pešiak -a mn. -ci m.
1. vojak pechoty
2. najnižšia šach. figúrka;
pešiacky príd. k 1;
pešiakový príd. k 2
pešiak -ka pl. N -iaci G -kov m.
pešiak -ka pl. N -iaci G -kov m. 1. ▶ vojak pechoty: podporovať tankovými strelami útok pešiakov; Cez most prechádzalo vojsko: oddiel za oddielom, jazdci a pešiaci i vozy naložené korisťou a ranenými. [A. Masár-Tatranský]; Osobnou zbraňou pešiaka bola krátka šabľa so širokou čepeľou a puška s bodákom, ktorá sa nabíjala spredu. [P. Dvořák] 2. šach. ▶ hodnotou najnižší šachový kameň; kameň s chodom o jedno pole po stĺpci k súperovi, zo základného postavenia aj o dve polia, a pri braní s pôsobnosťou na prvé pole po diagonále smerom k súperovi: voľný p.; osamotený p.; vysunutý p. 3. expr. ▶ najmenej dôležitý človek v nejakej organizácii al. v nejakom zoskupení: zneužívaní pešiaci v politických hrách; Niektorí pasažieri posádku vydierali aj celé mesiace po plavbe a firma rada obetovala pešiaka, aby sa problému zbavila. [M. Hvorecký]; V slovenskej politike sú tri typy ľudí: technokrati moci, ekonomickí, právni a iní experti a poslušní pešiaci. [Pt 1998] ▷ pešiačik -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr., často iron. k 1, 3: v politickej strane je iba pešiačikom; po bombách prichádza na rad povestný p. s puškou v ruke; Obyčajný pešiačik vo vojne dvoch veľkých mašinérií. Načo ti to je, robiť hrdinu, keď sú ich plné cintoríny? [P. Vilikovský]; pešiačka -ky -čok ž. k 3: praobyčajná, bezvýznamná p. v politickej strane; pri tunelovaní nemocnice zohrali úlohu pešiačok; Ako keby si nepripustila, že už nie je hviezdou prvej desiatky [tenistiek], ale priemernou pešiačkou. [Šp 2009]
pešiak 1. vojak pechoty • zastar. infanterista
2. šachová figúrka najnižšej hodnoty • hovor. sedliak • peón
pešiak, -a, mn. č. -ci m.
1. voj. príslušník pechoty;
2. v šachu malá figúrka postupujúca dopredu o jedno pole;
pešiacky príd.: p-a divízia
pešiak m. 1. voj. príslušník pechoty: Joža odobraľi ku pešákom (Dol. Lehota DK); Pešáci smo boľi (Kalinovo LUČ); pluk pešiakov (Návojovce TOP) 2. zried. expr. kto chodí pešo: pešák (Bošáca TRČ) 3. kto pracuje bez záprahu pri obecných prácach: Pešáci, čo nemali kone, robili kamen na obecnú cestu a konári ho vozili (Šípkové PIE) 4. ručne ťahaný malý vozík: Ľachčejše veci še odvezli na pešoku (Turzovka ČAD)
pešiak [-ák], pešiar m 1. chodec: celeripes, pedis: prudkonohy, dobry pessák; levis, pedis: lahkonóhy, lahkych noh, dobre, prúdkobežny, dobry behak, pessák (KS 1763) 2. kto pracoval na panskom iba ručne, manuálne, bez záprahu: pamatuge sa tento swgedek, ze gedenkratte po robotye tre nebo sstire pgessaczy robotowaly panu Pogranimu (SKALICA 1687); kazdy grunt, když robota gest, dawa dwoch pessjary (ŠEBEŠŤANOVÁ 1770); pešiacky príd k 3: knjžata židowski, žeby sa zem Palestjnská newywrátila, po zanechaném gak konjckém, tak pessáckem wogsku k prosbám se utekli (BlR 18. st)