Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

peň pňa m.

1. časť kmeňa nízko nad zemou po zrúbaní al. spílení stromu: vysoký, nízky p., klčovať pne

2. kmeň (význ. 1): doska z dubového pňa

● expr. hluchý, hlúpy ako p. veľmi; stáť ako p. nehybne, bez záujmu;

pňový príd.;

pník -a, pníček -čka m. zdrob.

peň pňa pl. N pne G pňov m.

peň pňa pl. N pne G pňov m. 1. ▶ spodná časť kmeňa stromu s koreňmi, ktorá zostala v zemi po spílení, zrúbaní stromu: starý, spráchnivený, bútľavý p.; okrúhly dubový p.; odstraňovanie pňov; klčovať pne; sadol si na široký p. lipy; trúdnikovec pestrý rastie na pňoch a kmeňoch odumretých listnatých drevín; A rúbanisku sa vyhýbaj, lebo na pňoch sa vyhrievajú vretenice. [K. Lászlová]; Hniezda si stavia [mravec drevokaz] v dutých pňoch, v koreňoch aj v zemi. [PaR 2011]
2. ▶ kratší kus hrubého okliesneného kmeňa stromu používaný na rozličné účely, klát: socha vyrezaná z veľkého pňa; zaujímavé stoličky urobené z pňov; výkup, predaj dreva na pni výkup, predaj drevnej hmoty zo stojacich stromov, pri ktorom si ťažbu a odvoz dreva zabezpečuje kupujúci; pri vatre p. a na pni sedí starý bača ▷ lod., námor. kormidlový peň zvislý hriadeľ, na ktorom je pripevnená kormidlová plutva
◘ fraz. expr. byť hluchý ako peň a) veľmi zle počuť al. vôbec nepočuť b) nemať hudobný sluch; dutý/sprostý ako peň veľmi hlúpy; mlčať ako peň byť úplne ticho, nič nehovoriť; stáť ako peň stáť nehybne, bez pohnutia, bez slova
▷ pník -ka pl. N -ky m. zdrob.: stôl, ohnisko s pníkmi na sedenie; po vyschnutých gaštanoch zostali len dva pníky; pníček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr. ▶ sedieť na pníčku; preskakovať pníčky; na pníčkoch rástla hliva; pnisko -ka pnísk s., v sg. i m.: poriadne p.; počítať letokruhy na pnisku; okolo seba vidí pniská mohutných dubov

pníček ↗ peň

pník ↗ peň

pnisko ↗ peň

peň, pňa m.

1. zvyšok kmeňa stromu odrezaného tesne pri koreni, vyčnievajúci nad zemou: klčovať pne;

2. kmeň stromu: práchnivý, bútľavý, rozštiepený p.; Idúc za vranami, sa po pni škriabaval. (Jes.)

● expr. sprostý, hluchý ako p. veľmi;

pňový príd.: p-á výška, p-é výmladky;

pník, -a i pníček, -čka m. zdrob.;

pnisko, -a m. i str. zvel.

peň m.
1. strsl, zsl, čiast. spiš časť kmeňa nízko nad zemou po zoťatom strome: Pňou bolo v hore ťelko, že son sa do ňich potkínau̯ (Pukanec LVI); Jaj, či zme sa domordovale, na skaľe, na pňi, šaďe zme si košiar museľi opieraťi (V. Lom MK); Kandľičku si položiľi na pňa (Čierny Balog BRE); Sedzel na pni a dzíval sa na mna (V. Rovné BYT); Háji na hňilí peň son sa potkou (Bánovce n. Bebr.); Klčuvali zme pne na rubanici (Trakovice HLO); Ke_tak śe virubaľi te stromi, ta co potim s tima pňami? (Smižany SNV)
F. hluchí ako peň (Pukanec LVI), hluhi jak peň (Smižany SNV) - úplne hluchý; sprostí jako pen (Lukáčovce HLO) - veľmi hlúpy; stojí jak pen (Lukáčovce HLO) - nehybne; ňech je peň akí peň, ňech je len za ňím ťieň (Svätoplukovo NIT), jakí pen, takí pen, precca je za nín cién (Brestovany TRN) - hlavná vec, že je chlap, nech je akýkoľvek; virúbali hvaru na pen (Brusník REV) - úplne, celú
2. miest. strsl, zsl, spiš kmeň stromu: S tích pnov sa iste aspon jeden bude šikuvad na klát (Val. Belá PDZ); Ňijekeré staré stromi majú peň takí hrubí, že ho aňi rukami ňeopčiahňeš (Návojovce TOP); Podložiľi pod ňeho tam daco a ten peň hibaj, pośol dolu (Smižany SNV)
3. jzsl vin. hlava viničného kríka nad zemou: Pen je zakrpacelí (Hor. Orešany TRN); Za štiri, za pied rokú ten pen uhinul (Jur p. Brat. BRA); To bíl samorodí peň (Skalica)
4. zried. snitr, miest. vsl klát na štiepanie dreva: peň (V. Bielice TOP, Rybany BÁN, Koš. Belá KOŠ, Bánovce n. Ond. MCH)
5. hrnč. do tvaru pňa ubitá hlina okolo oporného stĺpika: Ubíjalo sa to (nasypaná hlina) do toho pňa (Pukanec LVI); Maľi tan pre_domon nakvasiene pen - hľinu (Pondelok RS)

peň m
1. zvyšok kmeňa odťatého stromu: ten plot nebiwal tadie, ale od toho čressnowieho pnia po zahradku (L. JÁN 1549 DSJ); dokladagicze, že peny (!) dobrowolne zapalyly, ale chtegicze ptaka pieczy w tom pny (D. JASENO 1674); drewo nema jse pri samej zemi strihati, ale pen neb uzemek aspoň do kolena zvyše nechati (MB 1759); pry gistom stogicom swibowom pny sme obnowily hromadu (BREZOVÁ p. B. 1768)
F. na Wyssnowskeho stryelaly yako do pna (s. l. 1584) bezcitne; tak do mňa rúbali jako v hore do pňa (AD 18. st)
2. kratší, odrezaný kmeň stromu, klát al. už opracovaná časť kmeňa: nekterym prw, než gjch utracagj, yaziky wirezugj anebo na pni ruku utjnagj (OP 1685); aby anj gednemu komornykowy nyc wyceg klatou kreme dwanast pnou na pilu sucych neslobodno bilo rubat (BYTČA 1716); zna-li svedek, že takovje pne pre potrebu domacu na ohen a kolari na rjad domou odvozili (TISOVEC 18. st CM); pren symbol tvrdohlavosti, obmedzenosti: hlawy olowene mame, peň a klatowe gsme, když tomu newerime (SK 1697)
3. úľ zhotovený z kmeňa, klát: wčyel starych ulow neb pniow dewet (TRENČÍN 1646)

pníček p. peň

pník p. peň

pňové p. peň

pňový p. peň