Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj ssj ma subst un

peniaze peňazí m. pomn. štátom uznané platidlo ako prostriedok výmeny, mince a bankovky: kovové, papierové p., drobné p., zarobiť (si) p., požičať niekomu p., počítať p., minúť (všetky) p.; publ. prepierať špinavé p.

ide to do p-í veľa to stojí; ťažké p. veľká suma; byť pri p-och mať (veľa) peňazí; vyhadzovať p. oknom plytvať; sedieť na p-och byť veľmi šetrný, lakomý; za → málo p-í málo muziky;

peniažky -ov m. pomn. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
peniaze peňazí m. pomn.; peniažky ‑ov m. pomn.

peniaze peňazí D peniazom L peniazoch I peniazmi m. pomn. ▶ štátom uznané platidlo ako prostriedok výmeny, peňažné prostriedky, financie; zúčtovacia jednotka vyjadrujúca hodnotu tovaru: papierové p. bankovky; p. daňových poplatníkov odvedené dane; poctivo, ťažko, ľahko zarobené p.; kúpna sila peňazí množstvo tovarov a služieb, ktoré možno kúpiť za určitú peňažnú jednotku; čerpanie peňazí z eurofondov; zostatok peňazí na účte; chorobná túžba po peniazoch; falšovanie peňazí; pracovať za smiešne p. za neúmerne nízku mzdu; počítať p.i fraz.; mať málo, veľa peňazí; dlhovať niekomu p.; vybrať si p. z bankomatu; šetriť si p. na auto; investovať p.; nevedieť hospodáriť s peniazmi; požiadať o vrátenie peňazí; poslať niekomu p. na účet; vyplatiť klientom p. za zrušený zájazd; hrať o p.; pripraviť, obrať niekoho o p.; spreneveriť p.; prísť, dostať sa k veľkým peniazom; previesť p. do cudziny; školy zápasia s nedostatkom peňazí; sú to zbytočne vyhodené p.; bola to strata času a peňazí; kde vziať toľko peňazí?; financovať predvolebnú kampaň z vlastných peňazí; ušetrené p. použiť na skvalitnenie služieb; expr. predávať byt za nekresťanské p. za neprimerane vysokú sumu; Robil všetko pre peniaze, s nechuťou a možno aj so strachom. [R. Sloboda]; Vždy, keď ide o peniaze, ide aj o moc. [Ľ. Jurík]; Nevedno, z čoho tam zbohatol, ale domov sa vrátil so slušným balíkom peňazí. [E. Urbaníková]fin. jednodňové peniaze úvery, vklady medzi bankami al. v rámci burzových obchodov na dennú výpovednú lehotu; neplnohodnotné papierové peniaze peniaze s núteným obehom majúce reálnu hodnotu nižšiu, ako je označená, vyrazená hodnota; ekon. drahé peniaze peniaze v čase, keď sú úrokové miery vyššie než ich priemerná dlhodobá úroveň úrokovej miery, ↗ i fraz.; lacné peniaze označenie pôžičiek, ktoré možno získať pri nízkej úrokovej miere, ↗ i fraz.; nominalistická teória peňazí teória popierajúca vnútornú hodnotu peňazí a hodnotiaca peniaze podľa ich nominálnej ceny nezávisle od hodnoty zlata; práv., publ. pranie špinavých peňazí legalizovanie peňazí získaných z trestnej činnosti (predaja drog, obchodovania s ľuďmi, so zbraňami, z prostitúcie, vydierania, pašovania, lúpeží a pod.) al. iným nezákonným spôsobom, uvádzanie nezákonne získaných peňazí do obehu □ čierne peniaze z ktorých nebola odvedená daň al. ktoré pochádzajú z nelegálneho obchodovania; drobné peniaze peniaze malej hodnoty, mince; hotové peniaze peniaze vo fyzickej podobe (bankovky, mince) pripravené na platenie, hotovosť
fraz. hovor. mať peňazí ako pliev mať veľmi veľa peňazí, nakladať s veľkým množstvom finančných prostriedkov; byť na peniaze byť ziskuchtivý, konať zištne, s ohľadom na výhodné možnosti ľahkého zisku; byť oslepený/zaslepený peniazmi/leskom peňazí a) považovať peniaze, majetok za najvyššiu hodnotu a podľa toho aj žiť b) byť podkupný, podplatiteľný, prikloniť sa v určitej veci k tomu, kto ponúkne viac peňazí; byť pri peniazoch mať veľa peňazí; byť/zostať bez peňazí a) (momentálne) nemať peniaze b) byť chudobný; cítiť u niekoho peniaze odhadnúť dobrú finančnú situáciu niekoho; dať niekomu peniaze na ruku vyplatiť niekoho v hotovosti (obyč. hneď po vykonaní práce, uzavretí kúpy a pod.); expr. dávať/hádzať peniaze do [bezodnej] studne poskytovať, míňať neprimerane veľké množstvo peňazí a bez žiadaného efektu; ide to do peňazí veľa to stojí, je to drahé, finančne nákladné; judášske peniaze odmena za zradu; kúpiť niečo za drahé peniaze kúpiť niečo veľmi draho, dať za niečo neprimerane veľkú sumu; kúpiť niečo za lacné peniaze kúpiť niečo veľmi lacno, pod cenu; nepozerať na peniaze a) rozhodovať sa pre niečo bez ohľadu na to, koľko to stojí b) neobmedzovať svoju spotrebu, veľa míňať, nevedieť šetriť; publ. obracať peniaze dávať peniaze do obehu, obyč. na dosiahnutie zisku, podnikať s peniazmi; odkladať/schovávať peniaze pod matrac/do matraca/do pančuchy/do ponožky držať hotovosť doma; peniaze ho pália vo vrecku neuvážene utráca, nevie šetriť; peniaze sa mu len tak hrnú rýchlo bohatne; pchať si peniaze do vrecka neprávom využívať niečo vo svoj prospech; počítať peniaze šetriť; pustiť peniaze minúť, vydať peniaze, často s ohľadom na potrebnú vec; púšťať peniaze dolu hrdlom všetko prepíjať; rozhadzovať peniaze narábať s peniazmi nehospodárne; sedieť na peniazoch a) byť veľmi sporivý, skúpy, lakomý b) blokovať peniaze, obmedzovať ich míňanie; ťahať/vyťahovať/vytiahnuť od niekoho/z niekoho peniaze rafinovane, úskokom, nátlakom, prehováraním a pod. získavať, získať od niekoho peniaze; točiť/otáčať peniaze dávať peniaze do obehu tak, aby sa dosiahlo ich zhodnocovanie, aby prinášali zisk; hovor. triasť sa za peniazmi byť lakomý; slang. visieť niekomu peniaze dlhovať; vyhadzovať peniaze von oknom al. vyhadzovať peniaze na niečo/za niečo plytvať peniazmi, vynakladať ich na zbytočnosti
parem. čas sú peniaze čas je vzácny, treba ho účelne využiť; peniaze boli a budú netreba byť lakomý; peniaze hýbu svetom peniaze ovplyvňujú dianie; peniaze kazia charakter ak niekto (ľahko) príde k peniazom, môže ho to mravne narušiť; peniaze ležia na ulici k peniazom možno ľahko prísť, sú ľahko dostupné; peniaze nesmrdia pre peniaze je človek ochotný obetovať veľa (aj vlastnú česť); peniaze nie sú všetko okrem peňazí existujú v živote aj iné hodnoty; za málo peňazí málo muziky a) za malú odmenu nemožno žiadať veľa práce b) výsledok býva primeraný vynaloženej námahe; veľa muziky za málo peňazí získať niečo hodnotné bez väčšej námahy al. veľmi lacno, výhodne ▷ peniažky -kov m. pomn. zdrob. expr.: Dlho mu trvalo, kým sa naučil gazdovať s peniažkami. [P. Jaroš]; Vlna a ovčí syr sa dobre predávali a bačovi sa peniažky len tak sypali. [Ľ. Feldek]
fraz. peniažky sa kotúľajú [jedna radosť] peniaze sa rýchlo míňajú

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

peniaze, peňazí m. pomn.

1. prostriedky majúce určitú hodnotu, používané v platobnom styku, platidlo: československé, cudzozemské p.; papierové, kovové p., falšované p.; drobné p. platidlá s malou hodnotou; ukladať p. na knižku v banke;

2. peňažná suma, čiastka obsahujúca istý počet platidiel: štrngať p-mi; obsýpať dakoho p-mi; čítať, vyplácať, rátať p., rozhadzovať, prehajdákať, míňať, honobiť, zhŕňať p., hotové p. v hotovosti; A keď sa ožení, bývanie a chovu mu dám v peniazoch. (Kuk.) A že z tých päť P chýba jej len najchatrnejšie, najtichšie: peniaze? (Vans.); hovor. stojí to veľké p. je to drahé; expr. kúpiť, predať niečo za drahé, nekresťanské p. draho; hovor. dostať, vyplatiť na ruku p. v hotovosti; hovor. má p-í ako pliev veľmi veľa; hovor. triasť sa za p-mi byť lakomý; expr. za málo p-í málo muziky za málo peňazí sa dá málo kúpiť; expr. p. ho pália vo vrecku neudržia sa uňho, nevie šetriť;

peniažky, -ov m. pomn. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

peniažky podstatné meno, mužský rod, neživotné

(tri) peniažky; (bez) peniažkov; (k) peniažkom; (vidím) peniažky; (o) peniažkoch; (s) peniažkami;

peniažky
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) peniažky
G (bez) peniažkov
D (k) peniažkom
A (vidím) peniažky
L (o) peniažkoch
I (s) peniažkami

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum PENIAŽKY v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SLOVENSKÁ ĽUPČA

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor