pekne 2. st. krajšie, nár. i peknejšie prísl. krásne: p. hovoriť, p. spievať, p. si vykračuje; p. prosiť, poprosiť; p. sa chovať slušne; p. písať úhľadne; je pekne je pekné počasie
● prosím p. výraz ochoty a súhlasu; prosím vás p. vložka v reči na dosiahnutie väčšej dôvernosti; pekne-krásne, pekne-rúče hladko, nebadane, spokojne