peceň -cňa m. celý chlieb okrúhleho tvaru, bochník: načať p.
peceň pecňa pl. N pecne G pecňov m. obyč. v spojení peceň chleba ▶ celý chlieb, obyč. okrúhleho tvaru; syn. bochník: kúpiť p. chleba; upiekla dva pecne chleba; odkrojiť si z čerstvého pecňa chleba; zjesť polovicu pecňa; na oslavu mal doniesť tri pecne chleba ▷ pecník -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: stojí s pecníkom v rukách; Potom ich [bochníky] sádzal do pece a nakoniec vyťahoval z pece chrumkavé pecníky. [A. Pauliny]; Matka kladie na stôl rozkrájanú klobásu i pecník domáceho chleba. [K. Jarunková]; pecníček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr. zried.: voňavý p.; pecníček, predobrý to chlebíček [V. Šikula]
pecníček ↗ peceň
pecník ↗ peceň
peceň celý chlieb, obyč. okrúhleho tvaru • bochník: voňavý peceň, bochník čerstvého chleba • pecník: odkrojiť z pecníka • hovor. zastar.: vekľa • vekňa (podlhovastý peceň)
peceň, -cňa m. celý upečený chlieb (obyč. v okrúhlom tvare), bochník: p. chleba;
pren. pecňu podobný útvar
(jeden) peceň; (bez) pecňa; (k) pecňu; (vidím) peceň; (hej) peceň!; (o) pecni; (s) pecňom;
(dva) pecne; (bez) pecňov; (k) pecňom; (vidím) pecne; (hej) pecne!; (o) pecňoch; (s) pecňami;