pejoratívny príd. lingv. kt. vyj. nepriaznivý, zápor. postoj, zhoršujúci, hanlivý: p. výraz, p-e slovo;
pejoratívne prísl.;
pejoratívnosť -i ž.
pejoratívnosť [-t-] -ti ž. i lingv. ▶ záporné expresívne zafarbenie vyjadrujúce negatívny, odmietavý al. odsudzujúci postoj k pomenovanej skutočnosti, hanlivosť; takýto spôsob vyjadrovania: p. výrazu; slová s príznakom pejoratívnosti; označenie bez náznaku pejoratívnosti; mať sklon k pejoratívnosti
pejoratívum -va s. ‹l› lingv. slovo (výraz) s významom hanlivým, zhoršujúcim (napr. makovica miesto hlava) (op. melioratívum);
pejoratívny príd. lingv. hanlivý: p. význam slova; p-e slovo (op. melioratívne);
pejoratívnosť -ti ž.
pejoratívny príd. zhoršujúci, zhoršený, hanlivý: p. zmysel, p-e slovo;
pejoratívnosť, -ti ž.
(jedna) pejoratívnosť; (bez) pejoratívnosti; (k) pejoratívnosti; (vidím) pejoratívnosť; (hej) pejoratívnosť!; (o) pejoratívnosti; (s) pejoratívnosťou;
(štyri) pejoratívnosti; (bez) pejoratívností; (k) pejoratívnostiam; (vidím) pejoratívnosti; (hej) pejoratívnosti!; (o) pejoratívnostiach; (s) pejoratívnosťami;