Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

pekný krajší príd.

1. príjemne pôsobiaci na zmysly, op. škaredý: p-é dievča, p-é šaty, p-é počasie, p-á spomienka, p-á pieseň

2. náležitý, správny, dobrý: p-é predsavzatie, p. výsledok; p-é slovo vľúdne, láskavé; to nie je od teba p-é; to sú len p-é reči prázdne sľuby

3. hovor. dosť veľký, poriadny, značný: mať p. plat, stojí to p. groš, prejsť p. kus cesty

urobiť niečo pre p-é oči kvôli niekomu, len tak; byť v p-ej kaši v zlej situácii; iron. to je p. vtáčik, kvietok prefíkanec, huncút;

pekne prísl. i vetná prísl.: p. sa obliekať, p. spievať; je p.; prosím p. a) nech sa páči b) vsuvka v reči, kt. vyj. úctivosť; p. vítam, ďakujem p.

p.-krásne, p.-rúče nebadane, hladko; iron. p. → vyzeráme! keď → vtáčka lapajú, p. mu spievajú

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pekný krajší; pekne krajšie prísl.

pekný -ná -né 2. st. krajší príd.

krajší -šia -šie príd. 2. st. kpekný


najkrajší -šia -šie príd. 3. st. kpekný al. krásny


pekný -ná -né príd. 1. 2. st. krajšíktorý sa páči, je príťažlivý, zodpovedá kultúrnym al. osobným normám krásy vo vzťahu k vonkajšiemu vzhľadu ľudí al. objektov; op. nepekný, škaredý: p. dom; pekná mladá žena; p. výhľad z okna; p. dizajn; pekná výšivka, počítačová hra s peknou grafikou; mladík s peknými črtami; bývať v peknom pro­stredí, kraji, meste; obdarovať ženu pekným šperkom; mala pekné oči, vlasy, zuby; dobré srdce upúta viac ako pekná tvár; film je výtvarne a kameramansky veľmi p.; obliekla si svoje najkrajšie šaty; na jeseň príroda hýri najkrajšími farbami; Nikdy predtým sa jej nevidel krajší, mužnejší, príťažlivejší. [J. Pronská]; V záhrade som natrhala najkrajšie kvety, uvila z nich kyticu a zaniesla jej ju na hrob. [J. Lenčo]bot. hoja pekná Hoya bella okrasná skleníková al. izbová rastlina
2. 2. st. krajšíktorý sa páči z hľadiska obsahu, hodnôt: p. film, román; pekná báseň; pekná úvaha o zmysle života; súťaž o najkrajšiu fotografiu; Prečítal za tri týždne niekoľko pekných kníh [...]. [R. Sloboda]; Bol to pekný príklad solidarity Slovákov s Maďarmi. [Sme 1995]
3. 2. st. krajší ▶ prinášajúci dobrý pocit, radosť, pohodu a pod., príjemný, milý; op. nepríjemný, zlý: p. zážitok; povedať zopár pekných slov vľúdnych, láskavých; nemám na to pekné spomienky; ďakujem za pekné privítanie; strávili sme spolu p. večer; boli to najkrajšie chvíle, roky v mojom živote; Dosť podrobne rozprávala, aký mala pekný vzťah so svojím manželom. [P. Rankov]pekné sny, sníčky prianie pred spaním; pekný deň (prajem)! pozdrav; pekný zvyšok dňa (prajem)! želanie pri lúčení al. na záver (písomnej) komunikácie; (tak) pekný večer (prajem)! želanie pri lúčení al. na záver (písomnej) komunikácie vo večernom čase; pekný víkend! želanie
4. 2. st. krajšíktorý vyhovuje, zodpovedá nárokom, požiadavkám na kvalitu, kvantitu; hodný ocenenia, uznania, dobrý, slušný, vyhovujúci: p. výsledok; podať p. športový výkon; dosiahnuť pekné úspechy; odviedli ste peknú prácu; chceme hrať p. futbal; ponúkať na prenájom p. veľký priestor; tešiť sa z peknej úrody; predám p. stavebný pozemok; umiestnili sa na peknom treťom mieste; bolo to ďalšie pekné víťazstvo; Darí sa mi aj v škole. Také pekné známky som nikdy nemala. [Sme 2009]
5. ▶ vyhovujúci z hľadiska spoločenských a mravných noriem; spĺňajúci takéto normy, dobrý: p. skutok; má peknú dušu; to nebolo od teba pekné nebolo to vhodné, slušné; skromnosť je pekná vlastnosť; robil sa pred nimi pekným; Nám netreba veľké činy, nám treba pekné charaktery! [V. Šikula]; Apelovať na národné cítenie či záujmy je síce pekné, ale asimálo účinné. [PCR 2001]
6. 2. st. krajší ▶ priaznivý, slnečný a teplý; ktorý zodpovedá ideálu: v tomto roku bola pekná jar; pekná jeseň láka do prírody; pekné slnečné dni vystriedajú upršané, chladné a veterné; podujatie sa bude konať len v prípade pekného počasia; najkrajšia zima je na horách
7. hovor. ▶ presahujúci bežnú mieru, dosť al. primerane veľký, značný, poriadny: prejsť p. kus cesty; najazdiť pekných pár kilometrov veľa, niekoľko; mať p. plat; získať, zarobiť p. balík peňazí; dožiť sa pekného veku vysokého; postaral sa už o pekné množstvo škandálov; cestou nás chytil p. lejak; Nadránom stihlo nasnežiť pekných pár centimetrov bieleho vŕzgajúceho snehu. [PaR 2011]
8. expr., často iron. ▶ vyjadrujúci veľkú mieru (často záporného) javu, vlastnosti, veľký, poriadny: urobiť si peknú hanbu; to si povedala peknú hlúposť!; Ľudia sú dnes všelijakí a mohli by ste naraziť na pekných podvodníkov... [B. Kardošová]; Musel to byť pekný somár, pekný hrdina, čo dal vypáliť a zrúcať taký pekný a šikovný zámoček! [V. Šikula]
fraz. byť pekný ako obrázok byť príjemný na pohľad, veľmi pekne upravený; jeden krajší ako/než druhý al. jeden krajší od druhého všetci sú veľmi pekní; byť v peknej kaši al. dostať sa do peknej kaše ocitnúť sa vo veľmi zlej, nepríjemnej situácii; byť za peknú byť pekne oblečená, upravená; ísť na niekoho peknými rečami snažiť sa presvedčiť niekoho, aby konal určitým spôsobom, lákať niekoho do niečoho; iron. je to pekný kvietok problémový, pochybný človek, so sklonom podvádzať, porušovať normy, zákony, robiť zle; je to pekný vtáčik má zlú povesť, je to prefíkaný človek; jedného pekného dňa raz, niekedy; krajšia polovička ľudstva ženy; krajšie zaj­trajšky (často ironicky) nádejná budúcnosť; nemať pekné slovo pre niekoho a) vyjadrovať sa o niekom al. hodnotiť niekoho negatívne b) nechváliť, nepochváliť niekoho; [robiť, vykonať niečo] pre pekné oči bez náhrady, zadarmo, bezodplatne; iron. to je [ale] pekná robota! al. to je pekný poriadok! výrazy nespokojnosti s niečím, údivu nad niečím nepríjemným al. nevhodným; ukázať niekomu peknú/krajšiu tvár byť milý, príjemný, prívetivý, prejaviť vľúdnosť, porozumenie (aj keď len naoko); ukázať peknú/krajšiu tvár [niečoho] ukázať niečo z lepšej, priaznivejšej stránky
parem. ak je zlé leto, bude pekná jeseň; chlap, čo len trochu krajší od čerta, už je dosť pekný al. chlap krajší od čerta je pekný

-ný/1305277±925 1.67: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 237481→237041
+309
−283
roč/12936 schop/9960 spokoj/8096 hlav/6317 šťast/5960 ochot/5579 zodpoved/3340 skúse/2834 úspeš/2628 povin/2404 ver/2254 sil/2109 obyčaj/2098 slobod/2066 samot/1969 súčas/1894 vďač/1886 policaj/1870 hlad/1817 pl/1766 pek/1765 smut/1627 nadše/1627 pokoj/1554 prítom/1549 vlast/1485 skutoč/1452 moc/1445 význam/1441 nešťast/1391 šikov/1354 úprim/1253 (2401/139315)

-ný/1305277±925 2.22: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 653703→653818
+508
−504
vlast/12251 pl/8692 sil/7507 podob/7378 voľ/6431 hlav/6219 medzinárod/5826 spoloč/5761 pracov/5515 základ/5264 národ/5174 pek/5145 osob/5112 samot/4777 skutoč/4549 život/4535 vnútor/4446 súčas/4417 posled/4157 pôvod/4129 jas/3913 roč/3888 vhod/3822 význam/3759 potreb/3757 dneš/3755 výraz/3632 pres/3614 ústav/3509 finanč/3468 zdravot/3421 červe/3266 mož/3237 rodin/3040 príjem/2952 trest/2913 duchov/2895 cestov/2872 dol/2837±325 nádher/2747 več/2719 prirodze/2665 priemer/2660 úspeš/2614 koneč/2540→2541
+0
−1
staveb/2490 výbor/2484 zele/2420 bež/2387 samostat/2338 dostatoč/2330 kvalit/2304 verej/2270 okres/2237 osobit/2233 tradič/2168 všeobec/2164 víťaz/2131 vianoč/2127 hudob/2105 súkrom/2104 nebezpeč/2102 jem/2059 nepríjem/2055 obchod/2046 moder/2046 let/2037 pev/2026 nároč/1997 stude/1990 noč/1988 úžas/1903 zásad/1895 percent/1887 obyčaj/1878 pokoj/1840 schop/1837 znač/1829 dreve/1802±30 odbor/1782 odliš/1737 výnimoč/1730 každoden/1705 chlad/1699 opač/1692 informač/1685 úpl/1683 prítom/1664 šťast/1648 mesač/1610 voleb/1598 čud/1596 hor/1468→1584
+110
−107
prísluš/1576 povin/1573 slávnost/1553 zim/1528 straš/1518 študij/1509 jedineč/1494 zahranič/1469 den/1458±41 jednot/1435 nevyhnut/1428 vzájom/1424 závereč/1421 úvod/1406 krv/1398 smut/1377 slneč/1355 komplex/1340 jednoznač/1319 pravidel/1310 doprav/1303 mobil/1299 kamen/1290 hroz/1290 sluš/1277 vod/1259 podstat/1257 striebor/1221 (3312/322028)

/3407478±3935 1.42: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 590600→588606
+1175
−929
starý/16007 mladý/15550 istý/14887 ročný/12936 bývalý/12733 dobrý/11788 svätý/11293→11470
+15
−37
slovenský/11111 schopný/9960 veľký/9267±490 malý/8843 spokojný/8096 nový/6767 hlavný/6317 šťastný/5960 celý/5790 ochotný/5579 milý/5542 americký/5364 vysoký/4625 český/4262 chorý/3503 ruský/3489 nemecký/3416 zodpovedný/3340 skúsený/2834 zvedavý/2756 zlý/2656 úspešný/2628 povinný/2404 hrdý/2385 bohatý/2324 verný/2254 živý/2224 zdravý/2219 britský/2145 silný/2109 obyčajný/2098 slobodný/2066 samotný/1969 ženatý/1951 súčasný/1894 vďačný/1886 policajný/1870 hladný/1817 plný/1766 pekný/1765 drahý/1716 pravý/1691 skvelý/1674 nezávislý/1648 smutný/1627 nadšený/1627 pokojný/1554 (6910/322447)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čitateľný 1. zreteľne napísaný, ktorý sa dá čítať • rozlúštiteľný: čitateľný, rozlúštiteľný rukopis, podpispekný: čitateľné, pekné písmo

2. p. jasný 4


dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideályveľkolepýohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadloprekrásnyprenádhernýkniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásnysedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperkpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjavpekný: pekná duša, pekné spomienkyroztomilýexpr. zastar. rozmilýrozkošnýexpr.: utešenýpreutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený párľúbeznýpoet.: lepýľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfymalebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná prírodaočarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódiaexpr.: rajskýnebeskýanjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejskýdet. al. expr. čačaný: čačaná bábikapodmanivýpodmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas spevákažiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvárskvelýúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazexpr. prerozkošný: prerozkošný výhľadpren. expr. rozprávkovýprikrásny (príliš krásny)

2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3


malebný (obyč. o neživých veciach) príjemne pôsobiaci na zmysly svojou upravenosťou, harmóniou, krásou • pôvabnýúhľadnýkniž. vzhľadný: malebný, pôvabný kút Slovenska; úhľadný, vzhľadný piešťanský krojpeknýkrásnynádherný: pekný, krásny, nádherný výhľadmilýexpr.: utešenýrozkošnýčarovný: malebná, utešená, milá, rozkošná dedinka; chrámom sa rozľahli utešené, čarovné tónyromantickýidylický (javiaci sa ako neskutočný, vysnívaný): romantický, idylický kraj detstvakniž. pitoreskný (hýriaci farbami): pitoreskné kresby


milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomníkpodliakpejor. zried. podlina (Jesenská)oplanexpr.: lumplumpákdarebákmizerákpaskudapaskudníklotormrchamrchavecmršinaneosožníkžobrákbezbožníkšpinašpinavecledačinaledačolapikurkárpohanplaninapliagapekný vtákzgerbahovor. expr. anciáštrocha pejor.: lapajlaganpejor.: niktošmamľasobšivkáršklbanpľuhapľuhákpľuhavecpľuhavníkvšivákgalganbitangsmradhnusobahnusákhnusotahnusníkhovor. pejor.: vagabundpapľuhgaunernepodarenecnevydarenecnepodaroknezdarníkpejor. zried. nezdareneckniž. nehodníkhrub.: sviňakurva


pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumnýšvárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievčakniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človekstrojnýurastenýdriečnyhovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencovzastar. herský (Kukučín, Tajovský)rúčisúci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestuelegantnýhovor. expr. fešnýhovor. neskl.: feššiktip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-topšarmantnýpríťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženouvkusnýestetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytokpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvárroztomilýľúbeznýexpr. zastar. rozmilýexpr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávkarozkošnýmilýhovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočkyexpr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večerlahodnýpoet. ľúbyexpr.: rajskýnebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódiaparádnyhovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasokdet. al. expr. čačanýneskl.: čačačeče: čačaná bábika; to je čača, čečeladnýgraciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šatyhovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistinakrásny (veľmi pekný): krásny krajvýstavný: výstavný kuspoet. maľovaný: šuhaj maľovanýnádhernýprekrásnykniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvetpodmaňujúcipodmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjavúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazžiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľadpren. expr. rozprávkový: rozprávkové šatyúhľadný: úhľadné písmoupravený: upravené ulice, záhradkynár. nádobný (Dobšinský)expr.: peknučkýpeknuškýpeknulinkýpeknunkýchutnučkýchutnulinkýexpr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1


priaznivý 1. založený na priazni, prejavujúci priazeň • žičlivýprajný: priaznivý, žičlivý, prajný osud; priaznivý, žičlivý, prajný postoj, vzťah; žičlivé, prajné pomery, okolnosti

2. ktorý vyhovuje istým podmienkam, nárokom, potrebám a pod. (op. nepriaznivý) • dobrý (op. zlý): priaznivý, dobrý rok; vyvolať priaznivý, dobrý dojemexpr. požehnaný: počasie bolo pre úrodu požehnanévyhovujúcivhodný: vyhovujúci, vhodný terénpekný (o počasí) • šťastnýsvetlýradostný (plný šťastia, radosti): šťastná, svetlá, radostná budúcnosť; prežili spolu šťastné, svetlé, radostné obdobiekladnýpozitívny: kladná, pozitívna kritika; kladný, pozitívny výsledok

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pekný, 2. st. krajší, nár. i peknejší príd.

1. príjemný na pohľad al. na počutie, primerane krásny, ladný: p. chlapec, p-é dievča, p. dom, p. kôň, p-á maľba, farba, p-é dieťa, p-é mesto, p. čas, p-é počasie, p. deň, p. hlas, p-é spomienky; p-á slovenčina ľubozvučná, vzorná, správna

p. ako obrázok veľmi; hovor. urobiť niečo pre p-é oči kvôli niekomu;

2. náležitý, vyhovujúci; kvalitný: p-á práca, robota, p-á kvalita;

3. vyhovujúci z hľadiska spoločenských noriem, najmä mravných: p. príklad p-é predsavzatie, p-é plány;

4. dobrý, hodný uznania: p. výkon, p. úspech, p. výsledok; p-é slovo dobré, vľúdne, láskavé; iron. To je pekný galimatiáš (Zgur.) veľký; to je nie p-é od teba nie správne, nie slušné;

hovor. iron. p. vták, p. vtáčik o prefíkanom človeku; iron. to je p-á robota, to je p. poriadok výrazy nespokojnosti s niečím;

5. hovor. veľký: p. príjem, p. majetok; p. kus (dobytka) veľký, vykŕmený; Mal dosť pekný kapitál odložený. (Jégé)

pekný príd.
1. strsl, zsl, čiast. spiš príjemne pôsobiaci na zmysly: Keď bola žena zdravá a mocná, bolo i peknuo ďecko (Žaškov DK); To boli velmo peknie pesňičke, čo sa za starodávna spievávaľi (Devičie KRU); To bola pícha, že maľi peknuo ďiouča v dome (Detva ZVO); Pozri sä, akva peknva jablško! (Sirk REV); Najecte sa, deti moje, dobre šošovice, lebo na tretí den budete pekné! (Pruské PCH); Náš kuoň je ešťe pekňejší (Bánovce n. Bebr.); Veru aj peknejšú (ženu) mohél mad (Bzince p. Jav. NMV); Barvu mieu̯o pieknú, no biu̯o trpkéjší jag druhé víná (Mokrý Háj SKA); Take jag pňag bulo dzecko pekne (Buglovce LVO)
F. aj došek keť pristrojá, je pekňí (Bošáca TRČ) - oblečenie nezmení človeka; do sce pieknú ženu miet, mosí si on pro ňu jet! (Chropov SKA) - pekná žena sa nezískava ľahko
2. náležitý, správny, dobrý, kvalitný: Mi zme hľadaľi ždi ľen peknú skalu, z hocijakej sa ňedá robiť (Medzibrodie n. Or. DK); Pekní snob je na jedon bok ťapkaví, ňie je roskvácaní (Lišov KRU); Pekná úroda sä ukäzuje (Krokava RS); To sa mosí na takej ščeci česac, čo ostaňe ľen teda také pekné vlákno (Podmanín PB); Na semeno sa sadzili najpeknejšé korene mrkvi (Červeník HLO); Dost pekní pramen_e tam (Dobrá Voda PIE)
L. pekné víno (Radošina NIT) - dobre ošetrované, dobrej kvality
F. ešťe sa robev takí pekní (Lapáš NIT) - tváril sa, že nič zlé nespravil; si mi ti pekní kvietok! (Košťany n. Tur. MAR), ti si piekní kvítek! (Kuchyňa MAL), ťi si mi pekňí gavaľír! (Čierna Lehota ROŽ) - si potvora, prefíkanec; navariľi zmo si peknej kaši! (Rim. Píla RS) - zapríčinili sme si nepríjemnosti
3. dosť veľký, značný (ako sa patrí): Ňie sa veru peknie švápki techto roku (Dol. Lehota DK); Na tom briešku som mau̯ peknú úrodu (Necpaly MAR); Do vagóna vojšlo tri - šťiri ťisíc tíh bahrou a boli narás peňiaze peknie (Tek. Breznica NB); Šaďe ťiekla v járku pekná voďička (V. Lom MK); Dovica mala pekňí majetok (Králiky BB); Pekňiä groše misí virábäč, koj sä tak pekňe nosa̋ (Hrlica REV); To je pekní penás (Lukáčovce HLO); Teda pekného zbožá dorobev na ton kúsku zeme (Šípkové PIE); Strešne mívali velice piekné, také veliké (Mokrý Háj SKA); Chitávali zme tam už jag dzeci piekné ribi (Záh. Ves MAL)
4. v dvojslovných názvoch vtákov: pekní stehlík (Tisovec RS) - spevavý vták, zool. stehlík (Carduelis); pekna lastovička (Spiš. Vlachy SNV) - vták, zool. včelárik (Merops)

peknučký príd expr
1. veľmi pekný: pulchellus: peknučky; bellatulus: pekňučky (KS 1763)
2. veľmi dobrý, príjemný: venustulus: pekňučky, prigemnúčky (KS 1763); -o prísl k 1: nitidiuscule: bljskawe, ozdobňučko, pekňučko (KS 1763) pekný [pe-, zried pje-] príd
1. úhľadný, krásny: op škaredý: obogek aneb ozdoba hrdla zlata na pysku swiňe (je) žena pekna a blazniwa (BAg 1585); darugem stolecz pekny operaczy (TURIEC 1607); w druheg sskatuly peknych perel n 268 (PRAZNOV 1630); on byl najpieknejší mezi muži všema, ona najpieknejší byla by ženám (ASL 1701)
F. ne každy ten maudrj bywa, ktery pekne ssaty miwa (Se 18. st) pekný, múdry vzhľad nemusí svedčiť o múdrosti; bola pekná jako obraz; bola pekná jako svetlo; bola pekná jako andel; bola pekná jako holub (PV 18. st) o peknej žene
2. príjemný, (o reči) prívetivý: budu-li zase pekne cžasy od Pana Boha, (bude sa) pilnie hrabati (SKLABIŇA 1610); duha pekne poczasi zwestuge (KoA 17. st); na to instans peknima slowy napomenul pana Hassku (SKALICA 1730); mores modestissimi: pekne mrawi; summa erat observatio in bello movendo: pekny prusob byli držali (KS 1763)
L. (navrátiť, dolu položiť ap.) čo s p-ým, poďakovaním (vrátiť, dať ap.) niečo s vďakou: prosime, aby W, M. za zapis swe penize polozila, ktere my s podekowanim peknim nawratime (D. LOM 1702); (žito) powinna budem s peknym podekuwanim Geho Milosty nawratit (NOVÁKY 1745)
F. zbývať koho p-ými rečami dávať niekomu plané sľuby: (pána Kolba) szom skrze swe psany prosyl, zzeby my toho maleho dlvhv zaplatyl, ale mne do techto czaszy len peknymy reczmy zbywal (TREBOSTOVO 1569 KL); lízať sa komu s p-ou rečou líškať sa niekomu peknými rečami: žena tym ge horssa, čym se geg muž s peknú reču liže (GV 1755)
3. dobrý správny, náležitý: my cechmistry tento pekny a obeczny poradek cechowny sme stwrdili (CA 1675); my prohlydagicze na to, yak w peknem a chwalyhodnem poradku starobyly predkowe nassy žywy sucze (ZÁBORIE 1714); stala se zmluwa a pekne dokonany mezy Janom Ssisskom a Jozeffom Polom (BRESTOVANY 1763)
L. wredoweho korena pekneg čerweneg miery pol lota (RT 17. st) pravej; od ktereg wdowy prigal som hotoweg summi sto zlatich pekneg kralowskeg stribrnneg mince (VESELÉ 1764) pravej
4. (dosť) veľký, značný: brat mladssy, ktereho ga starssy chtegice na nauku a remeslo dat, kterehožto pekny kelčik winaloženy ma bit (CA 1696); zeme pred peknimj rokmj bili panu Ujházimu adjudicowane (JELŠAVA 1744) pred mnohými; -e prísl
1. k 1: čerweny koren wlož na slnce, až se mast pekne na čerweno zaffarby (RT 17. st); my bidljme w pekne wistawenjch domech (VP 1764); kolkokrat sy ssel, aby byl widenj pekne oblečenj (SJ 18. st)
2. k 2: Panna (Mária) plačjcymu synu očj zastýra, pekne mu takto spýwa (CC 1655); 26. martij prissel sem do barbira a naložil sem pekne reč strany dceri geho (ŠTÍTNIK 1700)
L. p. ďakujem, prepytujem, p. a ponížene prosím vložka v reči na dosiahnutie väčšej dôvernosti: ze pak y po druhé smyem unuvať, pekne prepitugem (LIPTOV 1745 E); dekujem vám pekne za hospodu dobrú (ASL 1781); Jej Jasnost Cisarsku ako našho otca prosime pekne a ponižene (N. PORUBA 1782)
F. ne kdy se narodiss, než kde pekne chodiss, wlast swogu miti budess (BV 1652) podľa správania ťa budú posudzovať
3. k 3: po smrti (Melichara) geho dieti pieknie gsu sie rozdielili wedle testamentu geho (ŽK 1508); od Flora wypozicžal sem k potrzebe syna meho padesate zlatych a sedm, ktere porucžiam, aby pekne zaplatil (ŽILINA 1601); (úradník) aby czeladcze na konvencie gegih penize gak sweči pekne wiplaczal ((NITRA) 1718)
L. p. a poriadne, p. a vcele, p.-krásne tak ako sa patrí: gestly by pak nebyl nam (spoluobyvateľ) nicz k osohu, techda ho pekne a wczele zase Wassim Oppatrnostem k rukam oddame (MOŠOVCE 1569 KL); swim ditkam a manzelki pekne a poradne swoge hospodarstwo disponowatj chcem (KRUPINA 1682); ya Iurik Chmelina wssedky ssestri powidawal sem pekne-krasne za muz, gako swedczi (HRABOVKA 1726); -osť ž krása: o, Panno sweta, peknosti (CC 1655) (o. P. Márii); mnohy člowek ma-li nektere dari, maudrost neb wymluwnost anebo peknost, hned ge sobe predklada za negpeknegssj zrcadlo (SP 1696); žena špatu twári w peknosť zamaluge (BE 1794); Boh rozgjmá a miluge dussiček peknosť a wzácnost (BlR 18. st)
P. atpn Pekny (v Slatinke n. B. 1555 U1)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko PEKNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 106×, celkový počet lokalít: 16, v lokalitách:
RAJECKÁ LESNÁ, okr. ŽILINA – 59×;
RAJEC, okr. ŽILINA – 19×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 3×;
DÚBRAVA, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 3×;
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 3×;
ZÁKAMENNÉ, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 3×;
ŠUJA (obec RAJEC), okr. ŽILINA – 2×;
KAMENNÁ PORUBA, okr. ŽILINA – 2×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 2×;
TVRDOŠÍN, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 2×;
VAŇOVKA (obec HRUŠTÍN), okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 2×;
VEĽKÝ KOLAČÍN (obec NOVÁ DUBNICA), okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 2×;
ĎURČINÁ, okr. ŽILINA – 1×;
HANDLOVÁ, okr. PRIEVIDZA – 1×;
LUČENEC, okr. LUČENEC – 1×;
MALÁ ČIERNA, okr. ŽILINA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

ale je to pekná mais c'est une jolie
je ešte mladá a pekná est encore jeune, jolie
je pekné, more pokojné est beau, la mer est calme
lebo túžim byť pekná car je désire être belle
mladá a pekná žena une femme jeune et jolie
pekné nájomné za niekoľko beau fermage pour quelques
pre jeho peknú priateľku pour sa belle amie
ženy pekné les femmes déjà sont belles
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu