pekný krajší príd.
1. príjemne pôsobiaci na zmysly, op. škaredý: p-é dievča, p-é šaty, p-é počasie, p-á spomienka, p-á pieseň
2. náležitý, správny, dobrý: p-é predsavzatie, p. výsledok; p-é slovo vľúdne, láskavé; to nie je od teba p-é; to sú len p-é reči prázdne sľuby
3. hovor. dosť veľký, poriadny, značný: mať p. plat, stojí to p. groš, prejsť p. kus cesty
● urobiť niečo pre p-é oči kvôli niekomu, len tak; byť v p-ej kaši v zlej situácii; iron. to je p. vtáčik, kvietok prefíkanec, huncút;
pekne prísl. i vetná prísl.: p. sa obliekať, p. spievať; je p.; prosím p. a) nech sa páči b) vsuvka v reči, kt. vyj. úctivosť; p. vítam, ďakujem p.
● p.-krásne, p.-rúče nebadane, hladko; iron. p. → vyzeráme! keď → vtáčka lapajú, p. mu spievajú
pekne 2. st. krajšie prísl.
pekne prísl. 1. 2. st. krajšie ▶ majúc pekný vzhľad, peknú vonkajšiu podobu; príjemne al. esteticky pôsobiac na zmysly človeka; op. nepekne: p. upravená žena; vysoký, p. urastený chlap; p. krojené pery; p. zariadený byt; p. zabalená škatuľka; architektonicky p. riešená budova; niečo tu p. vonia; vie p. spievať, kresliť; p. hral na husliach, na klavíri; mala by si si obliecť niečo krajšie; koláčiky nielenže p. vyzerajú, ale aj skvele chutia 2. 2. st. krajšie ▶ vyjadrenie kladného hodnotenia deja al. stavu, ako treba, dobre: správať, nesprávať sa k niekomu p.; hovoril p., mäkko po slovensky; deti sa spolu p. hrali; na jeho adresu sa nevyjadrovali dvakrát p.; snažiť sa vyzerať pred niekým p. chcieť, aby niekto vnímal našu lepšiu stránku, aby nás vnímal dobre, pozitívne; dá sa to p. ilustrovať na nasledujúcom príklade; nik to nevedel krajšie vysvetliť; s tieňmi sa dá pri fotení p. pohrať; zaspomínať si na p. prežité roky, detstvo; p. si to napísala, povedala □ ďakujem pekne a) vyjadruje poďakovanie za darovaný predmet al. poskytnutú službu b) (ako odpoveď na otázku) vyjadruje zdvorilé akceptovanie al. odmietnutie ponúkanej veci, obyč. jedla c) vyjadruje zdvorilú odpoveď na komplimenty, blahoželania, zdvorilostné otázky a pod., ↗ i fraz.; maj(te) sa pekne zdvorilostná formula pri lúčení; prosím pekne zdvorilostná formulka, odpoveď po poďakovaní, ↗ i fraz.; prosím vás pekne al. pekne vás prosím zdvorilostná formula na začiatku otázky, žiadosti 3. 2. st. krajšie iba vo vetnom základe ▶ vyjadruje priaznivý stav ovzdušia, prostredia al. veľmi dobrý, príjemný pocit; op. škaredo: vonku je p., teplo; bolo p., slniečko svietilo; včera bolo ešte krajšie; či je p., alebo prší, chodí na prechádzky; bolo mi s tebou p. 4. expr. ▶ s veľkou mierou, intenzitou obyč. negatívneho účinku, hodnotenia, veľmi: p. drahé auto; dostať p. mastnú pokutu; rozprávali sa p. nahlas; p. si naletel; p. nás dobehli; p. si z nás vystrelili; ozvala sa po p. dlhom čase; začalo mi to p. liezť na nervy; šteniatka, deti p. vyrástli značne 5. blíži sa významu častice ▶ zdôrazňuje al. citovo zafarbuje výpoveď, zdôrazňuje dej, ku ktorému dochádza v dôsledku niečoho: postaviť sa p. do radu; nechal vás p. pozdravovať; teraz choď p. domov; pršalo, tak som radšej p. ostala doma; predstavíme vám ich p. po jednom 6. blíži sa významu častice ▶ vyjadruje uznanlivé hodnotenie, uznanlivú reakciu na nejakú informáciu: študujem oceánografiu – ó, p.!; p., tak vám držím palce, nech sa vám to podarí 7. blíži sa významu častice ▶ súčasť zdvorilého požiadania o niečo (často ironicky): rátaj p. do desať; len si p. sadni; tak len p. uvažuj; len p. ležte, o chvíľku príde; teraz sa mu p. ospravedlň; Nechce sa mi hovoriť o tom. – Ani keď ťa pekne poprosím? [K. Lászlová] 8. blíži sa významu častice ▶ zdôrazňuje a citovo zafarbuje výraz, pred ktorým sa realizuje: treba začať p. od začiatku; začal by som p. zhora; vypína všetky televízory, p. jeden po druhom ◘ fraz. iron. ďakujem pekne al. pekne ďakujem vyjadruje nesúhlas s tým, čo niekto niekomu ponúka, navrhuje a pod.; môže nás to vyjsť pekne draho môže sa nám to vypomstiť; iron. no pekne vyjadruje odmietavú, kritickú reakciu na nejakú informáciu: pred rokom bola svadba, a dnes rozvod, no pekne; žart. pekne mu to zrátali musel sa za všetko zodpovedať; iron. pekne vyzeráme! zle sme dopadli; prosím pekne a) zdôrazňuje dôležitosť, závažnosť nasledujúceho výrazu al. časti výpovede, toto si všimnite, toto si uvedomte a pod.: a tomu sa, prosím pekne, hovorí globálne otepľovanie b) pri odovzdávaní informácie vyjadruje ústretovosť, úprimnosť, až úslužnosť hovoriaceho voči pýtajúcemu sa al. počúvajúcemu: áno, prosím pekne, toto som písal ja; ona, prosím pekne, tu už dávno nebýva ◘ parem. keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú pri získavaní niekoho sa hovoria iba príjemné veci; po daždi pekne býva zlé sa zväčša obráti na dobré
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
pekne 1. porov. pekný 1 2. p. príjemne
príjemne lahodiac zmyslom, vzbudzujúc príjemný pocit, sympatie; svedčiac o tom • milo • pekne • pôvabne: správa ho príjemne, milo prekvapila; vlasy jej pekne, pôvabne voňali • lahodne • hrejivo • mäkko • zried.: lahodivo • ladne: je mi lahodne, hrejivo, mäkko na duši • sympaticky: jeho hlas pôsobí príjemne, sympaticky • dobre • hovor.: fajn • fajne • príma: je tu dobre, fajn, fajne, príma • hovor. expr. hej: je mi hej • útulne (v súvislosti s bývaním): izbička pôsobí útulne
porov. aj príjemný
pekne 2. st. krajšie, nár. i peknejšie prísl. krásne: p. hovoriť, p. spievať, p. si vykračuje; p. prosiť, poprosiť; p. sa chovať slušne; p. písať úhľadne; je pekne je pekné počasie
● prosím p. výraz ochoty a súhlasu; prosím vás p. vložka v reči na dosiahnutie väčšej dôvernosti; pekne-krásne, pekne-rúče hladko, nebadane, spokojne
pekne prísl. i vetná prísl. 1. strsl, zsl, čiast. spiš tak, že to príjemne pôsobí na zmysly; úhľadne: Či je pekňe aľebo dášť, on má ždi dobrú vuoľu (Mošovce MAR); Tag zme doňiesľi snopi s takima krásnima klasma a poton zme s tich klasou pekňe pľietľi takie sotríčke (Lišov KRU); Ale sa pekne nosí ta Mara! (Kameňany REV); S teho plátna čo bolo natkané, ešče sa taká jedna polovička octrihla a sa prišila, abi to bolo pekňe do kríža vichojelo (Podmanín PB); Tak son to pekne na zadném dvore pozametál (Ružindol TRN); Vajíčka sa piekňe obarvili (Mokrý Háj SKA); Jak ten meśac pekňe śveci (Vydrník SNV) F. jaj, prosím pekňe, povecťe ím, že zhoríme zo šetkím, prečo té sviečki páľa?! (Ležiachov MAR), keď už viďeli, že už buďe dos, tak, prosím pekňe, zastaveli koňe (Žarnovica NB), nuž ja si spomínam, prosin vás pekňe, ľen na to moje trápeňia (Devičie KRU), o_toho dvanácteho roku zme sa tak katúvali, ako, odpejtam pekne, hoviatka (Čelovce MK), koj šlovek, pekňe ucťím, hnoj nosí, ťešié mu po chrpťe (Brádno RS), pani notárka, prosím ích pekne, uš ten lekvár je uvarení (Ružindol TRN) - vsuvka vyjadrujúca úctivosť 2. strsl, zsl tak ako treba, ako sa patrí: Čuo som ja̋ strachu vistála, kím ďecko povedalo pekňe - mama (Žaškov DK); Šťefan prišieu̯ g ocovi pekňe a poďakuvau̯ sa za vichovávaňia (Paludza LM); Pekňe sa odobraľi, odišľi (Ležiachov MAR); Nuš, povedau̯ mi, že keť pekňe sa zachovám, že sa zobereme (Bzenica NB); Pekňe sa mi pokloňiu̯ a tašou̯ aj s kamarátej (V. Lom MK); Pekne sec, Jeník! (Slavošovce ROŽ); To iďe ze spotku, to mu chiťí ti sňice pekňe (Chocholná TRČ); Pekne si ich popluvali, každú korunku (Rudník MYJ); Zbožné jami vedzeli volakerí chlapi velice pekne vikopa_do hĺpki (Ružindol TRN); Piekňe to vitrhajte po_tima hu̯avama! (Mokrý Háj SKA) 3. zried. celkom, úplne, načisto: Kcela sebä oratovať, aľe ďecko pekňe pri puoroďe skazila (Žaškov DK); Potom pekne šecko sa mi to zboží zaondzilo s tima pílusi, zatarasilo (Ružindol TRN)