Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

pekný krajší príd.

1. príjemne pôsobiaci na zmysly, op. škaredý: p-é dievča, p-é šaty, p-é počasie, p-á spomienka, p-á pieseň

2. náležitý, správny, dobrý: p-é predsavzatie, p. výsledok; p-é slovo vľúdne, láskavé; to nie je od teba p-é; to sú len p-é reči prázdne sľuby

3. hovor. dosť veľký, poriadny, značný: mať p. plat, stojí to p. groš, prejsť p. kus cesty

urobiť niečo pre p-é oči kvôli niekomu, len tak; byť v p-ej kaši v zlej situácii; iron. to je p. vtáčik, kvietok prefíkanec, huncút;

pekne prísl. i vetná prísl.: p. sa obliekať, p. spievať; je p.; prosím p. a) nech sa páči b) vsuvka v reči, kt. vyj. úctivosť; p. vítam, ďakujem p.

p.-krásne, p.-rúče nebadane, hladko; iron. p. → vyzeráme! keď → vtáčka lapajú, p. mu spievajú

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pekný krajší; pekne krajšie prísl.

pekne prísl. 1. 2. st. krajšie ▶ majúc pekný vzhľad, peknú vonkajšiu podobu; príjemne al. esteticky pôsobiac na zmysly človeka; op. nepekne: p. upravená žena; vysoký, p. urastený chlap; p. krojené pery; p. zariadený byt; p. zabalená škatuľka; architektonicky p. riešená budova; niečo tu p. vonia; vie p. spievať, kresliť; p. hral na husliach, na klavíri; mala by si si obliecť niečo krajšie; koláčiky nielenže p. vyzerajú, ale aj skvele chutia
2. 2. st. krajšie ▶ vyjadrenie kladného hodnotenia deja al. stavu, ako treba, dobre: správať, nesprávať sa k niekomu p.; hovoril p., mäkko po slovensky; deti sa spolu p. hrali; na jeho adresu sa nevyjadrovali dvakrát p.; snažiť sa vyzerať pred niekým p. chcieť, aby niekto vnímal našu lepšiu stránku, aby nás vnímal dobre, pozitívne; dá sa to p. ilustrovať na nasledujúcom príklade; nik to nevedel krajšie vysvetliť; s tieňmi sa dá pri fotení p. pohrať; zaspomínať si na p. prežité roky, detstvo; p. si to napísala, povedalaďakujem pekne a) vyjadruje poďakovanie za darovaný predmet al. poskytnutú službu b) (ako odpoveď na otázku) vyjadruje zdvorilé akceptovanie al. odmietnutie ponúkanej veci, obyč. jedla c) vyjadruje zdvorilú odpoveď na komplimenty, blahoželania, zdvorilostné otázky a pod., ↗ i fraz.; maj(te) sa pekne zdvorilostná formula pri lúčení; prosím pekne zdvorilostná formulka, odpoveď po poďakovaní, ↗ i fraz.; prosím vás pekne al. pekne vás prosím zdvorilostná formula na začiatku otázky, žiadosti
3. 2. st. krajšie iba vo vetnom základe ▶ vyjadruje priaznivý stav ovzdušia, prostredia al. veľmi dobrý, príjemný pocit; op. škaredo: vonku je p., teplo; bolo p., slniečko svietilo; včera bolo ešte krajšie; či je p., alebo prší, chodí na prechádzky; bolo mi s tebou p.
4. expr. ▶ s veľkou mierou, intenzitou obyč. negatívneho účinku, hodnotenia, veľmi: p. drahé auto; dostať p. mastnú pokutu; rozprávali sa p. nahlas; p. si naletel; p. nás dobehli; p. si z nás vystrelili; ozvala sa po p. dlhom čase; začalo mi to p. liezť na nervy; šteniatka, deti p. vyrástli značne
5. blíži sa významu častice ▶ zdôrazňuje al. citovo zafarbuje výpoveď, zdôrazňuje dej, ku ktorému dochádza v dôsledku niečoho: postaviť sa p. do radu; nechal vás p. pozdravovať; teraz choď p. domov; pršalo, tak som radšej p. ostala doma; predstavíme vám ich p. po jednom
6. blíži sa významu častice ▶ vyjadruje uznanlivé hodnotenie, uznanlivú reakciu na nejakú informáciu: študujem oceánografiu – ó, p.!; p., tak vám držím palce, nech sa vám to podarí
7. blíži sa významu častice ▶ súčasť zdvorilého požiadania o niečo (často ironicky): rátaj p. do desať; len si p. sadni; tak len p. uvažuj; len p. ležte, o chvíľku príde; teraz sa mu p. ospravedlň; Nechce sa mi hovoriť o tom. – Ani keď ťa pekne poprosím? [K. Lászlová]
8. blíži sa významu častice ▶ zdôrazňuje a citovo zafarbuje výraz, pred ktorým sa realizuje: treba začať p. od začiatku; začal by som p. zhora; vypína všetky televízory, p. jeden po druhom
fraz. iron. ďakujem pekne al. pekne ďakujem vyjadruje nesúhlas s tým, čo niekto niekomu ponúka, navrhuje a pod.; môže nás to vyjsť pekne draho môže sa nám to vypomstiť; iron. no pekne vyjadruje odmietavú, kritickú reakciu na nejakú informáciu: pred rokom bola svadba, a dnes rozvod, no pekne; žart. pekne mu to zrátali musel sa za všetko zodpovedať; iron. pekne vyzeráme! zle sme dopadli; prosím pekne a) zdôrazňuje dôležitosť, závažnosť nasledujúceho výrazu al. časti výpovede, toto si všimnite, toto si uvedomte a pod.: a tomu sa, prosím pekne, hovorí globálne otepľovanie b) pri odovzdávaní informácie vyjadruje ústretovosť, úprimnosť, až úslužnosť hovoriaceho voči pýtajúcemu sa al. počúvajúcemu: áno, prosím pekne, toto som písal ja; ona, prosím pekne, tu už dávno nebýva
parem. keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú pri získavaní niekoho sa hovoria iba príjemné veci; po daždi pekne býva zlé sa zväčša obráti na dobré

pekne 1. porov. pekný 1 2. p. príjemne


príjemne lahodiac zmyslom, vzbudzujúc príjemný pocit, sympatie; svedčiac o tom • milopeknepôvabne: správa ho príjemne, milo prekvapila; vlasy jej pekne, pôvabne voňalilahodnehrejivomäkkozried.: lahodivoladne: je mi lahodne, hrejivo, mäkko na dušisympaticky: jeho hlas pôsobí príjemne, sympatickydobrehovor.: fajnfajnepríma: je tu dobre, fajn, fajne, prímahovor. expr. hej: je mi hejútulne (v súvislosti s bývaním): izbička pôsobí útulne

porov. aj príjemný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pekne 2. st. krajšie, nár. i peknejšie prísl. krásne: p. hovoriť, p. spievať, p. si vykračuje; p. prosiť, poprosiť; p. sa chovať slušne; p. písať úhľadne; je pekne je pekné počasie

prosím p. výraz ochoty a súhlasu; prosím vás p. vložka v reči na dosiahnutie väčšej dôvernosti; pekne-krásne, pekne-rúče hladko, nebadane, spokojne

Morfologický analyzátor

pekný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) pekný; (bez) pekného; (k) peknému; (vidím) pekného; (o) peknom; (s) pekným;

(traja) pekní; (bez) pekných; (k) pekným; (vidím) pekných; (o) pekných; (s) peknými;


(jeden) krajší; (bez) krajšieho; (ku) krajšiemu; (vidím) krajšieho; (o) krajšom; (s) krajším;

(štyria) krajší; (bez) krajších; (ku) krajším; (vidím) krajších; (o) krajších; (s) krajšími;


(jeden) najkrajší; (bez) najkrajšieho; (k) najkrajšiemu; (vidím) najkrajšieho; (o) najkrajšom; (s) najkrajším;

(traja) najkrajší; (bez) najkrajších; (k) najkrajším; (vidím) najkrajších; (o) najkrajších; (s) najkrajšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) pekný; (bez) pekného; (k) peknému; (vidím) pekný; (o) peknom; (s) pekným;

(štyri) pekné; (bez) pekných; (k) pekným; (vidím) pekné; (o) pekných; (s) peknými;


(jeden) krajší; (bez) krajšieho; (ku) krajšiemu; (vidím) krajší; (o) krajšom; (s) krajším;

(dva) krajšie; (bez) krajších; (ku) krajším; (vidím) krajšie; (o) krajších; (s) krajšími;


(jeden) najkrajší; (bez) najkrajšieho; (k) najkrajšiemu; (vidím) najkrajší; (o) najkrajšom; (s) najkrajším;

(dva) najkrajšie; (bez) najkrajších; (k) najkrajším; (vidím) najkrajšie; (o) najkrajších; (s) najkrajšími;


ženský rod

(jedna) pekná; (bez) peknej; (k) peknej; (vidím) peknú; (o) peknej; (s) peknou;

(dve) pekné; (bez) pekných; (k) pekným; (vidím) pekné; (o) pekných; (s) peknými;


(jedna) krajšia; (bez) krajšej; (ku) krajšej; (vidím) krajšiu; (o) krajšej; (s) krajšou;

(tri) krajšie; (bez) krajších; (ku) krajším; (vidím) krajšie; (o) krajších; (s) krajšími;


(jedna) najkrajšia; (bez) najkrajšej; (k) najkrajšej; (vidím) najkrajšiu; (o) najkrajšej; (s) najkrajšou;

(štyri) najkrajšie; (bez) najkrajších; (k) najkrajším; (vidím) najkrajšie; (o) najkrajších; (s) najkrajšími;


stredný rod

(jedno) pekné; (bez) pekného; (k) peknému; (vidím) pekné; (o) peknom; (s) pekným;

(štyri) pekné; (bez) pekných; (k) pekným; (vidím) pekné; (o) pekných; (s) peknými;


(jedno) krajšie; (bez) krajšieho; (ku) krajšiemu; (vidím) krajšie; (o) krajšom; (s) krajším;

(štyri) krajšie; (bez) krajších; (ku) krajším; (vidím) krajšie; (o) krajších; (s) krajšími;


(jedno) najkrajšie; (bez) najkrajšieho; (k) najkrajšiemu; (vidím) najkrajšie; (o) najkrajšom; (s) najkrajším;

(tri) najkrajšie; (bez) najkrajších; (k) najkrajším; (vidím) najkrajšie; (o) najkrajších; (s) najkrajšími;

pekňe pekňe p'ekňe p'ekňe

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor