pena -y pien ž.
1. ľahká bublinovitá vrstva vznikajúca na tekutine pri prudkom pohybe, ohrievaní al. kvasení: mydlová p., p. na pive; p. na ústach sliny
2. látka podobná pene: jahodová, ovocná p. šľahané pokrmy; miner. morská p. pórovitý nerast
● byť, sedieť (ticho) ako p. celkom ticho; ľahký ako p. veľmi;
penový príd.: p. polyuretán; stav. p. betón ľahký, pórovitý; p. hasiaci prístroj naplnený penivou látkou
pena peny pien ž.
pena peny pien ž. 1. ▶ jemná bublinovitá vrstva vznikajúca na tekutine pri prudkom pohybe, šľahaní, varení, kvasení a pod.: mydlová p.; morská p. ↗ i terminologické spojenie; hasiaca p. hasivo na báze vody; presso káva s bohatou penou; šľahač na prípravu mliečnej peny; žĺtky s cukrom vyšľaháme, vymiešame do peny; počas varenia penu zbierame; [Voda] prudko vrážala do balvanov, menila sa na bielu penu. [V. Švenková]; Opakom ruky si utrel ústa od pivnej peny. [P. Jaroš] 2. ▶ spenené sliny: z úst mu išla p.; Hnal koňa tak, až mal penu okolo papule. [J. Pronská] 3. ▶ penivý kozmetický prípravok: depilačná p.; p. na holenie; p. do kúpeľa so sviežou vôňou; čistiaca p. na citlivú pokožku; aktívna p. na karosériu auta, na koberce, na WC; ošetrujúca p. na kožu, textil 4. cukrár., potrav. ▶ čo ľahkosťou, pórovitosťou pripomína penu; ľahký, našľahaný dezert, výrobok s penovitou konzistenciou: jahodová, čokoládová p.; tvarohová p. s vanilkovou príchuťou; šišky s ovocnou penou; šunková, kolienková p.; ušľahaná p. z bielkov, bielková p.; do krémov a pien používajte vždy iba čerstvé vajcia 5. tech. ▶ pórovitý materiál s dobrými izolačnými al. mechanickými vlastnosťami: montážna, tesniaca p. jedno- al. dvojzložková rozpínavá látka na báze polystyrénu al. polyuretánu používaná pri osádzaní okenných rámov, parapetov, zárubní a pod. al. na vyplňovanie škár; latexová p. vyrobená z kaučukového mlieka, používaná na výrobu matracov; studená p. vysokopružný, tvarovo stály materiál používaný na výrobu matracov; striekaná izolačná p.; akustická p. s otvorenou bunkovou štruktúrou; vankúš z pamäťovej peny ktorá sa prispôsobí tvaru hlavy, krčnej chrbtici; matrac vyrobený z kvalitnej polyuretánovej peny ▷ miner. morská pena minerál sépiolit, hydratovaný zásaditý silikát horečnatý používaný najmä ako izolant ◘ fraz. byť ticho ako pena al. čušať ako pena al. sedieť [ticho] ako pena byť celkom ticho; mať penu na ústach zúriť; pena dní nepodstatná udalosť, čo rýchlo pominie, rozplynie sa, stratí sa; [robiť/urobiť niečo] s penou na ústach (konať) nazúrene ▷ penička1 -ky -čiek ž. zdrob. expr. k 1, 3, 4: jahodová p.; vytvoriť peničku; touto peničkou sa telíčko veľmi dobre umýva
penička1 ↗ pena
pena, -y, pien ž.
1. drobné bublinky na povrchu kvapaliny, vytvorené jej prudkým pohybom al. kvasením: biele p-y, pivné p-y, p. na polievke; Na hrebeňoch vĺn belie sa pena. (Kuk.) Biela mu pena z úst fŕka. (Sládk.); ľahký ako p. veľmi
● je ticho ako p. celkom;
2. penovitá látka;
kuch. z vajcových bielkov ušľahaná jemná biela hmota, sneh, obyč. zmiešaný s ovocnou šťavou al. s ovocím: jahodová, ovocná p.;
3. min. pórovitý nerast: morská p., železná p.;
penový príd.: p. čibuk, p-á fajka z morskej peny; p-á tehla ľahká, pórovitá; p. hasiaci prístroj hasiaci pomocou penivej látky;
pienka, -y, -nok ž. zdrob.
penavý p. pena
péna ž. gem pero na písanie: Nerát píšem s pénó, rašé len s céruzom (Brusník REV); Ňechce mi písať tá péna (Čierna Lehota ROŽ)
pena ž. 1. csl bublinovitá vrstva na tekutine, vznikajúca pri prudkom pohybe, ohrievaní al. kvasení: Pohár pivon doplňín, kec_caňňe pena (Návojovce TOP); Zober peni z hovedzé poliauki! (Kameňany REV); V hrotku na teplém mlieku bívá velká pena (Vaďovce MYJ); Až víno dolél po vranu a vidzel, že nemá pén, už bolo vikisnúté (Blatné MOD); Puśčila pot penu mľiko (Dl. Lúka BAR) F. mlaďí ani pena (Muráň REV) - veľmi mladý; čučí jako pena (Bošáca TRČ) - je veľmi ticho 2. obyč. mn. č. spenené sliny: Oči stĺpkom, pena na ústach a metala sa po zemi (Ležiachov MAR); Peni jé nabehli na ustoch (Slavošovce ROŽ); Kravi mali bolavé papule a čo slinili, plno mali pén v hrante (Modranka TRN) F. koňe samá pena (Bošáca TRČ) - veľmi spotené 3. vin. súvislé bublinky na skle fľaše ako prejav sily vína: pena (Dražovce NIT) 4. ľahká pórovitá hornina používaná na úpravu povrchu výrobkov v stolárstve, sklárstve ap., pemza: Na to drevo biu̯a morská pena, ale tedi sa to menovau̯o pinzlštajn (Hlboké SEN); morská pena (Pukanec LVI); morska pena (Kys. N. Mesto); morská piena (Malacky); pena (Málinec LUČ, Myjava); penavý i penový príd. k 1: Mám rát teplia mliako, koj je ešče penavia z žoftaru (Sása REV); penové mlíko (Siladice HLO)
penový p. pena
pena ž 1. zoskupenie bubliniek na povrchu niečoho tekutého: zagjce oblupuge (:kuchař:), potom warj w hrncych a w kotlikoch na ohnissti a zhrná penu wareckau (OP 1685); wezmi pen anebo smetj, ktere na wode plinau (HT 1760) F. ssťesti gako kolo, toči sa okolo gako pena na wode (BV 1652); slowem powým, že tento žjwot náss toliko gest gako pena na wode (SK 1697) rýchlo plynúci; marnost na weki netrwa, gako pena miňe (GV 1755); kraluw mocz dluho netrwa, ne ginacz iaksto pena na wode (Káz 18. st) 2. penovitá látka: wezmy bjlek wagečny, roztrep gey dobre a temy penami zmass očj (MT 17. st); bgelok osobyte na tangerku rostrep, kim budu peny (TK 18. st) (bude spenená) L. morská p. geol pórovitý nerast plávajúci na vode, sepiolit: pumex: morska piena (VT 1648); w kupeloch telo plstou, dyerkowastjm z penny morskeg kamenom se ssucha (KoB 1666); spongia seu pumex: morská pěna (TT 1745) F. skoreg z morskeg peny wodu witlaciss, nezli neco od nich (kniežat a pánov) dostaness (MS 1749) 3. spenené sliny: (svedok) wydel, že kosele polowycz bilo od krwy a že instanti y peny z ust točzilo (RAKOVO 1676); tato (žena) ruky zwázané mela, z hubi ustawične penj widáwala (VP 1764) F. usta wreli na peni (PT 1778) boli spenené 4. odplavenina pri tavení niektorých kovov: argenti spuma: pěna stříbrna (VTL 1679); z olowa sama swrchu čistce piena zustawagicy (HL 17. st); chrysitis: zlatá penna (KS 1763)
pienka p. pena