, za lacný peniazobeživo (súhrn peňazí v obehu, expr. peniaze vôbec) • kapitál (väčšie množstvo peňazí): mať odložený kapitálhovor. financie (peňažné prostriedky): chýbajú mu financiehovor. koruny: zdedil pekné korunyhotovosť (hotové peniaze): pokladničná hotovosťzastar. istina (peňažný základ): účastnícka istinaúspory (usporené peniaze): žiť z úsporhovor. expr.: fukygroše: nemať fuky, grošežart. zastar. dudkysubšt. prachy: minúť všetky prachysubšt.: many • šupy • dengi


peniaz 1. kovové platidlo, zried. i bankovka • minca: zbieral zlaté peniaze, minceštátovka (papierový peniaz vydaný štátom): štátovka vysokej hodnotypäták (rakúsko-uhorská minca, hovor. desaťhaliernik al. iná drobná minca) • šesták (rakúsko-uhorská minca, hovor. dvadsaťhaliernik al. iná drobná minca) • zastar. turák (rakúsko-uhorská minca, hovor. expr. drobná minca) • expr.: grošgrajciar: nemám ani groš, ani grajciarzastar. moneta

2. p. peniaze

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

peniaz, -a, mn. č. -e, -ov (zried. i peňazí) m.

1. jednotlivé, kovové al. papierové platidlo, minca, bankovka: zlatý, strieborný, medený, starý p.

hovor. poznať dakoho ako starý p. veľmi dobre; hovor. sedí ako päť peňazí ticho, spokojne;

2. niečo majúce podobu peniaza: čokoládový p.;

3. hromad. hovor. suma peňazí, peniaze: v čas pokoja to bol pekný p.; hotový p. suma vyplatená v hotovosti

hovor. kúpiť dačo za lacný p. lacno; nebrať niečo za hotový p. nebrať vážne;

peniažtek, -a m. zdrob. expr.

peňaz p. peniaz


penež p. peniaz


peniaz m. (peňaz, peňeź)
1. csl minca, zried. bankovka: Tag mu tá ďiouka nakládla všakovich peňazí (Devičie KRU); Tento peňís pocházá ešče z dob Márije Terézije a je zlatí (Skalica); Za viňčovaňe dostavaľi zme po peňaźu (Studenec LVO); Našol som šumni peňeź (Petrovany PRE)
F. ale si nala̋l tot hrnok, takí je ani penes plní (Kameňany REV) - celkom plný; poznám ho jak starí peňís (Brodské SKA) - veľmi dobre ho poznám; seďí ani peť penezí (Revúca) - nepohnuto, ticho; zlí peňa̋s sa ňigdi ňestraťí (Krivá DK) - zlému sa neteš
2. strsl, zsl hromad. suma peňazí: Ťisícka je pre kažďího pekňí peňias (Králiky BB); Tech časiech, kot ňímau̯ človek š čoho peňia_ziaťi, dali zme sa prasečke držaťi (Čelovce MK); Pre mne je aj sto korún velkí penez (Revúca); O každí grož bula núdza a penás sa potreboval (Dol. Súča TRČ); Prodával role a lepší gazdové to kupovali aj za malí peňís (Láb MAL); Lebo aj mi zme dostali tú korunu, voláki ten penás (Lančár PIE)
L. penias ot komína (Brestovec MYJ) - peniaze platené na Juraja a Michala kominárovi
F. doma na penás taško prišiél (Trenč. Závada TRČ) - ťažko, zriedka zarobil peniaze
3. sor, miest. zvol, ipeľ a zgem, skys obyč. mn. č. rybacia šupina: Rybu zma vyčiščili ot peňaži a vypitvali (Turzovka ČAD); peňáze (Čimhová TRS); peňiaze (Hronec BRE); peňaze (Cinobaňa LUČ, Rim. Brezovo RS)
4. v dvojslovnom názve poľnej rastliny a jej plodu: judášou peňias (Pukanec LVI) - bot. večernica voňavá (Hesperis matronalis)

peniaz [-iaz, -áz, -íz] m, obyč. pl peniaze
1. razená minca, platidlo, mena: o nowych peniezych a o minczy; penize gmagi obnoweny bity, kdyz nowy pan przigde do zemie (ŽK 1473); tiem wdowam Ancze neb Barborze y ginym syrotkam tyhož nebožtika Matiege Menkawyho pocznu se klasti penize po fl z ffogtstwi (VEĽKÁ 1559); za žywota meg manželki Soffij nachazelo se gako na dwa fl starich penezy (ZVOLEN 1633); na polskge penjze nadáwali na tolgar per gr 4 (P. ĽUPČA 1694); očzjte fatens widel, že gedna truhla plna bola korenga a we dwoch boly penize na wsseligakeg minczj (JASENICA 1704); Kremnycza, banské mesto starodáwne, nekdy na zlato wyborné, mezitím tež od bitj penezy až posawát hýrečné (KrP 1760); fligo: penjze bigem, kugem; ferire pecunias: penjze biti (KS 1763); wogakum za drahe penize jak owes, tak y seno gsme kupowat musely (VRBICA 1767) za vysoké ceny; boli na pomoc tim banko-cedulam narobenge y medene pengaze (B. ŠTIAVNICA 1776)
L. berné, bežné, dobré, idúce p. platné, ktoré sú v obehu, plnohodnotné: navrhali na nas pan Jan a pan Vaclav čtyristo penis zlych, že nestali za nic a my ubozi lidie museli sme tolikieš dobrych dat (LISKOVÁ 16. st LP); wyzdwihli sme zlatich numero dwacat na drobnu sumu dobrich a bernich penazy (T. DVORY 1681); oddal sem sestre bežnych penezy tollari dewet (ŽILINA 17. st); aby (užívateľ) pagament zlata smele na giduce penize obratil (NJ 1785-88); biely p. strieborný: pane tatyku, mam ya neczo tych byelych penezy, ktere na ten czas ssly ((NITRA) 16. st); Kubo Jančura a towarissia s tjch huor zissli na Matussa Monyaka, kteri gjm dal tri dukaty a bielich tež penazy niečo (ORAVA 1735); bitkovský p., na obraz bitý p. minca s obrazom cisára al. kráľa: dalo se na strowu, kdy nosyly penyze zmenene na bittkowske a cysarske grosze (ŽILINA 1769); boží p. almužna: stips: almužna, božj peniz (AP 1771); červený p.
a. zlatý: na takowu potrebu za čerwene penize založil sem Geg Milostj pani Desöfficte hoffierstwo moge (T. PETER 1717); aureus stater: zlaty penjz, čerweny penjz (KS 1763);
b. medený: publikowáno gest, aby gissli čerwene turáky try do grossa (ŽD 1799); denný p. denná mzda: lide, žebi tess ten denni peniz dostali (MS 1758)
F. gako zly penjz znany gest (SiN 1678) má zlú povesť; stare wino, stare penize a stary dobry pratel we swete, tge try wecy su nagwzacnegssie (KP 18. st); Francuz po wsse zemi pekne se honosy, gako mrcha penjz diabel w swete nosy (KCS 18. st) o pyšnom nehodnom človeku
2. (obyč. s určením počtu) nižšia menová jednotka, drobná minca, denár: Symon Hrbas prodal Margetie Czmelowey tri cztwrti domu sweho wlastneho za sto a za dwa a dewadesat zlattych mincze uherskey, po sto penezych kralowskych na geden kazdy zlatty czitagicze; penize, ktere Mikulass Klimentowyc na stuol položil w summe osemnaste zlatych r., penezi 25 (S. ĽUPČA 1558; 1592); (Alžbeta) oddala Tomassowy na vrek za dewat zlatych a za meru peňazy (SLIAČE 1604); 2 babky = 1 Fennig aneb peníz (PrP 1780); slawna stolicza baranje maso neglepssje po dwa grajciare, podlegssje po po tri peniaze limitowat račjla (Kur 1785)
F. gest mu powynen ten mystr geho, v ktereho (tovariš) praczowal, werňe peniz na peniz polozity (CA 1669) vyplatiť všetko do haliera; ja nevzala sem ani jeden peníz od toho kupca (ASL 1677) vôbec nič; duchodnica, ktera anj na polkrabce, anj na heitmance za penjz poctiwostj nenecha (DUBNICA n. V. 1712) ani trochu; ad denarium solvere: wssecko az do gedneho peniza zaplatiti (KS 1763) do haliera
3. peňažný obnos, peňažná čiastka, suma: matka Barborzina podawssi to diedicztwi a pobrawssi penize ssla gest do Polsky a tam ty penize ztrawila (ŽK 1481); czo Ferencz Žitko wyplatil syrocych penezy (S. ĽUPČA 1589) patriacich sirote; za swe wlastne penize nadobila tato wdowa niektere zeme anebo lazy (MARTIN 1654); panske centy a kantry neoddaval krem w rok a mezy rokom ludom rozpoziczaval a interesy zato braval, kedy na penizoch, kdy na masle, w sire a yako sa z ludmy mohel dokonat (JASENICA 1704); z domu kdyš sem byl vyruceny, mal sem za sve vlasne peneši nakupeno a navoseno 75 dreva do budinku (ABOV 1783 LP); velike pokuty jak v penazech, tak v robote nas nasleduju (NAHÁČ 1786); hry o penaze (aby) v čelade sa stawiti a odwratiti mohli (NJ 1786-88)
L. angelika ge tak wyborna zelina ai s korenom, že neni tych penazi, s kterymi by sa wiplatit mohla (Zel 18. st) má veľkú hodnotu; bez p-í bezplatne, zadarmo: po smrti tich zwrchu menowanich lidi ma se ten wistawok bez penezi ku dworu nagiti (L. TRNOVEC 1580); hotové p. práv hotovosť: Janie, synu myly, wieď, že sem podlužen nieczo dobrym lidem, peniez ya chotowych nemam k placzeny nicz, ted mass statek zwrchni (ŽK 1517); magstrowy murarskemu dano od tey roboty hotovich penezy fl 309 (DOMANIŽA 1697)
F. (manželstvo je) ne pro penize, neb to zmize, ale pro cznost, neb tá trwa na wecžnost (BAg 1585); kdo ma penjze w hrsti, ten ma prateluw dosti; bez penezy do trhu, bez soli do domu (SiN 1678); kdo chce mnoho penez mitj, musi prezočivj bitj a vedet svoge uzitj (KC 1791); komu penezj nezbjwa, jablkami se wdečjwa; kdo penezj nemjwa, z korhely nesedawa; težko bez krjdel ljtaty, bez penezj (:tancowatj:) handlowaty (Se 18. st)
4. práv dlžobná suma, ktorej splatnosť je záväzná: kdy nekdo vžeruge, to gest od požjčanich penez cenz pita (RW 1702); kdi se brincza a sul rozda na nich, abi (úradník) penez za nimi dluho nenechawal ((NITRA) 1718)
L. isté p. splatná istina, základná čiastka obyč. dlžná: Jacub Laczo wiplatil slobodne a penizmi gistimi spolubraty swoge, Gasspera a Thomasse z ureku laczowskeho naweky (L. TRNOVEC 1580); interesové p. požičané na úrok: od kterich interesowich penezi a od gineho statku powinen bude tuže p. wdowu w swem dome držat (ŽILINA 1698); ľudské p. požičané, cudzie: toto wseczko computugicz powinen budem Geho Milosti semel et simul na tolarich aneb dukatich polozit ne luczke, nez swe nabiwane penize powinen budem polozit (BRUNOVCE 1665); ja Oney Maria, zawazugem do zalohu poddaneho Banaka, sedlaka a hovffera, wsseczkimi possitky do pet roky tym a takowim spusobem, že za piet roki ani s ludskimi penezy, aby nassimi nebudem zlobodna wimenjt (s. l. 17. st)
5. poplatky, peňažné dávky odvádzané vrchnosti (za čo): Dora Kozelka, ktera brala penize za swug plac f 6 (TURANY 1562) Balthazar Koza z sweho wlastneho nalywany penize polozyl (S. ĽUPČA 1567) z výčapu; pryyal ffojt od Hrianky na wyplneny dymowych penezy f 25 (ŽILINA 1599) poplatkov od ohniska; tohože času wzal Michal Mudron penez Sstefana Domka s penez domowich, ktere Michal Chalupka temuže Steffanowj Domkowi položil na prwssi termin za dom fl pet a dwaczet na interese (S. ĽUPČA 1600) za dom; protoze Wassich Milosty certifikuge (viceišpán) se ustawity, penize pak husarske roskazete Wassim chudim lidem, aby zitra do Bistricze prinesly pod birssakom 12 fl (S. ĽUPČA 1611) daň na vydržiavanie husárov; wedle roskazu Weljkomožnosti Wasseg na restantiae penezy marczowych aneb pywnych odsylam (BLATNICA 1614) daň za varenie piva; pltnicke penize vedle ustanoveni platia, od kazdej plti per d 50 (ORAVA 1625 U2) namiesto splavovania; (poddaní dávajú) rakošne penize fl (ORAVA 1625) daň na zasadania snemu; poddani furowati su powinni na swug naklad a peniz furownich žadnich nedawati (BUDATÍN 1629) daň za prevážanie tovaru; wyplaczeny luon czirkewnym sluzebnykom y z drwotnymi penezmi (ZVOLEN 1635) daň za rúbanie dreva; prigal sem hajowich peniez R. 8 (KORLÁTKA 1636) daň za stráženie lesov; prigal pan rychtar od cirkownykow drabskych penezy (ZVOLEN 1645) daň na vydržiavanie drábov; za kwasnycžne penize (BÁNOVCE n. B. 1650) daň za výrobu kvasníc; pani zaplatila palenowimy penyzmy (TRENČÍN 1652) daň za výrobu pálenky; wibirany dežomnich penez w Suczi (TRENČÍN 1652) daň za desiatok; dal sem na zamek kuchinskich penezi pres rok fl 100 (ZVOLEN 1654) na rozpočet kuchyne; ze trich mlynow czipowkowjch penezy (M. LUDANY 1656) daň za pečenie chleba; adwentnie penize dawagi se fl 12 (ZVOLEN 1679) odvádzané cirkvi v období adventu: od každej krawj celneg powina bude dat magirka po dwacet holbj masla a twarožne peneze dwa zlaty (S. PODHRADIE 1689) poplatok namiesto tvarohu; Joannes Rewiczki do domu p. Rewiczky A. (vošiel), kdežto wedel, že cassa widieczka z penezmy porcignymy zložena bila (VELIČNÁ 1724) s daňovými poplatkami; nekteri obiwatelie gemu penize šeffranowe nezložili (BECKOV 1735) za predaj šafránu; pritom teš o jakove penize urbarske s. panstvo dalo znat, aj uš i roskazuje, že by chudoba skladala takove penize (VAVREČKA 1775) dane podľa urbáru
L. desiaty, štvrtňový p. desiata štvrtinová čiastka z nej. poplatku: sedliaci velmi zrietka peniz čtvrtnový k mestu oddavaji (B. BYSTRICA 1695 CM); čo sme mali svoju živnost, s tychže jistych hvor sme dawali desiaty penias panom (Z. PORUBA 1782 LP); -ový príd k 3: pecuniarius: penizovy (LD 18. st); -ok [-ek], peniažtek, pl peniažky, peniažteky dem
1. k 2: powinnj bude učen do bratrstwa položity, kdy bjwa prigat, štiridcete vherskich penjžku do lady (JELŠAVA 1656); zdaliž nebiwagi prodawany dwa wrabčekowe za penisstek (Le 1730); když chcess ňekteru summu zlatych na penjžky vwesti, gináč miltiplikowati tobe nepotreba, gen dwe OO přjpjss; 150 penjžku gest tolar (LU 1775)
F. ad denarium: do penjsska (KS 1763) celú sumu
2. k 3: expr: nebo ya netoliko swimy penesky ale s cuzimy som ten obchodt gmal (D. STREHOVÁ 1600); nech geho (kupca) Pan B. W. požehna na statku a nas (na) nassich malicžkich penisskoch (BRESTOVANY 1750); tito penaske pry meg dcere zanechawam (PUKANEC 1785)
3. bot
a. rastlina z rodu čerkáč Lysimachia: Lysimachia nummularia: penizek, babka, pagácek (LF 1791);
b. rastlina z rodu peniažtek Thlaspi: thlaspi: penizek (NP 17. st); peniazkový príd k 3b: thlaspeos cretici: penzkowe (!) kretske semeno (TT 1745)

peniaz
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) peniaz
G (bez) peniaza
D (k) peniazu
A (vidím) peniaz
L (o) peniazi
I (s) peniazom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) peniaze
G (bez) peniazov
D (k) peniazom
A (vidím) peniaze
L (o) peniazoch
I (s) peniazmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo na francúzske peniaze ou en argent français
a nie jej peniaze et non pas son argent
no peniaze ešte väčšmi mais l'argent plus encore
peniaze, a môže nás l'argent et peut nous
peniaze im nikdy neprinesú l'argent ne leur donnera jamais
peniazmi a ešte väčšmi argent et encore plus
peniazmi v ruke sa argent à la main
požiadať ma o peniaze me demander de l'argent
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu